V súvislosti s ostatnými informáciami o tom, že finančník George Soros sa pre britské periodikum The Guardian priznal, že financoval prezidentskú kampaň Zuzany Čaputovej, sme sa rozprávali s predsedom Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom.
Čo si myslíte o tom, že Soros pre Guardian povedal, že Čaputovú financoval?
Čo si o tom myslím? Vôbec ma to neprekvapuje. Ak to však skutočne otvorene povedal, je to len ďalší z dôkazov jeho arogancie, ako aj arogancie tých, ktorí výrazným spôsobom ovplyvňujú a zasahujú do vývoja suverénnych štátov. Arogancia spočíva predovšetkým v tom, že sú tak drzí, že sa to už ani nesnažia tajiť. Že tak robia, je viac než isté, a vôbec nejde o konšpiračné teórie. Pre mňa to nie je nič nové. Koniec koncov Soros sa svojho času vyjadril, či priznal aj k tomu, že pred novembrom 1989 financoval československú opozíciu proti bývalému režimu. Financoval aj politický prevrat, ktorý bol u nás zrealizovaný.
Čo to robí s vašim pohľadom na prezidentku Čaputovú? Nastala zmena vášho pohľadu?
Aj na túto otázku musím odpovedať tak, že to nie je pre mňa nič nové a nielen, že to nemení môj pohľad na ňu, ale len to potvrdzuje, čo si o nej myslím. Zuzana Čaputová je pre mňa výkonným pešiakom neoliberalizmu na slovenskej politickej šachovnici a jej pôsobenie je súčasťou ucelenejšieho a veľmi sofistikovaného scenára, usilujúceho o totálne ovládanie slovenskej spoločnosti. Minimálne od vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky je v našej spoločnosti viditeľná zintenzívnená snaha o výmenu politických garnitúr. Je tu evidentná snaha potlačiť na Slovensku všetko, čo je pronárodne, vlastenecky a sociálne orientované a vydláždiť cestu k moci tým politickým silám, ktoré predstavujú arogantnú pravicovú politiku, navyše s výlučne trans-atlantickou a rusofóbnou orientáciou.
Zuzana Čaputová je pre mňa výkonným pešiakom neoliberalizmu na slovenskej politickej šachovnici a jej pôsobenie je súčasťou ucelenejšieho a veľmi sofistikovaného scenára, usilujúceho o totálne ovládanie slovenskej spoločnosti.
Čo pre vás znamená tá predstava, že niekto platí kampaň niekomu? Ako sa mení tým váš pohľad na politiku?
Žiaľ tento fakt je súčasťou politiky po novembri 1989. Demokracia, ako slobodná možnosť voľby, je len formálna, a v skutočnosti o nej nemôže byť reč. Dnes, žiaľ v politike a predovšetkým pri voľbách, nech sú akékoľvek, nejde o programy politických strán, o vízie či koncepcie rozvoja spoločnosti. Dnes je úspešný ten, kto má značné ekonomické zdroje a má vplyv predovšetkým v mienkotvorných médiách a v agentúrach realizujúcich predvolebné prieskumy. Nedávne prezidentské voľby sú toho učebnicovým príkladom. Kapitál, ovládajúci prevažnú časť médií a rovnako tak koordinujúci činnosť mimovládnych organizácií, dokázal presadiť za prezidentku republiky kandidátku, ktorú tri – štyri mesiace pred voľbami málo kto poznal. A navyše, v tejto štruktúre ovplyvňovania verejnej mienky obyvateľstva majú svoje miesto aj zahraničné vplyvy. Aj tu platí staré známe heslo: „Tisíc krát opakovaná lož sa stáva pravdou“.
Čo hovoríte na slová bývalého šéfa SME, že vďaka Sorosovi sme porazili Mečiara. Bolo to v poriadku, že sa to takto udialo?
Nikto nemá právo ovplyvňovať a manipulovať s vývojom situácie v suverénnych štátoch. Dnes sú na to využívané veľmi dobre premyslené psychologické spôsoby, a tak ako som už uviedol, ekonomické zdroje tu nie sú problémom. Nešlo len o porazenie Mečiara či nedávne odstavenie Róberta Fica a majdanizáciu celej slovenskej spoločnosti. Už som uviedol, že obdobne sa režíroval aj tzv. november 1989. Treba si uvedomiť že geografická poloha Slovenska ho predurčuje k tomu, aby bol oň záujem. Slovensko aj z tohto uhla pohľadu má v Európskej politike svoj význam a teda je aj v centre pozornosti tých, ktorí sa usilujú režírovať našu budúcnosť.
Nikto nemá právo ovplyvňovať a manipulovať s vývojom situácie v suverénnych štátoch. Dnes sú na to využívané veľmi dobre premyslené psychologické spôsoby, a tak ako som už uviedol, ekonomické zdroje tu nie sú problémom.
Nazdávate sa, že takýto stav v spoločnosti, keď politikov financujú mecenáši a politici sú len bábky, znamená, že my občania máme nejakú reálnu moc, alebo o všetko rozhoduje pár vplyvných bohatých ľudí?
Tento stav pomenujem veľmi otvorene. Ide o kapitalistickú „demokraciu“ a v nej to ani inak fungovať nemôže. Po roku 1989 bola sprivatizovaná, či lepšie povedané rozkradnutá celá priemyselná a aj poľnohospodárska štruktúra Slovenska. Takmer z večera do rána sa zrodila nová oligarchická elita. Vstupom zahraničného kapitálu do našich strategických podnikov ako aj príchodom viacerých zahraničných investorov sa slovenský priestor globalizoval, čo znamenalo a znamená výrazný vplyv cudzieho kapitálu na spoločensko-politický vývoj našej krajiny. Slovensko je dnes ekonomicky okupovanou krajinou. Zjednodušene povedané ekonomické elity na to aby boli úspešné potrebujú politikov a politické strany, ktoré presadzujú ich záujmy. Nie záujmy bežnej väčšiny občanov.
Slovensko je dnes ekonomicky okupovanou krajinou. Zjednodušene povedané ekonomické elity na to aby boli úspešné potrebujú politikov a politické strany, ktoré presadzujú ich záujmy. Nie záujmy bežnej väčšiny občanov.
A presne o tom je tá naša politická scéna. Súčasné politické elity sú bábkami tých ekonomických. Ako som už spomenul disponujú takmer neobmedzenými ekonomickými zdrojmi, ovládajú takmer celý mediálny priestor, mimovládne organizácie, prieskumné a výskumné agentúry, deformujú históriu a prevracajú skutočné hodnoty. Výsledkom je totálne ovládanie a manipulovanie verejnou mienkou ľudí, ako aj vyvolanie apatie mnohých občanov voči spoločensko-politickému dianiu. Dôkazom toho je aj dramaticky klesajúca účasť obyvateľstva vo všetkých typoch volieb. Cieľom teda je znechutiť, zmanipulovať, ovládať a vládnuť.
Či sa to niekomu páči alebo nie, výsledkom tejto ohromnej manipulácie je, že občania reálne nemajú politickú moc, dokonca mnohí už nemajú ani svoj vlastný názor. Jediné čo majú je zdanie a pocit demokracie.
Ešte dodám, že predkladané politické alternatívy v zmysle ľavica – pravica, konzervatívci – liberáli a podobne sú len bezalternatívne hrádky ekonomických elít. Cesta z tohto zamotaného kruhu je zložitá, no myslím si, že spočíva predovšetkým v dôslednom spoznávaní a pochopení týchto procesov, v konštituovaní reálneho a racionálneho vedomia ľudí a nakoniec v istej forme občianskeho zjednotenia väčšiny za svoje prirodzené ľudské práva.
M. Albert, ilustračná foto autor