Pre každý národ je dôležitá nejaká kniha, duchovné dielo či manifest. Napríklad pre Japonsko je to kniha Kodžiki – je to sumár japonských mýtov, ktoré hovoria o vzniku Japonska. Krajina vychádzajúceho slnka vznikla ako veľký dar voči obyvateľom. Preto sú Japonci k svojej krajine mimoriadne ohľaduplní a citliví. Pre Slovensko je určite dôležité Sväté písmo, aspoň sa to deklaruje. No v realite nedodržiava. Nie sme úctiví k ľuďom, niekedy už ani k rodine, a už vôbec nie ohľaduplní ku krajine, ktorá je jedným z Božích darov.
„Aspoň“ človečenstvo
Ak už niekto neverí v záväznosť určitých dokumentov, to znamená, že na základe určitých tradícií má jasné mantinely, v ktorých sa môže hýbať, čo nie je pre jeho obmedzenie (aj červená na semafore svieti pre našu bezpečnosť), ale pre jeho slobodu a bezpečnosť, tak by sa mal držať aspoň povinností vyplývajúcich z toho, že patríme medzi najvyspelejšie bytosti – máme rozum, technológie, sme ďaleko vyššie ako zvieratá. Ale naozaj to tak je?
Prečo je Japonsko vysoko?
Naša nechuť viazať sa akýmikoľvek danými vecami sa vyhrocuje aj v nedodržiavaní zákonov, lebo často ich ani nepoznáme. Často tomu prispieva aj štát, ktorý to všetko robí byrokraticky neprehľadným. No, ako sa v právnej brandži hovorí, neznalosť zákona neospravedlňuje. Myslím si, že Japonci sú tak ekonomicky aj morálne vysoko aj pre to, že rešpektujú určité hranice, určité tradície. Nerešpektovanie povinností zachraňovať a udržiavať svoje kultúrne dedičstvo, ale aj celkovo svoje životné prostredie, vedie k tomu, že pamiatky chradnú, v prírode sú nelegálne skládky a mnohé budovy po 30 rokoch od postavenia vyzerajú veľmi ošarpane. Čo je mestské či štátne, to považujeme za cudzie a za drancovania hodné, ale je to chyba v programe, lebo štát sme my. Čo je štátne, to je naše. Keď si naše necháme zničiť, tak nebudeme mať nič.
Slzy bohyne
Ak Japonci rešpektujú duchovnú tradíciu knihy Kodžiki, ktorá hovorí o tom, že japonské ostrovy vznikli zo sĺz bohyne, môžeme si hovoriť, že veria v rozprávky. Ale podstatou nie sú tie rozprávky. Podstatou je správanie sa k ostrovom, správanie sa k tomu, čo je ich majetkom. Lebo oni pojem „naše“ nepovažujú za drancovania hodný, ale, naopak, za ochrany hodný. Aj preto Japonsko dbá o zachovanie svojho životného prostredia, jediné, čo sa im dá vytknúť je nesprávny postoj k jadrovej energetike, ale to sa nedá vytknúť bežnému Japoncovi. Ale starajú sa o pamiatky, z toho žije turistický ruch, práve preto je krajina vychádzajúceho slnka považovaná za veľmi krásnu duchovnú a kultúrnu krajinu, ktorej návšteva je veľkým sviatkom. Už samotný fakt, že Kjóto či Nara majú zachované stáročné kultúrne a duchovné pamiatky, hovorí sám za seba. V Nare nájdete drevené budovy, ktoré tam stoja aj 1300 rokov. A u nás sa mesto UNESCO Banská Štiavnica rozpadáva pred očami.
.jpg)
Byť „aspoň“ ľuďmi
Ak zabudneme na povinnosť držať sa určitých duchovných koreňov, určitých duchovných dokumentov a žiť podľa ich tradície, tak určite nezabudnime aspoň na nevyhnutnosť žiť podľa človečenstva. Byť ľuďmi nie len na papieri, ale aj sa podľa človečenstva správať. Ľudia majú byť zodpovední, riadiť sa rozumom a slobodnou vôľou, nie pudmi. Ak sa naše človečenstvo stane pudovým, zabudneme si ochraňovať hodnoty prírody, začneme byť pasívni voči veciam verejným, lebo pudovosť núti k sebectvu, všetko si len skomplikujeme. Lebo pudovosť núti robiť blbosti. Uzatvárať sa, udržiavať si len svoje a okolie drancovať. Preto návrat k duchovným hodnotám, ktoré nás pozývajú vyjsť v ústrety k blížnemu, môže byť veľmi nápomocným k záchrane Slovenska. Ako štát môže prežiť, aj ako národ. Ale ak sa vzdáme hodnôt, budeme len zmesou samostatných ľudí, ktorí „nevidia za roh“. Hodnoty ako ochrana životného prostredia, ktorá vychádza nielen z Biblie, ale aj zo zdravého rozumu, nám budú cudzie. Preto ak sa aj nevrátime k duchovným hodnotám, vráťme sa aspoň k povinnostiam človečenstva. Lebo ničenie životného prostredia je proti rozumu. Ničením prírody si podlamujeme konár, na ktorom sedíme. Preto ak sa nazývame ľuďmi, musíme dbať o to, aby sme dodržiavali povinnosť riadiť sa rozumom. A zdravý rozum podpiľovanie vlastného konára nedovolí. Prijmime si pomyselné vlastné Kodžiki, kde si jednoznačne vysvetlíme, a budeme k tomu vychovávať budúce generácie, že všetko, čo nás obklopuje je naše. A naše si neničíme, lebo je to proti zdravému rozumu. (alb)