Povráva sa, že remeslo má ….. dno. Podľa zákona má občan SR právo podnikať, zaručuje mu to aj ústava SR, aj zahraniční občania tu majú právo podnikať. Tolerancia je až taká veľká, že keď niekto zo zahraničia ponúkne cca 100 pracovných miest, dostane dvojročné daňové prázdniny, kto by to nebral? Naši podnikatelia až také benefity nemajú resp. tí malí, alebo či nemajú známosti, alebo nezdedili tých pár stotisíc eur.
Niektorí majú aj šťastie, dostanú super nápad, a idú ďalej. A čo ostatní malí podnikatelia, živnostníci? Mojimi slovami živoriaci? Na týchto striehnu množstvo nástrah, od registrácie sa na úradoch, až po samotný predaj. Snáď najhoršie je trh. Ja to zúžim na okruh handmade, kde napr. Patria hrnčiari, umeleckí maliari, módni návrhári (pár do roka na jarmokoch niečo za pár eur predajú), umelci čo robia so sklom, sviečkami, mydlami, šperkami, umeleckí stolári a kováči atď. Niektorým sa darí: vďaka tomu, že boli prví, čo začali niečo prvé robiť, niektorí ako právnici, úradníci prešli na handmade, tak si získali aj zákazníkov, potom sú to, tých je väčšina, že sú radi, ak predajú, a sú nervózni, ak nepredajú. Na trhoch kde som predávala, bolo takých nemálo, čo boli frustrovaní, že ich pekné maľované trička stáli, nik nekupoval, alebo šperky nekupoval. Na konci dňa sa našli aj takí, čo mali nulu, alebo výška ich tržby bola vyššia ako cena kávy v reštaurácii. Odstáli tam celý deň, robota dopraviť sa ne miesto, vybaliť a zbaliť a domov. To neznie príliš povzbudzujúco. Pritom chyba nie je na strane ich, ale na strane buď je tam veľmi málo ľudí alebo ľudia spravidla si iba pohľadom potešia očí, a to je všetko.
Na trhoch kde som predávala, bolo takých nemálo, čo boli frustrovaní, že ich pekné maľované trička stáli, nik nekupoval, alebo šperky nekupoval. Na konci dňa sa našli aj takí, čo mali nulu, alebo výška ich tržby bola vyššia ako cena kávy v reštaurácii. Odstáli tam celý deň, robota dopraviť sa ne miesto, vybaliť a zbaliť a domov. To neznie príliš povzbudzujúco.
Nemajú na výrobok peniaze – malý dôchodok, nemajú prácu, alebo mamička nepracuje, je na materskej. Ďalší dôvod je ten, že je všetkého veľa, a čoho je veľa je nezdravé. Kvalitných výrobkov je málo, sú drahé. A lacných nekvalitných je veľa. Na každom rohu sú drogérie, kde sa predávajú mydlá, šampóny s tvrdou chémiou, ale sú lacné za pár šupiek. V supermarketoch, diskontoch sú veľké sviečky z Ázie síce z umelej hmoty, ale sú lacné, za pár šupiek. Aj odevy sú veľa, milión butikov, obchodných reťazcov. To že ich výroba poškodzuje životné prostredie. Ázijské veľké obchody majú lacný tovar za pár šupiek. Trh je takto presýtený. Mne zákazníci tak pri predaji hovoria, že máte pekné vecí, ale ja už toho toľko mám doma, že vyhadzujem. Teda sedieť hodiny, potom počúvať také reči, nie je veľmi povzbudzujúce. Takto sa handmade tovar dostáva na jednu rovinu s lacnými šmejdami, ktoré sa vyhadzujú, lebo s ázijskými šmejdami zaberajú v domácnosti tovar. Takéto rečí počúvajú aj iní predajcovia, nielen ja.
Podľa môjho názoru, by bol odbyt aj pre nás, žeby sme boli spokojní, keby ľudia mali viac peňazí, a nekupovali ten lacný škodlivý šmejd. Aj ceny by boli tak nižšie, alebo by bola väčšia kúpyschopnosť. Kedysi malo remeslo zlaté dno, dnes sa zdá, že skôr má slzavé dno. Remeslo aj vysokoškolské vzdelanie sa podcenili v našej spoločnosti.
GABRIELA ZÁVACKÁ, foto: výrobok autorky