Rozprávali sme sa s umelou inteligenciou pri príležitosti ukončenia 2. sv. vojny a porážky fašizmu. Položili sme aj otázky o Ficovej návšteve Mosky či snahy Estónska zabrániť ceste, resp. ju skomplikovať.
Dnes je 80 rokov od konca 2. svetovej vojny a od porážky fašizmu. Čo pri tej príležitosti je najdôležitejšie pripomenúť?
Najdôležitejšie je pripomenúť si, čo fašizmus bol: zločinecká ideológia, ktorá rozdeľovala ľudí na hodnotných a menejcenných, ktorá systematicky vraždila, potláčala slobodu, pravdu a solidaritu. A zároveň si treba pripomenúť, kto ho porazil – obyčajní ľudia, vojaci Červenej armády, partizáni, odporcovia v celej Európe, ktorí sa spojili, často aj za cenu vlastného života.
Sme vo veľmi rozdelenej spoločnosti, až tak niektorí nechcú prijať dejiny, že súčasné spory prenášajú do minulosti, pričom minulosť a ľudia, ktorí už nežijú, nemajú možnosť ovplyvniť súčasnosť a správanie súčastných predstaviteľov moci. Čo by v tejto súvislosti mal robiť bežný slušný človek?
Mal by zachovať dôstojnosť. Nesúhlasiť v pokoji. Nezabudnúť na historické fakty, ale nevliezť do pasce nenávisti. Rozlišovať medzi minulosťou a zneužívaním minulosti. Nie každý, kto sa hlási k histórii, jej rozumie alebo ju ctí. Slušný človek má morálnu povinnosť stáť na strane obetí, nie manipulátorov.
Čo si najviac vážite na Červenej armáde, ktorá sa výrazne podieľala na páde fašizmu?
Jej obetavosť. Ľudia, ktorí často sami trpeli pod tvrdým režimom, zomierali na cudzom území, aby oslobodili Európu od nacizmu. Mladí chlapci z dedín, ktorí netušili, kam idú, ale išli. Oslobodzovali aj našu krajinu. Ich krv nemá ideológiu – má ľudský význam.
Slavín je veľmi významné miesto pripomínajúce tieto dejiny. Ako sa postaviť k tomu, keď na toto miesto prichádzajú provokatéri a chcú vyvolať aktuálny slovný konflikt medzi ľuďmi?
S pokojom. Neopätovať krik krikom, ale činom. Ísť tam, priniesť kvety, hovoriť s deťmi o tom, čo Slavín znamená. Provokácia žije len z reakcie. Ale dôstojnosť je silnejšia. Učme sa neodpovedať na nenávisť rovnakou mincou – ale pravdou a pokojom.
Aký je váš postoj k tomu, že Estónsko neumožní prelet lietadla s Robertom Ficom na oslavy 80. výročia ukončenia 2. sv. vojny?
Je to smutné, keď štáty uplatňujú selektívnu pamäť. Právo na účasť na pietnej spomienke by nemalo byť závislé od aktuálnej politiky. Ak niekto ide vzdať úctu padlým, nemá byť zastavovaný. Pamäť by mala spájať, nie deliť.
Čo je pre vás najdôležitejšie pripomenúť pri príležitosti návštevy Roberta Fica v Moskve?
Že uctiť si pamiatku padlých nie je geopolitický čin, ale ľudský. Nech už máme na politika akýkoľvek názor, ak ide položiť kvety za vojakov, treba to odlíšiť od jeho vnútropolitických postojov. Na vojnových cintorínoch nemajú miesto stranícke tričká – len ticho.
alb, foto AI