O koronavíruse sme sa rozprávali s predsedom Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom.
V súvislosti s koronavírusom sa objavili aj myšlienky o zoštátňovaní. Navrhujete vláde postupy súvisiace so zoštátnením, ktoré môže pomôcť v boji s koronavírusom?
Na rovinu poviem, že Vláda Slovenskej republiky, ktorá sa nedávno ujala mocenských pozícií, je zložená v prevažnej miere z nekompetentných ľudí. Určite nečaká na rady od nás komunistov. Je tomu tak preto, že prokapitlalistické subjekty, ktoré dnes tvoria vládnu koalíciu stoja na úplne iných hodnotách 
a princípoch. Presadzujú liberálne hodnoty a nadradenosť súkromného vlastníctva. Uprednostňujú biznis, zisky, individualizmus a egoizmus pred ľudským životom a zdravím, pred solidaritou, sociálnou spravodlivosťou, kolektivizmom a ohľaduplnosťou voči ostatným. My, komunisti, teda prirodzene stojíme na opačnej strane barikády. Inak povedané, strany súčasnej vládnej koalície ale aj súčasnej parlamentnej opozície sú stranami, ktoré usilujú o zachovanie kapitalistického spoločenského poriadku. Rozdiely medzi nimi sú len v chápaní sociálnosti, v mantineloch kapitalistického štátu. My, komunisti, ho samozrejme nepovažujeme za sociálne spravodlivý spoločensko-politický a ekonomický poriadok a preto usilujeme o jeho zmenu. Priamo k vašej otázke chcem zdôrazniť, že takéto zoštátnenie vnímame len ako dočasnú možnosť riešiť hospodárske a sociálne dôsledky krízy, ktorú pandémia koronavírusu prináša. No toto zoštátnenie v rámci kapitalizmu však nie je systémovou zmenou, ale len dočasným opatrením a vôbec to neznamená, že sa štát bude uberať cestou socializmu. Je to skôr akási biznis dohoda s cieľom socializovať straty na úkor celej spoločnosti v zlých časoch. Kríza, ktorej spúšťačom bol koronavírus, v plnej nahote odhalila systémový kolaps kapitalizmu. Dnes sa už nehrá o to, či bude pri kormidle Fico, Pellegrini alebo Matovič so Sulíkom. Pretože bude nevyhnutné hľadať systémové riešenia. My ich vidíme v odmietnutí primitívnej schémy kapitalizmu a smerovanie vývoja k socialistickej zmene.
Dnes sa už nehrá o to, či bude pri kormidle Fico, Pellegrini alebo Matovič so Sulíkom. Pretože bude nevyhnutné hľadať systémové riešenia. My ich vidíme v odmietnutí primitívnej schémy kapitalizmu a smerovanie vývoja k socialistickej zmene.
Ešte raz musím veľmi dôrazne pripomenúť, že Komunistická strana Slovenska dlhodobo hlása potrebu tejto zmeny. Už nestačia sociálno-demokratické kozmetické úpravy kapitalizmu. Systém sa definitívne vyčerpal, a to ekonomicky i morálne. Je nám tiež jasné, že dôležitú úlohu pri takejto systémovej zmene zohrá aj geopolitika. Považujeme však za správne a žiadúce, uvažovať aj týmto smerom, aby sme boli pripravení na všetky alternatívy.
Tvrdíte teda, že nový vírus odkrýva alebo urýchľuje krízu kapitalizmu?
Presne tak. Som presvedčený, že novú pandémiu zvládneme tak na Slovensku, ako aj v globálnom rozmere. Zároveň si však myslím, že táto kríza, na ktorej začiatku len stojíme, poodkryla vážne systémové zlyhania kapitalizmu a to na celom svete. Tieto zlyhania sú prepojené a viditeľnejšie ako kedykoľvek predtým.
Zároveň si však myslím, že táto kríza, na ktorej začiatku len stojíme, poodkryla vážne systémové zlyhania kapitalizmu a to na celom svete. Tieto zlyhania sú prepojené a viditeľnejšie ako kedykoľvek predtým.
Rovnako tak pandémia potvrdila, že Európska únia a celý západný svet stojí na hlinených nohách a zlyhal. Zlyhala pri riešení migračných otázok a aktuálne v zápase s novým vírusom. Nielen. Ukázala aj svoj protiľudový rozmer, keďže preferuje riešenia ekonomických problémov a minimalizáciu straty ziskov nad ľudským zdravím a životom. Potvrdilo sa to v USA, ako aj v krajinách západnej Európy, hlavne v Taliansku, Španielsku, ale aj v Nemecku a Veľkej Británii. Vlády v týchto krajinách sa totálne vykašľali na prevenciu. Namiesto toho, aby v dostatočnom predstihu prijali a zaviedli opatrenia na minimalizáciu šírenia nákazy, obetovali množstvo životov. A to len kvôli tomu, aby oddialili utlmenie výroby a minimalizovali ekonomické škody. Uprednostnili zisky oligarchov pred životmi ľudí.
Namiesto toho, aby v dostatočnom predstihu prijali a zaviedli opatrenia na minimalizáciu šírenia nákazy, obetovali množstvo životov. A to len kvôli tomu, aby oddialili utlmenie výroby a minimalizovali ekonomické škody. Uprednostnili zisky oligarchov pred životmi ľudí.
Výsledkom bolo priam exponenciálne šírenie sa nákazy, kolaps zdravotného systému, či katastrofálna úmrtnosť. Na druhej strane sa pozrime na Čínu v ktorej vládnu komunisti. Štát, ktorý má v rukách skutočnú moc a to politickú, ako aj ekonomickú, sa dokázal z vírusom veľmi razantne vysporiadať zhruba za tri mesiace. Západný svet, ktorý sám seba označuje za vyspelý, humanistický a demokratický, sa rúca a dokonca je odkázaný na pomoc krajín ktoré permanentne zatracoval. Pomocnú ruku krajinám západu 
podávajú také krajiny, ako je Čína, Rusko, Vietnam a dokonca aj západom ožobračovaná Kuba. Je nepochybné, že ekonomické škody budú značné. A keďže svet je globalizovaný radikálne sa to dotkne aj Slovenskej republiky. Myslím si, že môžeme zabudnúť na trináste dôchodky, na cestovanie vlakom zadarmo, na rekreačné poukazy, či iné benefity, ktoré zanechali sociálno-demokratické vlády. Je treba sa pripraviť aj na dramatický nárast nezamestnanosti. Myslím, že ak táto situácia bude trvať príliš dlho, môže dôjsť aj k ohrozeniu plnenia základných funkcií štátu voči občanom. Mám na mysli predovšetkým jeho sociálny rozmer, ochranu zdravia a bezpečnosti. S nárastom nezamestnanosti bude dochádzať k neschopnosti mnohých obyvateľov splácať úvery, čo spôsobí veľmi ťažké životné a existenčné situácie. Prakticky sa rúcajú všetky piliere na ktorých stojí kapitalizmus, ako aj európska integrácia. Je predsa nemožné, aby sa staré dlhy prekrývali ďalšími. Ako som už uviedol Európska únia nedokázala prijať plošné účinné opatrenia na predchádzanie, či boj s koronavírusom. Svoj zápas musia realizovať národné štáty samostatne. Pandémia koronavírusu v plnej nahote ukázala nielen agóniu kapitalizmu, ale aj negatívne, až zhubné stránky globalizácie a rovnako tak bezperspektívnosť Európskej únie, založenej na liberálnych hodnotách. Myslím si, že aktuálnymi sa opäť stanú sociálne modely usporiadania spoločenských pomerov a do popredia sa opäť dostanú snahy a túžby o obnovu suverénnych národných štátov a o silnom postavení štátu, ako inštitúcie nielen s politickou ale aj ekonomickou mocou. Myslím, že aj toto prináša „koronakríza“.
Vráťme sa ešte k spomínanému zoštátneniu ako možnosti riešiť krízu, ktorá nás neminie.
Zoštátnenie, o ktorom sa dnes začína aj v súvislosti s vírusom hovoriť a diskutovať, a to predovšetkým za hranicami Slovenska, je samozrejme jedným zo spôsobov ako riešiť prichádzajúcu krízu a ako dosahovať spomenuté spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov o ktorom sme už hovorili. Považovali by sme to za začiatok tvorby sociálne spravodlivého politického systému v ktorom atribútom nie je zisk, ale človek a jeho všestranný harmonický rozvoj. Prečo to tvrdíme? Lebo zoštátnenie je podľa platnej legislatívy v kapitalizme len krátkodobé, nesystémové opatrenie na prekonávanie problémov v ťažkých časoch a vôbec neznamená automaticky prechod k socializmu. Zoštátnenie v kapitalizme má charakter zospoločenšťovania strát a v konečnom dôsledku smeruje k privatizácii ziskov a to my odmietame. Zoštátnenie v kapitalizme nerieši samotnú podstatu problému, ale len zmierňuje okamžitú situáciu. V podstate v kapitalistickej spoločnosti slúži na preklenutie hospodárskych problémov, a ako vždy, na úkor pracujúcich, v záujme vlastníkov podnikov.
Zoštátnenie v kapitalizme nerieši samotnú podstatu problému, ale len zmierňuje okamžitú situáciu. V podstate v kapitalistickej spoločnosti slúži na preklenutie hospodárskych problémov, a ako vždy, na úkor pracujúcich, v záujme vlastníkov podnikov.
Je to len dočasné opatrenie. Po „vyliečení“ podniku sa tento obyčajne znovu vracia súkromnému kapitálu. Peniaze daňových poplatníkov v podstate zachraňujú súkromné vlastníctvo podnikov. V minulosti to bola bežná prax najmä v Anglicku a to už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Niečoho podobného sme boli svedkami aj v krízových rokoch 2008 – 2009. Tak teda, akési zoštátnenie v podmienkach núdzového stavu, môže byť len pokusom zmierniť problémy systému, ktoré sa odhalili až v kritickej, či krízovej situácii. To znamená, v „normálnej dobe“ sa nedostatky a zvrátenosť kapitalistického systému darí zakrývať, (a to samozrejme aj vďaka mediálnej a propagačnej aktivite), ale v dobe krízy sa pravda odhaľuje v značnej nahote. No aj napriek uvedenému zoštátnenie v kapitalizme považujeme za možný začiatok nezvratného procesu, ktorý môže nastať za predpokladu, že sa k politickej moci v danej krajine dostanú pronárodné a sociálne orientované politické sily.
V súčasnosti je u nás na Slovensku situácia taká, že všetky strategické a ďalšie veľké podniky sú v rukách zahraničného kapitálu a takmer všetky hodnoty (80%) ktoré v nich vytvoria naši pracujúci (lacná pracovná sila) odchádzajú do zahraničia. Náš štát je de facto ekonomicky okupovaný a podfinancovaný. Ak sa majitelia firiem rozhodnú zatvoriť výrobu na Slovenku, nič im v tom nezabráni a dôsledky na ľudí im budú ľahostajné. Štát nemá dostatok zdrojov na zabezpečenie všetkých svojich funkcií. Chýbajú zdroje v školstve, sociálnej sfére, zdravotníctve, vo vede a výskume a pod. Zvlášť zreteľne je to vidieť v súčasnosti. Je to výsledok bezbrehej protinárodnej a protiľudovej politiky, realizovanej po roku 1989. Nemáme svoj vlastný priemysel, je rozbitý agrosektor, čím sme stratili vlastnú potravinovú sebestačnosť. Zdravotníctvo, práve dnes tak potrebné je rozkradnuté a samé sa potáca v permanentnej kríze. Banky a poisťovne sú privátne. Teraz, v čase krízy, ktorá nás čaká a neminie, na to môžeme poriadne ale poriadne doplatiť.
Nemáme svoj vlastný priemysel, je rozbitý agrosektor, čím sme stratili vlastnú potravinovú sebestačnosť. Zdravotníctvo, práve dnes tak potrebné je rozkradnuté a samé sa potáca v permanentnej kríze. Banky a poisťovne sú privátne. Teraz, v čase krízy, ktorá nás čaká a neminie, na to môžeme poriadne ale poriadne doplatiť.
Na margo zoštátnenia v kapitalizme chcem ešte raz pripomenúť, že proces kapitálových vstupov do súkromných podnikov v čase hospodárskej krízy sa v západných krajinách stáva bežnou záležitosťou. Za kapitálovým vstupom štátu do súkromných podnikov nasleduje vstup a podiel do rozhodovacích právomocí a pod. Len pán Dzurinda, ale aj Fico sa tvárili, že nič také neexistuje a rozdávali peniaze daňových poplatníkov v rokoch krízy od buka do buka, bez toho, aby štát v týchto podnikoch získal ekonomické podiely a podiely na rozhodovaní a aby si vlastníkov týchto podnikov zaviazal plniť spoločensky potrebné povinnosti, ako je napr. zamestnanosť, mzdy a pod. Môžeme povedať, že im tieto peniaze darovali! No znovu opakujem, KSS je za systémové zmeny v ekonomike, to znamená prevzatie rozhodujúceho podielu na ekonomickom rozvoji krajiny a prerozdeľovaní vytvorených hodnôt.
Uvažujete v rámci Participating Parties o spoločnom postupe, spoločnom navrhnutí opatrení súvisiacich so znárodňovaním a o spoločnom predkladaní týchto návrhov orgánom Európskej únie, resp. jednotlivým štátom?
Už pri odpovedi na prvú otázku som naznačil, že uskutočnenie systémových ekonomických zmien je závislé okrem schopností vnútorného, či vnútorných politických subjektov, na vhodných, predovšetkým vonkajších politických a ekonomických podmienkach. Jeden zo zakladateľov nášho hnutia pred viac ako 
sto rokmi povedal, že socialistickú revolúciu je možné uskutočniť len odrazu vo všetkých vyspelých kapitalistických krajinách. Ak vznikne v jednej krajine, bude ekonomicky a vojensky potlačená. V priebehu dejín sa táto myšlienka aj deformovala, aj doba sa zasadne zmenila. Tým nechcem vyčítať nedočkavosť a nekoordinovanosť postupov organizátorom revolúcií. Aj v tomto prípade život sa stal objektívnym arbitrom konania. Keď je kapitál internacionalizovaný, je nadnárodný, existujú obrovské nadnárodné monopoly a hlavne nadnárodné finančné korporácie, tak nie je možné, aby sa pronárodné, sociálne orientované sily hrali na svojom národnom piesočku izolovane. Tu sa naplno musí prejaviť, v minulosti tak ospevovaný, no často deformovaný internacionalizmus v geopolitickom kontexte. Aby sa tak stalo, musia medzinárodné organizácie a celé komunistické hnutie, postúpiť na vyšší stupeň všestrannej spolupráce a musia nájsť nový systém riadenia tejto činnosti. No a v tomto smere je práce vyše hlavy. To ale neznamená, že by sme mali čakať so založenými rukami. Práve naopak, musíme využiť všetky možnosti na to, aby sme sa približovali evolučnou cestou k cieľu. Povedané inými slovami: musíme hromadiť evolučnou cestou podmienky na to, aby vznikla revolúcia. Mám na mysli revolúciu v myslení a v spoločensko-ekonomických vzťahoch.
Musíme hromadiť evolučnou cestou podmienky na to, aby vznikla revolúcia. Mám na mysli revolúciu v myslení a v spoločensko-ekonomických vzťahoch.
Tak, ako vyplýva z kontextu mojich odpovedí, som presvedčený, že svet sa po tejto zdravotnej, ekonomickej i morálnej kríze zmení. Myslím, že sa zmenia pravidlá hry v geopolitike a zrejme dôjde k novému preskupeniu politických a ekonomických vplyvov. Som presvedčený o tom, že nový model socializmu môže byt serióznou spoločenskou alternatívou.
Aké opatrenia strana navrhuje v boji s koronavírusom?
Naša momentálna činnosť je limitovaná našim možnostiam. Myslím, si že musíme pracovať predovšetkým v oblasti osvety. Využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby sme ľuďom na konkrétnych faktoch ukazovali kam nás doviedol bezbrehý liberalizmus a kapitalistický spoločenský systém. Na faktoch ukazovať schopnosti vysporiadania sa s koronavírusom v komunistickej Číne a v krajinách do neba ospevovanej Európskej únie a USA. Že liberalizmus odtrhnutý z reťaze nemá regulačné mechanizmy a vedie k degenerácii národov aj ľudstva samého, že sa dejiny opakujú, že niečo podobné bolo už v starom Egypte, Ríme a že vo všetkých prípadoch sa ľudstvo muselo vrátiť ku skutočným hodnotám a morálke.
Že liberalizmus odtrhnutý z reťaze nemá regulačné mechanizmy a vedie k degenerácii národov aj ľudstva samého, že sa dejiny opakujú, že niečo podobné bolo už v starom Egypte, Ríme a že vo všetkých prípadoch sa ľudstvo muselo vrátiť ku skutočným hodnotám a morálke.
My, sme vždy považovali rodinu za základ spoločnosti a tá socialistická bola príkladom. Uvedomovali a zdôrazňovali sme jej ekonomickú, reprodukčnú a výchovnú úlohu. A to platí aj pre súčasnosť! Pravda je bohužiaľ taká, že liberálny kapitalizmus nadradzuje individualizmus nad záujem väčšiny. Nečudo, že v takomto prostredí systém nemá účinné páky ako prinútiť jednotlivca ku kolektívnej zodpovednosti. 
Pretože akékoľvek obmedzovanie je považované za antisystémový zásah do ľudských práv jednotlivca. Toto je dôvodom vlastne dnešného zlyhania a nemožnosti prijať účinné opatrenia napríklad podľa čínskeho scenára. Zásadné je však aj to, že v kapitalizme, kde sú peniaze nadradené ľudskému životu (a pre väčšinu sa stali priam bytostným zmyslom života) je ťažké chrániť ekonomiku a zároveň aj životy ľudí. Je to taký polo-schizofrenický spoločenský stav. Pre socializmus je takáto dilema tabu. Aby som to zhrnul. V tejto oblasti našu úlohu vidím v pravdivom vysvetľovaní skutočných príčin dnešnej krízy, pomoci zorientovať sa ľuďom v problémoch a v hľadaní východísk. Podľa nás sme na začiatku nezvratného procesu systémových zmien na celom svete, k postupnému nástupu a vytváraniu celosvetového sociálne spravodlivého politického systému. No pred ľudstvom na tejto ceste je ešte strašne veľa práce. Aj na nás záleží, ako rýchlo bude tento proces napredovať a či ho zažijú naši vnuci, alebo až ďalšie generácie.
M. Albert, foto autor, ilustračná foto pixnio.com, unsplash.com a kss.sk