Odborník vysvetľuje draka vypusteného v Číne na nový rok: Nejde o VR

author
3 minutes, 9 seconds Read

Zimné olympijské hry v Pekingu sa oficiálne začínajú otváracím ceremoniálom. Po pozretí videí z oslavy občianskeho nového roka 2022, ako aj nedávneho čínskeho nového roka bola športová verejnosť v očakávaní, aké prvky podobné virtuálnej realite či veľkým pohybujúcim sa hologramom prinesie podujatie na úvod hier.

 

Miro Šnobel z VR Trenčín pripomenul, že v súčasnosti svet ešte nemá technológiu, ktorá by bola schopná urobiť niečo podobné, ako sme mali možnosť vidieť. „Už na prvý pohľad je vidieť, že sa nejedná o skutočné zábery ale o animáciu resp. mix skutočných záberov obohatených o spomínané animácie. V súčasnosti pravdepodobne neexistuje technológia, ktorá by dokázala vytvoriť takéto predstavenie, či už do veľkosti alebo kvality,“ povedal Šnobel s tým, že sa snaží vyriešiť záhadu, ktorú malo možnosť vidieť veľké množstvo ľudí na sociálnych sieťach. „Napadá mi možno nejaká laserová projekcia do dymovej clony, ale aj to by bolo pozerateľné asi len z jednej strany a v oveľa menšom merítku (niečo na spôsob projekcie na budovy, len v tomto prípade by ako plátno slúžil ten dym a použilo by sa viacero zdrojov lasera, ktorý by krížil svoje paprsky v tom dyme),“ vysvetlil odborník na virtuálnu realitu z Trenčína.

 

Na vytvorenie efektov, aké predviedli Číňania na oslavy nových rokov, je potrebné nejako vytvoriť, aj ak nejde o VR. Na videách totiž bolo vidieť zobrazenie ryby, ako aj draka. Drak obiehal okolo veže a ľudia ho reálne videli. „Nejaký video editor v kombinácii s grafickým/animačným creatorom,“ vysvetlil s tým, že tu nie je potrebný silný internet piatej generácie. „Internet nehrá vo všeobecnosti s virtuálnou realitou žiadnu rolu – ak sú dáta uložené lokálne, internet nie je potrebný.“

Nejaký video editor v kombinácii s grafickým/animačným creatorom.

A čo je teda pri tvorbe takýchto prvkov VR najťažšie? „Tvorba VR sa v podstate nelíši od tvorby inej animácie. Rozdiel je len v tom, že sa nesníma/nevytvára len jeden pohľad ale dva (posunuté asi o 6cm, tj. o vzdialenosť medzi očami), pre každé oko zvlášť,“ vysvetlil Miro Šnobel a dodal aj objasnenie záhady, prečo na sledovanie tejto VR predstavenej na nový rok a čínsky nový rok nebolo na viditeľnosť potrebné založiť si okuliare na snímanie VR. „Nejde o VR. Pri skutočnom VR naozaj potrebujete ´špeciálne´ okuliare, ktoré zabezpečia, že každé oko vidí iný obraz. V 3D-kine je to napríklad okuliarmi, ktoré v určitom intervale zakrývajú raz jedno oko, raz druhé a aj na plátne sa zobrazuje obraz pre každé oko zvlášť. Preto, ak si dáte okuliare dole, vidíte ako keby rozmazaný obraz, nakoľko vidíte oba snímky (3D s farebnými okuliarmi fungujú trochu inak).“

Odborník na VR z Trenčína dodáva aj ďalšiu dôležitú súčasť VR. „V klasickom VR (napr. napojenom na počítač) máte pred každým okom vlastné LCD a to zobrazuje tie posunuté snímky, čo mozog vyhodnotí ako 3D. A v kombinácii so snímaním polohy hlavy sa z toho stáva skutočná virtuálna realita, keď môžete okolo objektu chodiť a obzerať si ho zo všetkých strán,“ uzavrel Miro Šnobel z VR Trenčín.

 

(alb), foto ilustračná unsplash.com / Becky Fantham

Similar Posts