Nedávno sme si pripomenuli výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a v tejto súvislosti sme sa rozprávali so spisovateľom, satirikom a výtvarníkom Mgr. Art. Vladimírom Javorským
Čo je podľa teba najdôležitejší odkaz VOSR?
Patrím ku generácii, ktorá bola od malička odkojená jednofarebnou propagandou a budovateľskými heslami. Samozrejme, že všetky tie fakty o revolúciách boli v školských osnovách poplatné dobe, ideológii vládnucej moci a nie vždy spĺňali kritéria pravdivosti. Je prirodzené, že skutočnú historickú pravdu o každej revolúcii preverí a osvetlí až čas. Až nové fakty a súvislosti s tým spojené dokážu prekvapiť, čo všetko sa tajilo, kamuflovalo. Vyznávam tézu, že prikrášľovanie histórie nesvedčí budúcnosti. Na čom má budúcnosť stavať, vari na omyloch a historickej kamufláži? Vnímal som ako adolescent Ruskú revolúciu ako príchod niečo spravodlivejšieho, heslami sa spomínal krajší svet a život v ňom. Vízia lepšieho sveta nebola bez krvavých obetí, lebo o tom revolúcie, povstania a vzbury sú. Všetky dejinné vystúpenia a krvavé strety vychádzali z podhubia utláčaných, otrokov, nevoľníkov a vyhnancov. Či už to bol Spartakus, alebo stredoveké povstania roľníkov a bolo len otázkou času, kedy ľudstvo zaujme nekompromisné stanovisko k nespravodlivosti a chudobe v širokom pásme sveta. Revolúcie nie sú „zamatové“ , sú krvavé, lebo súboj ideológií a predstáv o budúcnosti národov sa nedeje za zeleným stolom vyjednávačov. V snahe o model spoločenskej spravodlivosti dochádza k stretom, lebo po každej revolúcii ide len a len o získanie moci a s ňou získanie príslušných výhod z postavenia v nej. Spomeniem Husitov…Úspešnosť každej revolúcie je o chybách, ktoré sa neudejú. Dnes už vieme, že Ruská revolúcia bola pripravovaná zo zahraničia, bola financovaná a pripravená aj ideologicky. Zvrhnúť tristoročnú vládu Romanovcov a novým spoločenským poriadkom sa priblížiť najmä k hospodárskemu vývoju v Európe. Túto snahu mal už aj cár Peter Veľký, západná Európa bola pre jeho Rusko vzorom a inšpiráciou pokroku. Bola to cesta od nevoľníctva, ktoré bolo už napr. v Habsburskej ríši natrvalo zrušené, k ideám socializmu. Dozvedáme sa až teraz, že revolúcia mala byť odstránením cárskeho nevoľníctva a nastolenie modelu kapitalizmu…K modelu úspešnej ekonomickej reformy a dynamickému rozvoju potrieb celej spoločnosti. Práve Ruská revolúcia zarezonovala v čase krízy európskych hodnôt, v spoločenskom prehodnocovaní postavenia jednotlivých národov Európy a ich oslobodenia sa od tyranie monarchii…Veľká vojna znamenala prelom v historickom postavení národov Európy, po nej vznikli nové štátne útvary. V Rusku vznikal na tie časy celkom nový, dovtedy nevyskúšaný model fungovania spoločnosti na princípe práva, rovnosti, bratstva a spravodlivosti. Akýsi vzor francúzskej revolúcie, ktorá bola len chabým ozbrojeným vystúpením tých najúbohejších, na čo sú Francúzi doteraz hrdí…Nechápem na čo sú pyšní… Vraždy nie sú o revolúcii, sú o anarchii. Každé revolučné vystúpenie musí mať silný ideologický podtext, ktorý sa viaže na prax v prospech spoločnosti a nielen pre jej vyvolenú časť. Rusko prešlo vo veľmi krátkom časovom horizonte z obdobia utýraného nevoľníctva po socialistické chápanie budúcnosti. Osobne to považujem za veľmi riskantný experiment, asi bol aj namieste, ale stál priveľa obetí. Spomeniem slová K. Marxa, ktorý sa vyjadril na margo budúcnosti celkom jasne. „Vláda peňazí je začiatok konca…“ A to je dnešok… Neskutočný úpadok ľudstva, ktorý si mnohí radoví členovia vôbec spoločnosti neuvedomujú. Čo vidím ako odkaz VOSR? Jednoznačne v hodnote presvedčenia v jeho silu, že spoločnosť môže fungovať aj bez utrpenia z vôle moci. Tak prečo to už stáročia optimálne nefunguje? Do stretov, konfliktov, revolučných vystúpení ľudstvo vstupuje nepripravené. V tom je jeho slabosť, navyše ak nie je jednota v názore na cielené hodnoty. Socializmus sa pre viaceré generácie stal symbolom sociálnych istôt. V tom bola jeho spoločenská hodnota. Mnohé spoločenské javy pozitívne pôsobili na celkovú klímu a atmosféru, napríklad bezpečnosť a ochrana pre nepriateľom. Fungovalo a to veľmi pozitívne mnohé, čo dnes už nefunguje a stav spoločnosti je iba vďaka tomu v kríze, nebojím sa povedať, dokonca v ohrození. Moc sa dostáva do nesprávnych rúk, a to sme sa na VOSR nepoučili. Z „diktátu proletariátu“ sa bez opatrnosti más stáva „diktát jedinca…“
Ako vnímaš, že v Rusku sa príliš už o VOSR nezaujímajú a chladný je aj Vladimír Putin?
Je to prirodzený vývin po výmene viacerých generácií. Od VOSR prešlo viac než sto rokov, veľa sa zmenilo v oblasti technológií, informovanosti, v princípe ako prežiť. Tá doba síce ukázala smer, ale zámer nebol dotiahnutý do konca. Tiež vieme, že Rusko potrebuje cára, bez cára je fungovanie ríše od čias cára Rurika nemysliteľné. Nie je V. Putin takým pokračovateľom budovania silnej a sebavedomej ríše? Ríše, ktorú si ani Zlatá horda Džingischána neporobila? Ani Anglosasi a Germáni..? Toto je poučenie, lebo Putin vidí budúcnosť veľkej Ruskej ríše a nemá čas obzerať sa za minulosťou s mnohými chybami. Hoci verím, že je dostatočne poučený. Dívam sa na dejinné udalosti skôr ako historický pozorovateľ a nie ako politický komentátor. Historici ponúkajú fakty, s ktorými politické glosátori nepracujú. Nie som sám, čo si uvedomuje, že čas sa akosi zrýchľuje, žijeme v rýchlejšom tempe a nie sme schopní takto za behu analyzovať všetky udalosti čo sa dejú v náš prospech, či neprospech. Je múdre dívať sa smelo do budúcnosti, ale bez jasnej vízie je to iba poškuľovanie. Dobre si treba všimnúť, koľko mladých ľudí chodí na mítingy, vrhá sa do štrajkov, do manifestácií…A tu je odpoveď, že budúcnosť je pre mnohých mladých ľahostajnou veličinou. Samozrejme, že negeneralizujem, výnimka v každej spoločnosti je veličina, s ktorou sa počíta.
Keďže je dnes doba prekrúcania dejín, ako sa to deje v oblasti VOSR najmarkantnejšie?
Nemám všetko naštudované, ale nové fakty ohľadom príprav Ruskej revolúcie zmenili pohľad aj na jej priebeh. Živelnosť a nedostatok autority rodiacej sa strany budúcnosti malý krvavú dohru v občianskej vojne. Mnohí vodcovia mali nízky morálny kredit, upevňovali si moc krvavými akciami. Súostrovie Gulag je najlepšou ilustráciou, kam až dôjde moc vo svojej nebezpečnej hre s budúcnosťou. Dejiny sa prekrucovali hneď od počiatku ako vznikali. Súčasnosť odkrýva všetky slabiny, úskoky, intrigy a výsledné následky. Čo iné možno prekrucovať ak nie pravdu? To je historicky overený fakt, lebo s pravdou žiaden režim neoperuje. Bol by to jeho koniec…
Prečo podľa teba nedokážu dnes ľudia myslieť podobne, ako v dobách keď sa im žilo ťažko? A teda, že vinu hľadajú priamo v systéme, ale nielen o tom rozprávajú, ale aj niečo proti zlému stavu spoločnosti robia…
V otázke je priama odpoveď. Žijeme žiaľ, a to prízvukujem žiaľ, historicky v konzumnej spoločnosti. Konzumu je podriadená naša vízia o šťastí, spoločnosť túto víziu napĺňa možnosťou hromadenia hmotných statkov. Takto si nás nepriamo zotročuje…Kvôli poslušnosti ti nemôžu siahnuť na to, čo nevlastníš. Dnes je to možné a takto aj trestať. Nespomínam si, žeby v časoch socializmu fungovali exekútori…Práve pocit uspokojenia zabíja ostražitosť. Dnes je už jasné, že sme v pasci svetového finančného diktátu. A nielen to. Vlády sa dostávajú do područia a bez vedomia občanov do úzkych a špecifických závislostí pod rúškom akéhosi svetového poriadku, akéhosi nového práva bezprávia… Ide z toho hrôza, lebo tento systém iba využíva slabosti iných systémov. A tá slabosť je v nevydarených vodcoch. Je to kolotoč, ktorý už nemožno zastaviť. Ľudské uspokojovanie sa myšlienkou, že nás sa to netýka je palubný lístok na Titanic. Hudba ešte hrá…A prebudenie sa bude do mrazivého marazdu. Ľahostajnosť k budúcnosti bude trestaná neslobodou… Študujem mnohé prípravy ako a čím zraziť ľudstvo na kolená a vymazať ho z planéty, je ten najhorší horor, aký ľudská myseľ pripravuje celým národom.
Stále platí to časom uverené fučíkovské…Ľudia bdite!
Michal Albert, foto archív Vlada Javorského