Rozprávali sme sa s dočasným hlavným trénerom hokejistov HC´05 Banská Bystrica Ivanom Droppom. Bývalý hokejista klubov ako Chicago Blackhawks či Norimberg Ice Tigers, si trénerský chlebíček vyskúšal už po boku trénera Dana Cemana. Prvú sezónu slávil zisk titulu, potom odišiel robiť asistenta do Michaloviec, aby sa po roku opäť vrátil do mesta pod Urpínom robiť asistenta. A po tom, ako klub HC´05 Banská Bystrica ukončil spoluprácu s trénerom Tuukkom Poikonenom sa Ivan Droppa stal dočasným hlavným trénerom. Je paradoxné, že dvakrát za sebou robil asistenta fínskym trénerom. V Michalovciach Tomekovi Valtonenovi a v Banskej Bystrici Poikonenovi. Aj preto otázka o tom, ako vníma fínsku hokejovú školu… S Ivanom Droppom sme hovorili aj o niektorých jeho bývalých kluboch.
Celkovo tú fínsku hokejovú školu nejako vnímate, že je v niečom špecifická?
Tak ono, fínska hokejová škola, ja si nemyslím, v súčasnej situácii… Áno, majú určité veci, ktoré sa robia možno, že viac vo Fínsku, ako inde, ale ten hokej je globálny, čiže je tak prepojený a tí hráči proste prichádzajú spoza mora, resp. z rôznych krajín, kde sa ten hokej hrá možno trošku tvrdšie, niekde možno trošku kombinačnejšie, ale v podstate je to vždy mix, čiže hovoriť o nejakej švédskej, fínskej škole, je, myslím, že dosť nešťastné, pretože ten hokej sa globalizuje a proste tie nové trendy, či je to odtiaľ, alebo odtiaľ, alebo tie dobré veci sa prenášajú do jednotlivých líg a do jednotlivých regiónov, takže je to skôr globálny hokej, alebo globálna škola, ako nejaká fínska, švédska, kanadská, americká, ruská, naša… Niekedy to tak bolo, ale teraz, tým, že tí hráči sa naozaj miešajú z tých rôznych krajín, tak je to iné.
Áno, majú určité veci, ktoré sa robia možno, že viac vo Fínsku, ako inde, ale ten hokej je globálny.
Vy nejako špeciálne sledujete tie kluby, v ktorých ste hrávali, napríklad Chicago? Tam prišiel nedávno Marc-André Fleury.
Tak, sledujem… Vždy, priznám sa, že keď si pozriem výsledok, tak si pozriem prvé to Chicago možno, ale že by som nejako sledoval a pátral kto tam hrá, koho poslali hore-dole, tak to nie. Predsa len je to už skoro tridsať rokov.
Je taký zaujímavý klub, kde ste tiež hrávali, kde aj veľa Slovákov sa otočilo, Norimberg, minulú sezónu tam hral aj syn Ondreja Bíreša Andrej. Možno ho nejako sledujete, alebo možno ten klub?
Samozrejme, aj keď si pozriem telku, tak či už to je Norimberg, alebo Düsseldorf, kde som bol v obidvoch kluboch dva roky, tak si pozriem výsledok, minulý rok bol Jano Brejčák v Düsseldorfe, takže to bolo tiež také, že konečne Slovák niekde v takejto lige, ale nejako špeciálne nie. Priznám sa, že nie.
Minulý rok bol Jano Brejčák v Düsseldorfe, takže to bolo tiež také, že konečne Slovák niekde v takejto lige.
Váš syn vlastne hráva za Liptovský Mikuláš. Zvyknete mu často radiť a dávať mu nejaké rady, čo ako by mal vylepšiť?
Tak keď mám tú možnosť vidieť zápas a vidím niečo, čo by mohol vylepšiť, samozrejme, že mu poradím. Ale keďže hrá rovnakú ligu, ako ja trénujem, takže tých situácií a toho priestoru je pomenej, pretože vždy hrajú inde. Jedine zo zápasov, ktoré hráme proti sebe, ale treba vtedy skôr sledovať tých našich hráčov. Ale keď vidím nejakú akože zásadnú vec, tak, samozrejme, mu poviem.
Michal Albert, foto autor