Tuesday, 23 Oct 2018

KĽÚČ OD slovenských miest: Ktoré najviac milujú naši čitatelia?

Máme prenádherné slovenské mestá, nepochybne. Pri ich návšteve nejeden šikovný človek z brandže PR či grafiky dokáže vytvoriť perfektný materiál pre ich prezentáciu.

Obsahovať bude kultové fotografie, krásne „popisky“ pod nimi, opísané zaujímavosti, pikošky a podobne. Dajú sa z nich urobiť skutočne krásne materiály, ktoré budú lákať turistov. Ale… Čo následne po prilákaní turistu? Ako sa v Štiavnici, hoci je nádherná, bude cítiť Poliak, napríklad z Varšavy, ktorá si dokázala Hitlerovcami rozbité staré mesto postaviť celé odnova, obnoviť ho? Alebo Japonec, ktorý pozná ten príbeh o kjótskom Zlatom pavilóne, ktorý spálil šialený mních, no štát túto prekrásnu budovu postavil znovu? Ako sa pri ceste do Martina z Turčianskych Teplíc po panelovom tankodróme bude cítiť nemecký turista? Čo povie Švajčiar na rozbitý areál bývalej Slovenky uprostred historického jadra mesta Banská Bystrica? A keď sa Japonec s neodmysliteľným fotoaparátom „zatára“ pár metrov ďalej, narazí na nelegálnu skládku hneď vedľa historických hradieb, ktoré sú súčasťou centrálnej mestskej zóny, ktoré sa postupne rozpadajú pred očami? Tieto otázky sú skôr rečnícke, v ďalších príspevkoch budem postupne navrhovať možné návrhy riešení.

Vráťme sa ku krásnym slovenským mestám. Skalica, Bojnice, Košice, Levoča, nesmieme zabudnúť na Bardejov. Sú to krásne miesta. Je ich na Slovensku nepochybne viac. Ale potrebujeme im viacej pomôcť. Dať im zároveň nádej, oživiť turistický ruch. Banská Štiavnica je toho príkladom. Mesto je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale budovy v ňom sa rozpadávajú. Účasť v nejakom zozname neznamená, že daná vec je vyriešená a mesto zachránené. Chce to ešte veľmi veľa mravenčej práce.  

Pani z Detvy: Naše hodnoty sú v háji

Pri drobnej facebookovej ankete, kde som sa približne 2000 slovenských občanov pýtal, aké je ich najobľúbenejšie slovenské mesto, jednoznačne vyhrala Banská Štiavnica. Mesto pod Sitnom zbožňujem aj ja. Za jeho prvenstvo prirodzene zahlasoval aj šéfredaktor Štiavnických novín Michal Kríž. „Moje rodisko. Ťažko sa tu žije, ale to, čo má, žiadne iné mesto na Slovensku nemá. Je to skvost,“ opísal vo svojom komentári. Aj básnický talent spod Zobora Kaja Demeterová sa pochvaľne vyjadrila k Sládkovičovmu mestu. „Zbožňujem Nitru, no i Banskú Štiavnicu, majú pre mňa nesporné čaro. Aj Banská Bystrica je krásne historické mesto. Čo sa týka negatív, vidím ich najmä v nedostatku príležitostí uplatnenia sa mladých ľudí. A tiež možno v tom, ako sa môžu prezentovať na trhu práce. Inak nemám čo vytknúť, každé miesto a mesto má svoju osobitú krásu.“ Spisovateľka Janka Bernáthová ako Banskoštiavničanka v tom má tiež jasno: „Nádherná zemská stálica, drahokam v kopcoch – Štiavnica. Poklona našim predkom patrí za jej architektonické skvosty, medzi ktoré odjakživa patril aj „špitáľ“ s pôrodnicou.“ Pre Máriu Kašnú sa top-mesto nachádza 50 km od Štiavnice – jej krajská metropola Banská Bystrica. „Na Slovensku najviac zbožňujem Banskú Bystricu. Často si s manželom užívame cestu po diaľnici a sledujem krásnu prírodu. A ešte jedno miesto milujem na Slovensku: moju obec, kde žijem. Krásnu geografickú polohu v Inoveckom pohorí pod vrcholom Marhat.“ Iný básnik Ivan Monte Christo favorizuje mesto Ľudovíta Štúra: „Za zmienku by stálo mesto Zvolen. Nádherná pešia zóna. Stále čistá a upravená. Vynovené obchodné centrá, a taktiež bočné uličky stoja za zmienku. Napríklad niekedy bol iba na námestí bufet s názvom Zvolenka. Dnes je v bočnej uličke vynovená reštaurácia s tým istým názvom. Zvolenský hrad, ktorý bol niekedy v dezolátnom stave je stále udržiavaný a vynovený. Pancierový vlak pri stanici, tak isto vynovený. Mesto tam žije kultúrou, ktorá si myslím predbieha aj Banskú Bystricu.“ Mesto pod Urpínom miluje Marianna Izabela Vodičková: „Banská Bystrica – mesto mojej mladosti. Zažila som tam najkrajšie roky, takže zostane navždy v mojom srdci. Architektúra, príroda, minulosť, súčasnosť – všetko je v Bystrici jedinečné.“ Elena Ľuptáková sa najlepšie cíti v Detve a okolitých lazoch. Pre mňa je nádherné preto, lebo je to kraj mojich predkov…ľudí s krásnym srdcom…jednoduchý, úprimný, pracovitý… bohabojný ľud, boli to tí poslední. My už takí nie sme….naše hodnoty sú v háji. Sami už ani nevieme, čo uznávame. Hovoríme o rodine… a sami ju rozbíjame. Hovoríme o kráse vlasti a sami ju ničíme… V Detve ešte cítiť trošku našej dedovizne, nie len vo folklóre…“                                           (alb)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *