Jana navonok pôsobí ako veselá, rozšafná žena. Medzi jej záľuby patrí hlavne vzdelávanie a nakupovanie. O svoje najnovšie módne kreácie sa rada podelí s priateľkami z internetu. Nebolo však tomu stále tak: Jana sa narodila ako Ján a až po dlhých rokoch našla svoje šťastie vstupom do sveta ženskosti.
Ako dlho trval tvoj mužský život a ako si sa cítila v roli muža?
V bigotne chápanej sociálnej roli muža som nechtiac a v omyle žila 55 rokov. Môžem len smutne skonštatovať, že z hľadiska napĺňania hodnotových preferencií plynúcich z mojej skutočnej rodovej identity to boli stratené roky úplne zničeného života.
Mala som proste smolu, že som sa narodila s genetickým postihnutím v dobe, kedy lekári o diagnózach, ktoré sa týkajú porúch pohlavnej diferenciácie ešte nevedeli, respektíve ich v totalitnej spoločnosti asi aj zámerne tajili.
„Súčasná veda už vie, že ak sa narodí dieťa s mužským genitálom, neznamená to, že je to jedinec mužského pohlavia a naopak,“ hovorí a púšťa sa do medicínskeho vysvetľovania.
Akýkoľvek, čo i len nepatrný náznak morfickej kongenitálnej aberácie podlieha náročným testom, aby sa určilo skutočné pohlavie jedinca, ktoré vyplýva z poruchy jeho karyotypu gonadálneho, fetálneho, fetoplacentálneho, maternálneho, či iných typov porúch (kloakálne anomálie, Müllerické, renálne, cervikotorakálne abnormality a pod.)
Kedy si zistila, že sa ti tvoje telo, či rola, ktorú v živote hráš nepáči?
Vlastne o tom, že som sa narodila ako žena som vinou nedostatku, alebo presnejšie povedané – nedostupnosti medicínskych informácií v tomto smere ani len netušila. Moje podvedomé pocity ženskosti som interpretovala tak, že som muž s neobyčajne silnou ženskou polaritou a tieto pocity som sa snažila skôr potláčať.
„Ale to sa proste nedalo, pretože rola muža, ktorú som sa snažila hrať, bola len zúfalá celoživotná kaskáda neustálych fatálnych zlyhávaní a to nielen v oblasti sexu, ale i v oblasti rodovej sociálnej integrácie, kedy som ku všetkému mužskému pociťovala až fóbickú averziu, ktorú som nedokázala nijako prekonať,“ spomína Jana na svoje položenie muža – manžela a živiteľa.
Moje rozhodnutie začať žiť životom ženy padlo hneď na to, ako som si o problematike transrodových ľudí naštudovala dostatok vedomostí na to, aby som si uvedomila, že do tejto society, bez akýchkoľvek pochybností, patrím i ja samotná.
Si veriaca? Aký je tvoj postoj k náboženstvu?
Nie som veriaca a náboženstvá považujem za prekliatie ľudstva, avšak za prekliatie nepovažujem vieru, ktorú uznávam ako jednu z alternatív vnútorných duchovných preferencií každého človeka. Preto ľudí, ktorí našli vo viere skutočné duchovné naplnenie a nepodľahli sugestívnym manipuláciám náboženských mocenských korporácií, plne rešpektujem a nesnažím sa ich nijako ovplyvňovať.
Veriaci transsexualizmus či homosexualitu označujú za zvrátenosť. Stretávaš sa s negatívnymi reakciami často? A čo ľuďom viac prekáža, že si transka, alebo že si lesbička?
Postoje veriacich a cirkvi nemožno stotožňovať. Mám skúsenosť, že úprimne veriaci ľudia ma prijímajú takú, aká som a vôbec ich nenapadlo v mojej premene hľadať niečo čudné, či nebodaj zvrátené.
A názory kresťanskej cirkvi sú plné vnútorných protirečení, kde A nevie, čo hovorí B a naopak. V tretej kapitole Nového Zákona apoštol Pavol hovorí, že ľudia sú v Kristu oslobodení od historicky a sociálne podmienených úloh rodovej diferencie slovami „nie je už rozdiel medzi židom a pohanom, medzi otrokom a slobodným, medzi mužom a ženou“ (Gal 3,28)
Ešte ďalej ide jeden zo zakladateľov ranokresťanskej cirkvi Kléméns Alexandrijský (150 – 216 n.l.), ktorý tvrdí, že „spoločnému rodu, ktorý presahuje rozdielnosť pohlaví, bez toho, aby ich celkom rušil, je určená spása. Práve tento ľudský rod bude zachránený a nájde sa vo večnosti, kde budú zmazané všetky sexuálne rozdielnosti“ (Paidagógos, I, IV, 10,2. podľa prekladu H.-I. Marroua a M. Harla, Sources Chrétiennes 1960)
V postojoch ľudí voči mne som objavila, aké nesmierne veľké rozdielnosti sú v ich vnímaní sveta. A prekvapilo ma, že pritom vôbec nezáleží na ich sociálnom pôvode, vzdelaní, viere, ich hodnotových preferenciách, záujmoch, profesií a pod.
Jediné, na čom záleží je veľkosť ich srdca a schopnosť milovať iných ľudí.
Aký máš názor na operatívnu zmenu pohlavia?
Trans rodoví ľudia majú právo na chirurgickú korekciu ich kongenitálnej anomálie, rovnako ako to isté právo majú aj ostatní – iným spôsobom zdravotne postihnutí ľudia.
Slovensko je v tomto smere veľmi zaostalou krajinou, kde aj vzdelaní ľudia, lekári, psychológovia i psychiatri stále žijú v bludných presvedčeniach, ktoré sú ešte stále na úrovni doby kamennej.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí majú podobné pocity, ako kedysi zrejme aj ty, že sa proste necítia dobre vo vlastnej koži?
Predovšetkým si musia byť svojim pocitom inverznej rodovej identity definitívne istý. Na to slúžia medicínske a psychologické poradne organizácií, ktoré práva trans rodových ľudí zastupujú. Tam im následne poradia, aké kroky smerom ku zmene pohlavia je potrebné urobiť. Na Slovensku zastupuje záujmy a práva transrodových ľudí http://www.transfuzia.org/
Moja rada znie – rozhodne sa nikde inde neobracajte. Slovensko je v tomto smere veľmi zaostalou krajinou, kde aj vzdelaní ľudia, lekári, psychológovia i psychiatri stále žijú v bludných presvedčeniach, ktoré sú ešte stále na úrovni doby kamennej.
RENÁTA BOGDÁNI, foto autorka