Súčasné Rusko nie je dokonalé, ale nemyslím si, že prebiehajúca hystéria ekonomických sankcií voči nemu je založená na princípoch objektívnosti, práva či zdravého rozumu, hovorí v rozhovore pre KĽÚČ OD… pri príležitosti témy týždňa. Sankcie považuje za novú studenú vojnu, na ktorú doplácajú bežní ľudia. „Myslím si, že „západ“ využije každú drobnosť na zostrovanie vzťahov s Ruskom. Rusko si však tiež dokazuje, že sa s ním zahrávať netreba,“ myslí si s rečníckou otázkou, kto hľadá nepriateľstvá. Na tému Ruska a protiruských sankcií sme sa rozprávali s PETROM HAUSLEITNEROM, pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave.
V ostatných rokoch neraz počujeme o sankciách voči Rusku. Čo si o nich myslíte?
Sankcie môžu mať zmysel, pokiaľ sú uvalené na štáty alebo iné celky (korporácie a pod.), ktoré jasne porušujú medzinárodné právo, ľudské práva či páchajú vojnové zločiny. Súčasné Rusko nie je dokonalé, ale nemyslím si, že prebiehajúca hystéria ekonomických sankcií voči nemu je založená na princípoch objektívnosti, práva či zdravého rozumu.
Súčasné Rusko nie je dokonalé, ale nemyslím si, že prebiehajúca hystéria ekonomických sankcií voči nemu je založená na princípoch objektívnosti, práva či zdravého rozumu.
Mali by sme sa ako Slovensko snažiť o ich zrušenie? Máte prehľad, čo to vlastne sankcie voči Rusku sú a čo znamenajú?
Slovensko jednotné nie je, tak každý môže hovoriť skôr sám za seba. Volení kompetentní zástupcovia by však mali počúvať minimálne svojich voličov a usilovať sa o rozvážne a konštruktívne riešenia. Nie som človek, ktorý povie, že sú veci čierno-biele a celý komplex uvalených sankcií zrejme ani nepoznám. Ale viem, že sankčná vojna má vplyv aj na našu výrobu a týka sa poľnohospodárskych odvetví i priemyslu. Za takéto sankcie rozhodne nie som. Pokiaľ spáchali nejaké zločiny, nech sú riadne trestne zodpovední a vybaví si to s nimi napríklad Vojnový tribunál OSN. Zatiaľ mám skôr taký dojem, že sankcie sú formou novej studenej vojny a doplácajú na ne len bežní ľudia.
Nie som človek, ktorý povie, že sú veci čierno-biele a celý komplex uvalených sankcií zrejme ani nepoznám. Ale viem, že sankčná vojna má vplyv aj na našu výrobu a týka sa poľnohospodárskych odvetví i priemyslu. Za takéto sankcie rozhodne nie som.
Myslíte si, že po nedávnych udalostiach v Azovskom mori budú sprísnené sankcie voči Rusku? Na koho strane ste v danom konflikte? Na ukrajinskej alebo ruskej? Ako sa situácia podľa vás vyrieši? Čo by jednotlivé strany konfliktu mali robiť?
Myslím si, že „západ“ využije každú drobnosť na zostrovanie vzťahov s Ruskom. Rusko si však tiež dokazuje, že sa s ním zahrávať netreba. Z ukrajinskej a ruskej strany by som nemal mať žiadnu preferenciu. Prajem si, aby ukrajinský aj ruský národ žili v spolupráci a mieri. Takže som na strane každého, kto sa o toto snaží.
Myslíte si, že Slovensko by malo byť zamerané výlučne jednostranne prozápadne, alebo by politika mala byť vyvážená a smerovať aj na východ? Mali by sme sa všetky slovanské štáty snažiť o všeslovanskú jednotu a pracovať na vytvorení slovanskej únie? Ste za vytvorenie nejakého spolku, ktorý by združoval slovanské krajiny?
Myslím si, že keď sa človek pozerá jednostranne ktorýmkoľvek smerom, poznatky a všetko prospešné naokolo mu ujde. Čo sa týka Slovanskej únie či iných spolkov. Slovania sme – či sa to niekomu páči alebo nie – a či k tomu existuje taký alebo onaký spolok, už podľa mňa až také podstatné nie je. Ak však nehovoríme o politickej únii, čo by znamenalo značnú transformáciu európskeho politického priestoru, o čom si myslím, že to nie je otázka na dnes. Spoločnosť je rozdelená a pokiaľ si nezačneme vážiť svoje korene a rozhliadať sa na viacero strán, aj po akejkoľvek vážnej politickej zmene by bola rozdelená takisto.
Myslím si, že keď sa človek pozerá jednostranne ktorýmkoľvek smerom, poznatky a všetko prospešné naokolo mu ujde.
Je podľa vás Rusko agresor a náš najväčší nepriateľ? Prečo sa v médiách vytvára tento obraz, vďaka ktorému dnes je verejná mienka pravdepodobne naklonená proti Rusku? Prečo niekto chce, aby sme sa báli Ruska?
Nechcem si hľadať nepriateľov, ale keď už je to v otázke… najväčšími nepriateľmi sme si sami. Nepotrebujeme na to ani príklad susedného štátu, štátu o ďalší kus ďalej či toho za oceánom. Ak si tu bude závidieť sused susedovi, darmo si bude navrávať, aký je úžasný západniar (východniar a pod.). Takže prečo sa hľadajú nepriatelia všeobecne? Spýtajte sa politikov, ktorých podporujete, médií, ktoré vám zalepujú oči, a možno aj seba.
M. Albert, foto pixnio.com