Kategórie

EKOLOGICKÁ AKTIVISTKA: HANBÍME SA ZA VECI, NA KTORÉ BY SME MALI BYŤ HRDÍ A HRDÍME SA VECAMI, ZA KTORÉ BY SME SA MALI HANBIŤ

JANKA BERNÁTHOVÁ-LEHOTSKÁ sa okrem písania venuje aj likvidácii nelegálnych skládok. Pri príležitosti svetového dňa dobrovoľníctva sme sa v téme dňa rozprávali aj s ňou o aktuálnych otázkach aktivizmu.

 

Čo pre vás znamená pojem dobrovoľníctvo?
Keď ste jediní, kto chce, vie a môže pomôcť, vtedy jednoducho musíte.

Sú dnes dobrovoľníci dostatočne ocenení? (nemyslím len finančne).
Človeku sa v živote všetko nejakým spôsobom spočíta a vráti. Dobré aj zlé. Najčastejšie v úplne inej podobe, ale podstata ostáva nezmenená. Dobrý skutok nepotrebuje publikum, už len to, že sa smel stať je krásne, milé a vznešené.

Hanbíme sa za veci, na ktoré by sme mohli byť hrdí a hrdíme sa vecami, za ktoré by sme sa mali hanbiť. Raz som sa rozhodla upratať nádhernú historickú zvonicu, ktorá sa doslova dusila v odpadkoch. Vyniesla som z nej 28 vriec komunálneho odpadu. Okolo mňa prešiel asi tucet miestnych obyvateľov a pýtali sa, prečo to robím. Nevedeli pochopiť, že sa za to jednoducho hanbím.

V akej oblasti ste sa dobrovoľne angažovali vy?

U mňa sa to začalo už na prvom stupni ZŠ, na podnet našej učiteľky sme si vytipovali starčekov a starenky v rodnej Kráľovej Lehote, ktorých sme navštevovali a pomáhali im s nákupmi, drevom a odmetaním snehu. Ja som navštevovala jeden manželský pár a keď som vyrástla a odišla na internát, túto starostlivosť na seba prebrala moja mamička. Stalo sa mi to akousi samozrejmosťou. V súčasnosti pôsobím ako dobrovoľníčka v nemocnici, niekoľko rokov sa zapájam do potravinovej zbierky v Tescu a nemálo času a energie venujem ochrane a čistote prírody, k čomu už vediem aj svoju vnučku.

V súčasnosti pôsobím ako dobrovoľníčka v nemocnici, niekoľko rokov sa zapájam do potravinovej zbierky v Tescu a nemálo času a energie venujem ochrane a čistote prírody, k čomu už vediem aj svoju vnučku.

Čo dnes spoločnosti chýba?
Nadšenie, spolupatričnosť a skutočné prežívanie radosti. Zdieľame vznešené citáty na sociálnych sieťach a nevšímame si utrpenie ľudí vo svojich rodinách a okolí. Túžime po kráse a pritom odhodíme fľašu uprostred lesa, hýrime plastovými zbytočnosťami a na hroby zosnulých ukladáme ,,ozdoby“, za ktoré zaplatia naše budúce pokolenia. Hanbíme sa za veci, na ktoré by sme mohli byť hrdí a hrdíme sa vecami, za ktoré by sme sa mali hanbiť. Raz som sa rozhodla upratať nádhernú historickú zvonicu, ktorá sa doslova dusila v odpadkoch. Vyniesla som z nej 28 vriec komunálneho odpadu. Okolo mňa prešiel asi tucet miestnych obyvateľov a pýtali sa, prečo to robím. Nevedeli pochopiť, že sa za to jednoducho hanbím.

Akú oblasť dobrovoľníctva (likvidácia nelegálnych skládok, pomoc starším, či iné) považujete v dnešnom svete za najdôležitejšiu?
Všetko, čo robíme s nasadením zdravého rozumu a čistého srdca, má zmysel.

Všetko, čo robíme s nasadením zdravého rozumu a čistého srdca, má zmysel.

 

Ste v kontakte s nejakými dobrovoľníkmi? Ak áno, na čo sa najviac sťažujú?
Ľahostajnosť, ľahostajnosť a ešte raz ľahostajnosť. Človeka voči človeku, človeka voči prírode, človeka voči spoločnosti. A potom je tu nenásytnosť, sebectvo a lakomstvo, ktoré je samo o sebe trestom, pretože ľudia, ktorí nemajú nikdy dosť materiálneho, nedosiahnu ani vnútornú spokojnosť a nepoznajú radosť z pomoci iným.

Veľa dobrovoľníckych aktivít robia rôzne cirkvi. Čo si myslíte o angažovaností cirkví vo smere dobrovoľníctva? Je to len súčasť ich misionárskej činnosti, alebo to robia veľkodušne?
Tesco potravinová zbierka prebieha v spolupráci s ECAV a ja mám to šťastie, že prichádzam do kontaktu s darujúcimi a obdarovanými. Bez ohľadu na to, kto zbierku organizuje, vnímam úsmevy na jednej strane a vďačné slzy dojatia na druhej. A medzitým len lásku. A pokiaľ sa toto deje pod akýmkoľvek spoločným názvom, ešte to s nami, ľuďmi nie je také beznádejné.

M. Albert, foto archív J.B. -L.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *