AGRESIA RUSKA SA NEDÁ PREHLIADAŤ, NO TO EŠTE NEZNAMENÁ, ŽE BY SME HO MALI POVAŽOVAŤ ZA SVOJHO NEPRIATEĽA, HOVORÍ NOVINÁRKA

author
3
5 minutes, 55 seconds Read

V téme týždňa Rusko sme položili aktuálne otázky viacerých ľuďom. Okrem iných sa v rozhovore o aktuálnej situácii vyjadrila aj novinárka RENÁTA BOGDÁNI. Sankcie sú podľa nej správne, pretože „odkedy Rusko obsadilo Krym, samé sa pasovalo za agresora“. Bogdáni si však nemyslí, že sú pre Slovensko len výhodné. „No keďže nás tieto sankcie ekonomicky tiež poškodzujú a sme aj závislí od ruského plynu, mali by sme aspoň na ich obmedzovaní jednoznačne trvať,“ myslí si novinárka maďarskej národnosti.

V ostatných rokoch neraz počujeme o sankciách voči Rusku. Čo si o nich myslíte?

Sankcie sú namieste. Odkedy Rusko obsadilo Krym, samé sa pasovalo za agresora.

Mali by sme sa ako Slovensko snažiť o ich zrušenie?

V prvom rade by sa malo snažiť samotné Rusko – mierovými krokmi. No keďže nás tieto sankcie ekonomicky tiež poškodzujú a sme aj závislí od ruského plynu, mali by sme aspoň na ich obmedzovaní jednoznačne trvať.

No keďže nás tieto sankcie ekonomicky tiež poškodzujú a sme aj závislí od ruského plynu, mali by sme aspoň na ich obmedzovaní jednoznačne trvať.

Máte prehľad, čo to vlastne sankcie voči Rusku sú a čo znamenajú?

Ide o obmedzovanie voľného obchodu s Ruskom a tiež o zmrazovanie účtov ruských prominentov. Slovenskú spoločnosť by však úplné odrezanie od ruského trhu vážne poškodilo.

Myslíte si, že po nedávnych udalostiach v Azovskom mori budú sprísnené sankcie voči Rusku?

Môže sa tak stať. Prevzatím kontroly nad plavbou po Azovskom mori Rusi poškodzujú a čiastočne aj paralyzujú ukrajinskú lodnú dopravu. A Európska Únia to nebude ignorovať.

Na koho strane ste v danom konflikte? Na ukrajinskej alebo ruskej?

Nemyslím, že by malo byť našou úlohou stavať sa na niečiu stranu. V politike obdivujem skôr schopnosť ostať neutrálny. Rusko však jednoznačne preukazuje snahu o získanie územnej aj ekonomickej prevahy. Značne to pripomína udalosti zo začiatku druhej svetovej vojny.

Práve čítam knihu súčasného Rimavskosobotského spisovateľa, Szomolai Tibor: Felvidéki SAGA. Autor tam v základných rysoch načrtáva celú druhú svetovú vojnu, od počiatočných krokov až po posledné dozvuky. A tie okolnosti, ktoré načrtáva v súvislosti Maďarov žijúcich na Slovensku, plne korešpondujú s rozprávaním mojich rodičov, starých rodičov aj ostatných pamätníkov.

Proste mali by sme sa poučiť z minulosti a neprehliadať náznaky možného vzniku tretej svetovej vojny.

Ako sa situácia podľa vás vyrieši?

Obávam sa, či nakoniec spor naozaj nevyústi až do tej spomínanej tretej svetovej, práve preto by sme mali byť hlavne triezvi a diplomatickí, podľa možnosti neutrálni. A snažiť sa o mierové riešenia.

Obávam sa, či nakoniec spor naozaj nevyústi až do tej spomínanej tretej svetovej, práve preto by sme mali byť hlavne triezvi a diplomatickí, podľa možnosti neutrálni.

Čo by jednotlivé strany konfliktu mali robiť?

To tiež nie je v našich silách, aby sme Rusku, či Ukrajine mohli diktovať ďalšie kroky. Rusko sa zjavne rozpína a bojuje za záujmy Rusov na Ukrajine.

Po druhej svetovej vojne nastali síce kruté časy, no vzájomná výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom sa ukázala ako najšetrnejšie riešenie. Teraz už o slovenskej menšine v Maďarsku ani nechyrujeme.
Zrejme podobná výmena občanov by pomohla aj vo vzťahoch Ruska a Ukrajiny.

Myslíte si, že Slovensko by malo byť zamerané výlučne jednostranne prozápadne, alebo by politika mala byť vyvážená a smerovať aj na východ?

V tomto som už svoj postoj vlastne zadefinovala: mali by sme ostať triezvi a podľa možnosti aj nestranní pozorovatelia. Maximálne by naše kroky mohli smerovať ku prípadnej charite v prospech Ukrajiny – jej obetí či utečencov.

Mali by sme sa všetky slovanské štáty snažiť o všeslovanskú jednotu a pracovať na vytvorení slovanskej únie?

Ono to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad javí. Ono Rusi aj Ukrajinci sa zrejme považujú za Slovanov a predsa nenachádzajú spoločnú reč.
A zase len spomeniem štipku histórie: Vojna v Juhoslávii – tam to tiež iskrilo hlavne kvôli náboženským rozdielom.
Preto by sme sa mali poučiť a malo by nás spájať najmä rovnaké náboženstvo či rovnaký svetonázor. Jazyk je v tejto otázke myslím druhoradý.

Ste za vytvorenie nejakého spolku, ktorý by združoval slovanské krajiny?

Ono je otázne, či je na to v prvom rade politická vôľa. A v druhom rade: čo by nám ten spolok dokázal zabezpečiť či zaručiť. Napríklad V4 sa ukázal ako efektívny spolok, no prečo? Nespája krajiny s rovnakým jazykom, no máme spoločné hranice, záujmy a v mnohom aj názory.

Je podľa vás Rusko agresor a náš najväčší nepriateľ?

Agresia Ruska sa nedá prehliadať, no to ešte neznamená, že by sme ho mali považovať za svojho nepriateľa. Slovensku ako malej a v podstate bezbrannej krajine, myslím, že momentálne stačí, ak ostane v strehu a bude pozorne sledovať ďalší vývoj.

Na politike nemám rada najmä to, koľko veľa je v nej manipulácie. To sa prenáša aj do médií a občanom podsúva formou propagandy.

Prečo sa v médiách vytvára tento obraz, vďaka ktorému dnes je verejná mienka pravdepodobne naklonená proti Rusku? Prečo niekto chce, aby sme sa báli Ruska?

Na politike nemám rada najmä to, koľko veľa je v nej manipulácie. To sa prenáša aj do médií a občanom podsúva formou propagandy. Zámery vlastne ľahko odhadnúť: ustrašení ľudia sú ľahšie manipulovateľní, než sebavedomí, triezvi jedinci. Táto forma manipulácie je skvele načrtnutá v románe ďalšieho súčasníka: Jozef Karika: V tieni mafie.
A preto by som na záver mohla zopakovať to, čím som končila aj rozhovor o televízii. Len v miernej obmene: ľudia, nedajte sa manipulovať! Snažte sa sledovať dianie podľa možností v celistvosti. Ja viem, že to nie je vôbec jednoduché, veď politike v živote bežného občana ostáva málo miesta. Maximálne chlapi v krčme občas začnú rozoberať niečo, čo im práve prechádza mysľou.

M. Albert, foto www.kalisphoto.eu

Similar Posts

3 Comments

  1. avatar
    Luboš says:

    Ak ste vihlasili sankcie na Rusko kvoli Krymu, prečo nevihlasite sankcie na USA, kvoli napr. SYRII?

  2. avatar
    MiroslavJán says:

    Ak sa niekto pred začiatkom 2.SV správal niekto ako agresor, tak to bolo práve Maďarsko, ktoré nezákonne okupovalo naše južné Slovensko. Rusko (vtedy ZSSR) sa v žiadnom prípade na začiatku 2.SV nesprávalo ako agresor. Po tom ako Hitler prepadol Poľsko a potom ako poľská vláda utiekla do Rumunska, obsadil ZSSR len územie po Curzonovu líniu, ktoré mu po Versailskej zmluve po 1.SV patrilo a ktoré Poľsko nezákonne okupovalo. Po skončení hroznej 2.SV sa na Južnom Slovensku konala repatriácia, čiže návrat vyhnaných Slovákov späť na svoje územia a Tak isto sa museli naspäť do Maďarska vrátiť maďarskí okupanti. Pre Slovákov to určite nebolo nič hrozné, ale naopak spravodlivé. Rusi v Azovskom mori Ukrajincov neparalyzujú. Kde na to pani novinárka chodí?
    Sankcie proti Rusku sú hlavne nezákonné a porušuje sa nimi medzinárodné právo. Vojnu v Juhoslávii vyvolali úmyselne USA, pomocou svojich tajných služieb a CIA. Dovtedy tam žiadne mimoriadne náboženské spory neboli. Rusko nie je žiadny agresor a už vonkoncom nie voči Krymu. Krym sa pripojil k Rusko slobodne, dobrovoľne a právom. Naopak agresívne sa voči nemu stavia Ukrajina. Ukrajinský vláda a Porošenko sú nelegitímny predstavitelia Ukrajiny a Ruské obyvateľstvo v Donecku a Luhansku ju právom odmietajú.
    Manipulácia a propaganda sú bežným a legitímnym nástrojom politiky.
    „Na politike nemám rada najmä to, koľko veľa je v nej manipulácie.“ To ako keby pani novinárka povedala, že na stolárčine nemá rada to, že sa tam narába s drevom.
    Kruté časy boli počas vojny a po vojne tie kruté časy skončili a konala sa obnova republiky. Pani novinárka, knihy síce čítate, ale čítate ich zle.

  3. avatar
    Majo says:

    Takáto novinárka stojí za ho.no. Nech porovná jednu, dve , tri akože agresie Ruska s desiatkami, možno aj stovkami agresií USA.

Comments are closed.