Kategórie

JE MOŽNÉ, ŽE PRÍDEME O PRIRODZENÚ KRÁSU NOČNEJ OBLOHY A EŠTE VÁŽNEJŠÍ JE PROBLÉM PRE ASTRONOMICKÉ POZOROVANIA, HOVORÍ P. RAPAVÝ

Pavol Rapavý z hvezdárne v Rimavskej Sobote nám odpovedal na otázky v súvislosti s úspešným štartom Crew Dragon. Nazdáva sa, že množstvo vesmírneho odpadu na obežnej dráhe zeme, ale aj narastajúci počet objektov na obežnej dráhe, môže byť veľkým problémom aj pre astronómiu.

Vesmírna loď Crew Dragon úspešne vyštartovala. Môžeme v tomto prípade parafrázovať okrídlenú vetu, že je to malý krok pre človeka, ale veľký pre ľudstvo?
Úspešná misia Crew Dragon je nepochybne veľmi významná, no s vetou N. Armstronga by som ju neporovnával.

Máte aj vy sen cestovať do vesmíru? Alebo vzhľadom k tomu, aká je ešte vysoká cena „letenky“ si uvedomujete, že prijateľnej ceny sa pravdepodobne nedožijeme, resp. ak nemáme šancu našetriť?
Cesta do vesmíru, prípadne aspoň na obežnú dráhu okolo Zeme, je určite snom či túžbou väčšiny ľudí. Cena „letenky“ je, a ešte určite dlho bude mimoriadne vysoká a dostupná len niekoľkým. Reálnejšie však budú suborbitálne lety.

Čo hovoríte na medializované informácie, že už teraz je aj obežná dráha zeme preplnená množstvom vesmírnych objektov vrátane kozmického odpadu? Trpí aj tento projekt vďaka ľudskej hlúposti a nenásytnosti, honbe za bezbrehým ziskom?
Na obežnej dráhe sú tisícky funkčných aj nefunkčných satelitov a množstvo „odpadu“ ako napr. zo zrážky nefunkčného Kozmosu 2251 a funkčnej družice Iridium 33 v roku 2009. Za kozmické smetie považujeme telesá na dráhe v okolí Zeme, ktoré neslúžia svojmu účelu. Doc. Perek z ČR (náš najstarší astronóm, vlani, 26. 7. oslávil 100 rokov), ktorý bol vedúcim úradu OSN pre vesmírne záležitosti, a venoval sa aj problematike vesmírneho odpadu, sa vyjadril že takto môže kozmonautika zničiť samú seba. V súčasnosti sú problematické družice systému Starlink a tento problém sa bude len zhoršovať. Je možné, že prídeme o prirodzenú krásu nočnej oblohy a ešte vážnejší je problém pre astronomické pozorovania. Obdobné projekty však chystajú aj ďalšie spoločnosti a tak počet takýchto družíc dosiahne niekoľko desaťtisíc. Túto problematiku – povoľovanie, by malo riešiť OSN, nesmie stačiť len súhlas príslušného orgánu daného štátu. Áno, súhlasím, že v tomto prípade sa jedná predovšetkým o záujmy finančného zisku.

Doc. Perek z ČR (náš najstarší astronóm, vlani, 26. 7. oslávil 100 rokov), ktorý bol vedúcim úradu OSN pre vesmírne záležitosti, a venoval sa aj problematike vesmírneho odpadu, sa vyjadril že takto môže kozmonautika zničiť samú seba.

Kam najďalej očakávate, že sa dostane tento výskum? Veríte, že za vášho života sa napr. začne komerčne lietať na Mars? Alebo na takúto zmenu je potrebné ešte aspoň nejakých 50 rokov výskumu?
Komerčné lety na Mars snáď raz možné budú, no nie v najbližších rokoch/desaťročiach. Zatiaľ je vtom priveľa nevyriešených problémov, aj z tohto dôvodu skrachoval projekt Mars One, ktorý plánoval postavenie základne na Marse v roku 2027. Predpovedať, kde bude kozmonautika za 50 rokov je v súčasnosti takmer ako veštenie zo sklenenej gule. Prvá umelá družica Sputnik 1 bola vypustená v roku 1957, Gagarin, prvý človek vo vesmíre v roku 1961, prví astronauti na Mesiaci v roku 1969, teda len pred 50 rokmi.

M. Albert, foto ilustračná Christofer Jeschke / unsplash.com