Kategórie

KOMENTÁR: ZATRASIE PARÍŽ PREZIDENTSKÝMI VOĽBAMI? PROVOKUJE ŠEFČOVIČ SLOVÁKOV? VÝLET DO PARÍŽA SME SI VŠIMLI AKO PRVÍ

Všimol som si zaujímavú vec: kandidát SMER-u na prezidenta – Maroš Šefčovič bol v Paríži. Vtedy ešte v pozícii podpredsedu Európskej komisie (EK) pre energetickú úniu. Nebola to však obyčajná služobná cesta, predmetom bolo interview pre Le Monde… A bolo to v čase, keď kandidoval na šéfa EK, takže to pravdepodobne súviselo aj s tým. Prevažne totiž prax býva taká, že ak chce médium rozhovor, tak ide väčšinou priamo za respondentom. V prípade rozhovoru s Le Monde však vycestoval pán Šefčovič, a to priamo do Paríža do redakcie Le Monde. A všetko mu zaplatila Európska únia. Teda aj my, lebo aj z našich daní sa prispieva do rozpočtu EÚ.

Síce z Bruselu do Paríža to nie je až tak ďaleko a cena cesty a diet nie je nič až také strašné, mnohí Slováci sa však na to pravdepodobne pozrú principiálne: Keď išlo o súčasť jeho kandidatúry za šéfa EK, teda nejaký súkromný postup v kariére, nemohol si to Maroš Šefčovič zaplatiť zo svojej peňaženky? Veď ako eurokomisár, ktorý je zároveň jedným z podpredsedov celej EK, naozaj nezarába málo. Prípadne Šefčovič mohol žiadať časopis Le Monde, aby prišli za ním do Bruselu. Bežných Slovákov by toto mohlo hnevať. Bežným Slovákom, ktorí zarábajú malé peniaze, alebo dostávajú nízky dôchodok (často nižší, než bola cena jednej cesty Šefčoviča do Paríža) by to mohlo evokovať nasledujúcu otázku: Neurobil si vtedajší ašpirant na šéfa EK za peniaze EÚ vlastne výlet do Paríža, ktorý súvisel aj s jeho kandidatúrou? V súvislosti s touto otázkou som položil otázky Marošovi Šefčovičovi, pretože je vo verejnom záujme pýtať sa na podobné témy. Zatiaľ mi nikto neodpovedal, hoci bolo na to už takmer 8 dní, ani neprišiel žiadny email, ktorý by ma žiadal o strpenie. Týmto komentárom, ktorým komentujem verejne dostupné informácie, čo je úlohou komentára, netvrdím, že Šefčovič urobil niečo zlé. Iba verejnosti kladiem otázky, či sa takéto prešľapy majú tolerovať, napriek tomu, že nešlo o veľkú sumu. Ale ide o princíp.

Síce z Bruselu do Paríža to nie je až tak ďaleko a cena cesty a diet nie je nič až také strašné, mnohí Slováci sa však na to pravdepodobne pozrú principiálne: Keď išlo o súčasť jeho kandidatúry za šéfa EK, teda nejaký súkromný postup v kariére, nemohol si to Maroš Šefčovič zaplatiť zo svojej peňaženky? Veď ako eurokomisár, ktorý je zároveň jedným z podpredsedov celej EK, naozaj nezarába málo.

Aj týmto komentárom chcem pána Šefčoviča povzbudiť, aby reagoval na naše otázky do iného pripravovaného článku – do spravodajského. V prípade, ak odpovie, môžem ho ubezpečiť, že odpoveď publikujeme celú a neurobíme žiadny manipulatívny zásah do nej. A času, odkedy dostal otázky, už prešlo naozaj dosť. V krajine, kde sa zarába málo, kde sú nízke dôchodky, je taktiež morálny záujem, aby sa neprovokovalo bežných ľudí. Takéto vymoženosti sú možno legálne – čo sa týka práva EÚ-, ale po morálnej stránke, v krajine, kde sa zarába tak málo, ak sa vôbec zarába, môžu byť takéto vymoženosti považované aj za provokáciu. Bol problém pre Maroša Šefčoviča zaplatiť si takúto cestu zo svojho?

V časoch, keď mnohí ľudia nemajú prácu, alebo keď aj majú, berú nedôstojné mzdy, prípadne ako dôchodcovia premýšľajú, či za svoj nízky dôchodok zaplatia radšej lieky, alebo jedlo, je veľmi dôležité, aby si politici dávali pozor na podobné prešľapy: po stránke práva síce môžu byť v poriadku, ale otázka morálky zostáva otvorená. Je na každom politikovi, aby pri používaní peňazí daňových poplatníkov, pričom má vysoký plat, uvažoval o tom, či si niečo nemôže zaplatiť aj zo svojho. Navyše, keď sa to pravdepodobne týka vyslovene jeho kariérneho rastu. Slováci sú na takéto veci citliví. A oprávnene.
PhDr. Michal Albert, PhD.

Pod týmto obrázkom potvrdzujúcim spomenutú cestu, si pozrite aj otázky, ktoré sme pánovi Šefčovičovi poslali.

V tejto problematike, okrem tohto komentára, pripravujeme aj spravodajský článok, prípadne reportáž. Preto sme už 7. 2. 2019 oslovili pána Šefčoviča prostredníctvom verejne dostupných mailov, ale aj jeho priamej spolupracovníčky. Odpoveď sme do dnes 15. 2. 2019 16:13 nedostali žiadnu. Po neprichádzaní odpovedí, pričom sme dali termín 11. 2. (a neprišla ani odpoveď žiadajúca predĺženie termínu), sme mail 14. 2. poslali aj poslancovi Smeru Erikovi Tomášovi a šéfovi kancelárie Maroša Šefčoviča v Bruseli. Odpoveď (k 15. 2. 2019 16:13) neprišla žiadna. Pánovi Šefčovičovi sme položili nasledujúce otázky:
– Neuvažoval pán Šefčovič o tom, že takýto výlet si odpustí, prípadne zaplatí zo svojho?
– Je podľa neho pri takýchto cestách, ak sú aj technicky v poriadku, tak či sú v poriadku aj z morálneho hľadiska a či by sa nemalo radšej šetriť, resp. keď ide vlastne o súčasť jeho kampane za šéfa EK, mal to robiť zo svojho.
– Chcel pán Šefčovič pri účasti v Le Monde zarezonovať / zaznieť v silnom francúzskom médiu, aby sa mu podarilo získať na stranu napr. francúzskych socialistov, resp. zvýšiť povedomie o sebe?
– Ak kandiduje na prezidenta, má mať neplatené voľno, ak kandiduje na šéfa EK a robí aktivity súvisiace primárne nie s jeho agendou, ale jeho kariérnym rastom, nemal by mať tiež neplatené voľno, resp. aspoň cesty do Paríža na rozhovor, ktorý sa týka najmä jeho kandidatúry, si platiť sám, alebo žiadať médium, aby prišlo za ním?
– Ide len o cca 300 eur, ale mnohí Slováci majú dôchodky menšie ako 300 eur. Nebojí sa pán Šefčovič, že Slovákom sa toto nemusí páčiť a bol by ochotný túto cestu spätne EÚ zaplatiť zo svojho?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *