ZAŽILA 6-ROČNÝ TEROR: DNES DISKRIMINUJÚ SNÁĎ ZA VŠETKO, KEĎ SA NIEČÍM LÍŠIŠ, DOKONCA STAČÍ, KEĎ SI VIACEJ CITLIVÝ ČI INTELIGENTNÝ, HOVORÍ V TÉME DŇA MONIKA NECPÁLOVÁ, KTORÁ ZAŽILA DISKRIMINÁCIU

author
4
5 minutes, 24 seconds Read

VŠETKO MI BOLO VYČÍTANÉ. NA ZÁKLADE MOJEJ CITLIVOSTI AKO POVAHOVEJ VLASTNOSTI, INÉHO ZMÝŠĽANIA A PRACOVITOSTI, HOVORÍ V ROZHOVORE PRE KĽÚČ OD… MONIKA NECPÁLOVÁ Z BANSKEJ BYSTRICE, KTORÁ ODPOVEDALA NA OTÁZKY SÚVISIACE S DISKRIMINÁCIOU V NAŠEJ TÉME DŇA: DISKRIMINÁCIE.

Dnešná spoločnosť funguje aj na základe zákonov, medzi ktorými sú aj mnohé zákony zabraňujúce diskriminácii. Takýto je napríklad antidiskriminačný zákon. Je podľa vás tento zákon dostatačujúci, aby sme ako spoločnosť zabraňovali diskriminácii?
Nie je dostačujúci, inak by sa diskriminácia nediala, okrem toho je ťažké ju dokázať, dnes si ani nikto nikoho nezastane.

Deje sa dnes diskriminácia? Počuli ste o nej? Na akých úrovniach sa deje?
Diskriminácia sa dnes deje na všetkých úrovniach, šikana, manipulácia, psychické, fyzické, sexuálne násilie, dnes diskriminujú snáď za všetko, keď sa niečim líšiš, dokonca stačí, keď si viac citlivý alebo inteligentný, a to už nehovorím o zdravotne postihnutých. Počula som prípady ako nepekne sa správajú k zdravotne postihnutým deťom integrovaným v klasickej triede. Aj ja som ju zažila a stretávam sa s ňou stále – denne.

Diskriminácia sa dnes deje na všetkých úrovniach, šikana, manipulácia, psychické, fyzické, sexuálne násilie.

Čo takáto diskriminácia spôsobuje?
Diskriminácia spôsobuje zdravotné a psychické problémy, psychosomatické a neurologické ochorenia, život na okraji spoločnosti, dokonca zlyhávanie dôležitých životných orgánov a smrť.

Prečo, ak máme antidiskriminačný zákon, tak napriek tomu je tu stále diskriminácia vo veľmi vysokej miere a nedarí sa s ňou „zatočiť“?
Ľudia sa boja bojovať proti tomu, majú strach sa ozvať, zastať si iného, pretože sa boja, že útoky začnú byť namierené aj proti nim, že budú diskriminovaní, že sa ozvali. Mám milú skúsenosť, v práci si ma pred šéfom zastával nový kolega, dodnes som mu vďačná. Potom začal čeliť šéfovym útokom aj on, tak odišiel. Za ním som odišla aj ja, bez neho by som to už nezvládala, psychoteror trval 6 rokov. Dodnes som tomu kolegovi vďačná. Dôvod jeho diskriminačných útokov, myslím, bola slušnosť iného človeka, úprimnosť, empatia, pracovitosť… Všetky vlastnosti, ktoré šéfovi chýbali.

Ľudia sa boja bojovať proti tomu, majú strach sa ozvať, zastať si iného, pretože sa boja, že útoky začnú byť namierené aj proti nim, že budú diskriminovaní, že sa ozvali.

Je možné nejakým spôsobom prehrýzť sa cez diskrimináciu a napriek jej existencii robiť kroky, aby sa jej pôsobenie eliminovalo? Akým spôsobom môžeme my všetci prispieť v boji proti diskriminácii?
Je možnosť pracovať na sebe, prestať sa poddávať strachu, naučiť sa brániť manipulácii, to je veľmi dôležité, prestať byť závislý na ľuďoch a situáciách, na názoroch iných, vedieť si nastaviť hranice, vybudovať sebadôveru a lásku v sebe – pozor nie egoizmus, to je rozdiel! Vedieť sa postaviť aj proti rodine keď treba a celému systému, v ktorom žijeme, treba držať spolu, zastať si jeden druhého, to je dôležité! Dnes každý hľadí len na seba, to nie je dobré, je to sociopatické. Sami sme slabí.

Prečo je diskriminácia problémom aj pre ľudí, ktorí diskriminovaní nie sú, resp. pre ľudí, ktorí diskriminujú?
Problém pre ľudí ktorí diskriminujú je ten, že im to kazí dušu a vráti sa im to v nejakej forme, či už ťažká choroba, alebo sa im to vráti v osobnom či pracovnom živote.

Na základe mojej citlivosti ako povahovej vlastnosti, iného zmýšľania a pracovitosti, všetko mi bolo vyčítané, keby len to. Doslova sa zo mňa snažili spraviť blázna.

S akou formou diskriminácie ste sa stretli vo svojom okolí a ako si s ňou daná osoba poradila, resp. neporadila?
Zažila som si konkrétne mobbing v práci, aj v rodine. Na základe mojej citlivosti ako povahovej vlastnosti, iného zmýšľania a pracovitosti, všetko mi bolo vyčítané, keby len to. Doslova sa zo mňa snažili spraviť blázna. Spomínam si dodnes na pobavený úškrn môjho bývalého šéfa, keď som dostala cukrovku a ostala ZŤP. Tešil sa z toho. A to som práve ochorela po rokoch jeho mobbovania. Mala som poškodený aj nervový systém, vypadali mi vlasy z ťažkého stresu, dodnes som sa z toho ako tak dostala, samozrejme cukrovka zostala, som na inzulínovej pumpe. Poškodil mi zdravie. Mala som 46 kg pri výške 174 cm, keď som z práce odišla. Vyzerala som hrozne. Keby sa mi nenaskytla príležitosť, asi by som dopadla veľmi zle. Našťastie som mohla pokračovať v inej firme s tými istými klientmi, ktorí si moju prácu vážili. Bývali šéf terorizoval mňa aj mojich klientov aj tam, niektorých doslova vystresoval. Z terajšej šéfky sa vykľula tiež patologická osobnosť, tí ľudia, ktorí diskriminujú, majú osobný psychický problém, ktorý prenášajú na svoje obete. Našťastie som sa už dokázala ubrániť, ona si našla novú obeť, tiež mladá slobodná mamička, ktorá potrebuje prácu. Neviem, dokedy to takto pôjde ďalej.

Jediné východisko je nájsť svoju sebahodnotu a nastaviť si osobné hranice a hlavne vedieť sa zastať slabšieho – kolegu, člena rodiny či cudzieho na ulici.

Je nejaká šanca, že napriek tomu, že žijeme v 21. modernom storočí, dokážeme v blízkom čase vykoreniť diskriminácie?
Vykoreniť. No nevidím to veľmi ružovo, jediné východisko je nájsť svoju sebahodnotu a nastaviť si osobné hranice a hlavne vedieť sa zastať slabšieho – kolegu, člena rodiny či cudzieho na ulici. Pretože človek sám veľa nezmôže, treba sa spojiť a nečakať, že sa veci vyriešia samé.

(alb), foto FB Moniky Necpálovej

4 Comments

  1. avatar
    MiroslavJán says:

    Nechcelo sa mi počítať vety, ale spočítal som zhruba riadky a je ich cca. 70. Sedemdesiat zbytočných, uplakaných a sebaľútostivých riadkov. Samozrejme chýba jeden konkrétny príklad, príbeh alebo skutočnosť. Nedozvedel som sa takmer nič, ani len profesiu autorky. Dnes totiž existuje veľa zbytočných, nepotrebných a nič neprodukujúcich zamestnaní. Pri dnešnom vysokom stupni pokroku a výroby, je čím ďalej viac ľudí, ktorí nemajú čo užitočné robiť. Nečudo, že medzi týmito ľuďmi, ktorí robia zbytočné veci je veľké sklamanie beznádej a depresia. Napríklad taký poisťovací agent pre životné poistenie alebo burzový manager. Štatistika je medzi nimi taká, že na štyridsať aj viac neúspešných oslovení klienta pripadá jedno úspešné. Pre kapitalizmus je nutná nadvýroba. Nadvýroba znamená haldy nepredajných výrobkov. Konkurencia si to vyžaduje. Zisk v kapitalizme je možné dosahovať iba v konkurencii a konkurencia produkuje nadvýrobu a nadvýroba produkuje zbytočnosť a zbytočnosť produkuje frustráciu. Niekto si tu „vyštrngal“ kapitalizmus a to pre väčšinu znamená beznádej. Liek je tu jediný. Vzdelanie, poctivé štúdium a pátranie po pravde a spravodlivé delenie dosiahnutých výsledkov a to v kapitalizme nie je možné.

    1. avatar
      klucod says:

      V zlom systéme, ktorý nie celkom slúži ľuďom, často sa tak len marketingovo a úspešne bráni – vďaka absencii ľudí preniesť sa cez finty pracovníkov PR – tak v takomto zlom systéme, kde vám nik nedá za pravdu, a tým ešte zvýši vašu frustráciu, neostáva ľuďom nič iné, ako sebaľútosť, lebo ľútosti od iných – a teda aj pomoci – sa nedočkajú. Zlý systém treba zreformovať, alebo úplne vymeniť. A na to je potrebný aj súcit, empatia – s ľuďmi, ktorí trpia.

  2. avatar
    Monika says:

    Pán Miroslav, takto. Najprv som chcela reagovať tým, že napisem profesiu a konkrétny prípad mojej šikany. Potom mi však došlo, že by Vám to bolo aj tak „priveľa “ čítať. S počítanim však zjavne problém mat nebudete. Mozno ste učiteľ matematiky na dôchodku (matematiku v mnohých prípadoch a v niektorých školách považujem za zbytočnosť, jasné že základy ovládať treba, ale neviem, načo by som v živote použila napr. Pytagorovu vetu – pravdaže, niekomu sa to možno zíde, ale väčšinou nie)… K tomu Vášmu príspevkyu…pracujem v oblasto obchodu. Prácu, ktorú vykonávam považujem za užitočnú, pokiaľ niekomu prináša úžitok. Mojim klientom prináša. Tak, ako aj práca, ktorú vykonáva kvalitný poisťovací poradca. Jeho služby vyuzije ten, čo potrebuje. Tiež mam svoju poisťovaciu agentku a som s ňou spokojná, a jej prácu nepovažujem za zbytočnú. Momentálne vďaka nadobudnutým skúsenostiam otváram firmu v tej istej činnosti, v ktorej podla Vás (zrejme som si svoju prácu nevykonávala poriadne). Moji spokojní klienti a firma je dôkazom toho, že sa aj človek ako Vy môže mýliť. A vdaka týmto vašim chybám, kedy prehliadate potrebnú pomoc a empatiu voči blížnemu, to na Slovensku vyzerá ako to vyzerá. Vdaka názorom a postojom podobným vášmu sa na Slovensku beztrestne týra a šikanuje v každej oblasti života. Napadla ma otázka. Koľko úžitku spoločnosti dávajú ľudia Vášho zmýšľania a postoja? Spoločnosti, kde chýbajú zakladné ľudské hodnoty a empatia a pomoc ľuďom v núdzi?

    1. avatar
      MiroslavJán says:

      Ja som sa vyjadroval k vášmu článku a nie priamo k vám. Keďže vás nepoznám, nie je to ani dosť dobre možné. Vy naopak súdite mňa a nie to čo som napísal. Keďže som sa s tým poisťovníctvom celkom náhodou do vás trochu trafil, poviem vám k tomu (poisťovníctvu) môj názor. V princípe je poisťovníctvo snaha budúce škody, ktoré z rôznych nečakaných udalostí a nečakane na hoci koho padnú, podeliť sa o náhradu daných škôd medzi určitou komunitou rovnomerne. Skutočnosť je totiž taká, že blesk neudiera do všetkých domov, ale iba sem tam do niektorého a nikto nevie dopredu do ktorého. Rozdeliť, či dopredu sa podeliť o náhradu škôd dopredu, je to rozumné poisťovníctvo. Čo z tohoto „bohumilého“ rozumného poisťovníctva ale spravil kapitalizmus je jeho naháňačka za ziskom. Tak napríklad pri životnom poistení vás nebudú presviedčať, aké je to ušľachtilé myslieť teraz, za vášho života na tých, ktorí sú na vás odkázaní tak, že si platíte životné postenie s ohľadom na to, že keď sa vám stane nejaké nešťastie a už sa o tých svojich blízkych, na vás odkázaných, nebudete môcť postarať, postarajú sa o nich ostatní poistenci, ktorých žiadne nešťastie nepostihlo, prostredníctvom príspevku do poisťovne, ktorú si teraz, keď ste zdravý a práceschopný platíte. Školení agenti poisťovne vás ale budú presviedčať, že nielen to je dôležité, že myslíte na svojich blízkych ale hlavne, že na tom aj dobre zarobíte a začnú vám vedľa toho životného poistného natláčať aj jeho kapitalizáciu. Tá kapitalizácia, to je tá frustrujúca zbytočná nadpráca, ktorá vás nutne musí frustrovať, lebo je to bezpracný príjem, ktorí sa kapitalistická poisťovňa kvôli zisku snaži prilepiť , tomu poctivému a rozumnému poisťovníctvu. Takže ja hovorím o zbytočnej práci, ktorá mnohých ľudí, zrejmä aj vás, frustruje a nehovorím o Vašej zbytočnosti. To by som si nedovolil, no zato Vy ma tu hodnotíte ako nejakého človeka, ktorý síce vie na čo je dobrá Pythagorova veta (a často ju aj inú vyššiu matematiku používa), ako nejakého „asertívneho neempata“. Ja problémy so šikanou ani frustráciou nemám. Mám však problémy s kapitalizmom ale zďaleka nie také ako Vy, lebo viem v čom je problém.

Comments are closed.