Slovensko je krajina s veľkým kultúrnym dedičstvom, ktoré je však veľmi málo využité. Je to „poľutovaniahodne“, pretože kultúra by mala slúžiť ako predpoklad ku kvalitnému životu občanov Slovenska.
Vychádzam z presvedčenia, že kultúra je nevyhnutnou súčasťou každého národa a mala by byť pýchou všetkých občanov tohto štátu. Je teda povinnosťou našich vedúcich činiteľov vo vláde, aby našli v rozpočte peniaze na rozvoj literatúry, hudby a výtvarného umenia. Slovensko sa ocitlo v bludnej temnote. Ak táto situácia, ktorá tu nastala v kultúre neosloví tých, ktorých sme si zvolili, iniciatíva by mala prísť z dola, od nás občanov. Hovorme o umení, ktoré prináša radosť a poznanie pre ľudí, ale zároveň upozorňujme aj na spojitosť medzi stavom spoločnosti a postavením umenia v nej. Taktiež vyzdvihujme aj význam umenia pri rozvoji osobnosti. Umenie predsa krášli náš svet a je sladkým ovocím života. No nemôžeme sa donekonečna pozerať iba na americké filmy a chváliť tých istých ľudí, ktorí sa sami označujú za znalcov umenia. Mal by sa vytvoriť priestor aj pre začínajúcich autorov. Veľakrát sú ich diela omnoho hodnotnejšie, ako tvorba už spomínaných znalcov. Existuje Fond na podporu umenia. Preto by mali byť aj vyhľadávači talentov, ktorí by našli takýchto autorov. A na základe ich odporúčania by im boli pridelené peniaze z tohoto fondu. Tak sa to dnes robí všade. (Asi okrem Nás) Peniaze investované do talentovaného umelca sa potom štátu vrátia. Či už v podobe reálnych peňazí alebo vo forme zviditeľnenia Slovenska vo svete. Ak financuje umelca súkromná spoločnosť, tak sa peniaze vrátia aj spoločnosti. Pretože má percentá zo zisku. Slovensko sa momentálne radí medzi najpodceňovanejšie krajiny v Európe. (informovali o tom: aktuality.sk). A kultúra u nás čaká na zázrak. No ja pevne verím, že sa raz ten očakávaný zázrak premení na skutočnosť.
Ivan Monte Christo, foto ilustračné M. Albert