Spisovateľ Tomáš Beník nám v rozhovore o Crew Dragon povedal aj o tom, že Muskovo SpaceX môže byť novým impulzom pre dobývanie vesmíru. Zároveň si však uvedomuje, fakt, ktorý potvrdila aj história vesmírnych výletov, že dôležité pre napredovanie v tejto oblasti sú vesmírne preteky. Bez nich by podľa neho technologický posun pomalší.
Vesmírna loď Crew Dragon úspešne vyštartovala. Môžeme v tomto prípade parafrázovať okrídlenú vetu, že je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo?
Túto vetu môžeme pokojne použiť, aj keď ten štart, na prvý pohľad, by mohol byť pre nezainteresovaného človeka len ďalším obyčajným štartom rakety. Od 24. decembra 1968, kedy misia Apollo 8, po prvá misia v dejinách ľudstva, úspešne dosiahla obežnú dráhu Mesiaca, cez úspešné pristátie na Mesiaci misiou Apollo 11 dňa 20. júla 1969, až po raketoplány a ďalšie projekty, boli USA vedúcou mocnosťou v oblasti výskumu vesmíru. Iste, ZSSR (neskôr hlavne Ruská federácia) viedol v počiatkoch vesmírnych pretekov, ale od roku 1968 až do roku 2011 to boli USA. Iste, ZSSR sa tiež dostal na Mesiac (Lunochod), dokonca niekoľkokrát na Venušu (program Venera), ale úspechy USA sa nedarilo úplne dobehnúť. Od roku 2011, kedy sa zrušil program Space Shuttle, nemala odrazu NASA náhradu za raketoplány. V podstate nemala žiadnu poriadnu raketu, s ktorou by bola schopná aspoň dopraviť ľudí na ISS, čo je, od pristátia na Mesiaci, aktuálna najvyššia méta vo vesmíre, kam je človek schopný doletieť. Do vedúcej pozície sa, zo dňa na deň, dostala Ruská federácia. Agentúra Roskosmos sa, v podstate, stala jedinou agentúrou, ktorá bola schopná dopraviť ľudí aj náklad na ISS. Dodnes používa hlavne neustále modernizované rakety Sojuz, ktoré už pomaly 60 rokov vynášajú do vesmíru ľudí, družice a náklad. Do výskumu vesmíru sa navyše začína hlásiť aj Čína, India… Niečo tu však stále chýbalo. V USA, od zrušenia raketoplánov, boli neustále vykonávané stále väčšie škrty v rozpočte pre NASA. To znamenalo, že NASA mala síce svoje misie v rámci výskumu vesmíru, ale, oproti minulosti, bola situácia stále horšia. Čoraz viac projektov sa začalo presúvať alebo rušiť. Ale aj ostatné krajiny išli, v rámci financií, opatrne do výskumu vesmíru. Skrátka, v oblasti výskumu vesmíru bola vidieť pomerne veľká stagnácia v posledných rokoch.
Príchod „súkromníkov“, a zvlášť Elona Muska s jeho SpaceX, môže, po triumfe s vynesením astronautov do vesmíru, dať ten správny podnet pre nové kolo pretekov v dobývaní vesmíru. Bohužiaľ, história už veľakrát ukázala, že keby nebolo vojen, v ktorých sa bojujúce strany zároveň pretekali, kto skôr príde s lepšou zbraňou a kto potom s lepšou obranou, bol by technologický posun ľudstva o dosť pomalší. Platí to aj v dobývaní vesmíru. Nebyť Studenej vojny a prejavu J.F. Kennedyho, podľa ktorého mali USA pristáť na Mesiaci do konca 60.rokov 20. storočia, nerozbehli by sa poriadne vesmírne preteky a ktovie, na akej úrovni by sme dnes boli v oblasti znalostí o vesmíre, nieto ešte vesmírnych letov. Musel prísť moment, aby peniaze a rozpočet prestali hrať úlohu. A takýto moment možno nastáva práve teraz. Alebo možno príde ku pretekom medzi súkromnými firmami, ktoré budú pomaly odsúvať, hlavne v oblasti financovania štátmi, oficiálne vesmírne agentúry do ústrania.
Čoraz viac projektov sa začalo presúvať alebo rušiť. Ale aj ostatné krajiny išli, v rámci financií, opatrne do výskumu vesmíru.
Máte aj vy sen cestovať do vesmíru? Alebo vzhľadom k tomu, aká je ešte vysoká cena „letenky“ si uvedomujete, že prijateľnej ceny sa pravdepodobne nedožijeme, resp. ak nemáme šancu našetriť?
Mojim snom je pristátie na Mesiaci v štýle posledných misií Apollo. Vedel by som si predstaviť, ako by som jazdil po mesačnom povrchu v mesačnom vozidle, poskakoval okolo pristávacieho modulu, zbieral vzorky hornín, sledoval planétu Zem z povrchu Mesiaca… Ale keby to nebolo možné, stačila by mi aspoň nejaká cesta do vesmíru… Zatiaľ je situácia taká, že na cestu do vesmíru majú naozaj len tí najbohatší na tejto planéte. Možno práve obrovský úspech SpaceX povedie napokon nielen k novým vesmírnym pretekom, ale aj k pretekom o vesmírne cesty pre turistov. Čiže by sme mohli v budúcnosti sledovať postupné zľavy v oblasti cestovania do vesmíru. Možno sa dožijeme pravidelných liniek do destinácií aspoň v Slnečnej sústave… Takže som v tomto smere optimista, ktorý verí, že cestovanie do vesmíru sa raz stane bežnou záležitosťou ako cesta do práce alebo na dovolenku, čím sa mu podarí dostať sa aspoň raz do vesmíru.
Čo hovoríte na medializované informácie, že už teraz je aj obežná dráha zeme preplnená množstvom vesmírnych objektov vrátane kozmického odpadu? Trpí aj tento projekt vďaka ľudskej hlúposti a nenásytnosti, honbe za bezbrehým ziskom?
Okolo zeme je dosť objektov (družíc a satelitov) a ďalšie pribúdajú. Z jednej strany je to potrebné pre udržanie chodu stále sa modernizujúcej civilizácie, na druhej strane je čoraz väčší problém s cestami aj ďalej, ako je nízka obežná dráha Zeme. Niekedy je problém dostať sa aj na samotnú ISS. Ešte horším problémom, ako sú veľké počty satelitov a družíc, je vesmírny odpad, vznikajúci väčšinou zo zničených alebo už nefunkčných satelitov a družíc. Sú snahy o stiahnutie týchto nefunkčných objektov na Zem, ale vždy to nejde. Už veľakrát musela zmeniť ISS svoju obežnú dráhu a aj vzdialenosť od Zeme, aby sa vyhla nebezpečenstvu zničenia. Vo vesmíre aj malý úlomok niečoho dokáže ľahko preletieť cez ISS a spôsobiť jej skazu. Projekty na vyčistenie priestoru okolo Zeme zatiaľ nie sú, alebo teda neviem, či sa na niečom pracuje. Každopádne by takéto projekty potrebovali obrovské množstvo času a financií, a práve to druhé zatiaľ žiadna vesmírna agentúra nemá na rozdávanie.
Ešte horším problémom, ako sú veľké počty satelitov a družíc, je vesmírny odpad, vznikajúci väčšinou zo zničených alebo už nefunkčných satelitov a družíc.
Čo by sa muselo stať, aby sa nielen táto oblasť, ale aj iné oblasti ľudského skúmania či pôsobenia, takýmto spôsobom neprehriali?
Všetko závisí od ľudstva, resp. jeho vodcoch, a cieľoch, ktoré budú určené.
Kam najďalej očakávate, že sa dostane tento výskum?
Aj v tomto smere som optimista a dúfam, že úspešný štart lode spoločnosti SpaceX s ľudskou posádkou naštartuje stagnujúci vesmírny prieskum. Takže dúfam, že sa počet letov s ľudskou posádkou bude zvyšovať, a to nielen na ISS, ale aj ďalej. Dúfam, že sa opäť rozbehnú lety na Mesiac, resp. začne sa s jeho kolonizáciou. Potom môžu prísť lety na Mars aj s jeho kolonizáciou… No a napokon lety ešte ďalej. Projektov v rámci Mesiaca a Marsu je pomerne dosť, takže verím, že sa v najbližších rokoch aspoň tie začnú realizovať. Predpokladám, že sa bude aj lietať do ešte vzdialenejších končín vesmíru.
Veríte, že za vášho života sa napr. začne komerčne lietať na Mars? Alebo na takúto zmenu je potrebné aspoň nejakých 50 rokov výskumu?
Uvidíme, či a ako sa po obrovskom úspechu Space X rozbehnú vesmírne projekty. Osobne dúfam, že prieskum vesmíru naberie aspoň také obrátky, ako v 60. až 80. rokoch 20. storočia.
M. Albert, foto archív T. Beníka