Ak vieme vypestovať zemiaky, mlieko či mäso z lokálnych surovín, máme kupovať tie. Aj štát aj obec či samosprávny kraj. „Aj uhlíková stopa sa takto dá znížiť,“ hovorí jednoznačne ako jeden z liekov na zlé fungovanie poľnohospodárstva Ing. Marek Benč, ktorý pôsobí ako vedúci živočíšnej výroby v poľnohospodárskom družstve PDP Kežmarok. V rámci témy dňa v KĽÚČ OD… sme sa o poľnohospodárstve a možnostiach, ako ho zlepšiť, rozprávali aj s ním.
Marek Benč je presvedčený, že do poľnohospodárstva sa musí investovať aj ako pomoc proti investičnému dlhu, ktorý je tu obrovský. „Potrebné sú investície do modernizácie objektov budov, vozového parku a ostatných vecí, ktoré sú súčasťou moderného pôdohospodárstva. Hlavne, aby projektové podpory boli vyplatené načas, ak už sú schválené,“ zdôraznil s tým, že odbúrať je potrebné byrokraciu, čo hovoria aj mnohí ďalší farmári, ktorí sa neraz cítia viac už ako úradníci a byrokrati, ktorí musia fotiť, dokumentovať, vypisovať množstvo papierov. „Zníženie byrokracie, ale podstatné zníženie byrokracie.“
„Potrebné sú investície do modernizácie objektov budov, vozového parku a ostatných vecí, ktoré sú súčasťou moderného pôdohospodárstva.“
Sebestačnosť
Dôležitou súčasťou poľnohospodárstva, a ukazujú to aj názory poslucháčov v ankete na youtube kanáli KĽÚČ OD… tv a magazín, je potravinová sebestačnosť. „Vyriešiť sa to nedá, dá sa to, ale riešiť. Zastabilizovať ceny základných potravín, aby sme vedeli, za koľko sa budú od prvovýrobcov vykupovať suroviny – mlieko, zvieratá, obilniny, olejniny…. aspoň určité obdobie garantovať ceny, pol roka-rok,“ prezradil Marek Benč s tým, že sa to musí urobiť aj napriek tomu, že už nie je socializmus. „Aj keď je trhové hospodárstvo, ale stabilizovalo by to aj potravinársky priemysel. A ten je potrebné podporiť tak isto, ak nie ešte viac. Mal by sa začať lokálny prístup, ale legislatívne ukotviť. Ak vie vyrobiť lokálny potravinársky alebo poľnohospodársky podnik napr. zemiaky, mlieko, mäso z lokálnych surovín mal by sa kupovať ten. Obec, mesto, okres, kraj región,“ dodal s dovetkom, že takto by sme o niečo znížili predsa aj uhlíkovú stopu, o ktorej zelení aktivisti hovoria.
Propagácia a odvody
Marek Benč sa nazdáva, že pomôcť poľnohospodárstvu by sa dalo aj ďalšími dôležitými krokmi. „Väčšia propagácia poľnohospodárstva, hlavne odborného, viac videí priamo zo života poľnohospodára, ale aj odborné vyjadrenia a dávať mladým ľuďom vedieť o modernom poľnohospodárstve cez sociálne siete a dostupné komunikačné zdroje. Zníženie na rok dva odvodov za mladých do 30 rokov, alebo hneď po škole motivácia. To nestojí, až tak veľa,“ vysvetlil s tým, že nezaškodila by aj väčšia angažovanosť štátu v prospech pomoci tomuto sektoru. „A pomoc od vlády pri nájdení nových trhov. A hlavne vymožiteľnosti práva v inej krajine- regióne. Niekedy bolo ministerstvo obchodu,“ vysvetlil.
„Zníženie na rok dva odvodov za mladých do 30 rokov, alebo hneď po škole motivácia.“
Zlé rozhodnutia vs. snaha
Inžinier z východu Slovenska je presvedčený, že poľnohospodárstvu neprospeli rôzne rozhodnutia rezortu a vlády. „Najhoršie rozhodnutia boli, keď sa začalo podporovať hlavne neproduktívne časti poľnohospodárstva. A dostávali sa tzv. peniaze za mulčovanie, a na hektár, potom plán obnovy – celé zle. To sa nedá ani povedať. Mohlo naštartovať sektor,“ doplnil vedúci živočíšnej výroby v poľnohospodárskom družstve v Kežmarku. V družstve, ktoré je podľa Benča príkladom, že keď sa chce, tak to ide. „U nás na podniku pracuje 60 ľudí, máme rastlinnú a živočíšnu výrobu, priemer ľudí za živočíšnu výrobu je do 30 rokov. Dojíme kravy, kŕmime teľatá, pasieme s pastiermi… A investovali sme aj do obnoviteľných zdrojov, ako sú solárne panele. Keď sa chce, všetko sa dá,“ uzavrel inžinier spod Tatier.
Michal Albert, foto ilustr. unsplash.com / Julia Koblitz