Je dvojkou na kandidátnej listine hnutia Sme rodina – Boris Kollár. V súčasnosti pôsobí aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. V rozhovore, ktorý sme umožnili všetkým kandidujúcim stranám do Európskeho parlamentu, nám okrem iného povedal aj to, že spojenectvo s Matteom Salvinim je zárukou, že budú mať v Európskom parlamentne konzistentného partnera. Rozhovor nám poskytol ĽUDOVÍT GOGA, ktorý je presvedčený, že je potrebné si „posvietiť na obchodné zmluvy s tretími krajinami. Tie nesmú znevýhodňovať našich miestnych podnikateľov“.
Pán Goga, akú Európsku úniu chce vaša strana?
Naša strana si predstavuje úniu, ktorá v rámci rešpektovania národných suverenít spolupracuje v mene hospodárskeho rastu a prosperity únie ako celku. Hospodárska téma a bezpečnosť sú najdôležitejšími piliermi. Keďže sme prepojení teritoriálne bezpečnosť je nevyhnutná otázka, ktorá sa musí v rámci únie doriešiť hlavne v otázke ochrany vonkajších hraníc. Momentálny systém sa ukázal byť nefunkčný. Zároveň chceme, aby naši podnikatelia či poľnohospodári mohli plne profitovať zo spoločného trhu.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Ako som spomenul v predošlej otázke, vonkajšia ochrana, doriešenie dublinských dohôd sú najurgentnejšie otázky. Určite by som spomenul aj inštitucionálnu štruktúru. Momentálne má únia zbytočne veľkú byrokratickú mašinériu, tá sa musí zmenšiť a tak isto zdemokratizovať. Procesy EÚ musia byť transparentnejšie. Ľudia musia vedieť aké zákony prijímame v NR SR na ich podnet a hlavne prečo. EÚ takisto nesmie presahovať svoje právomoci, ako sa to snaží presadiť Európska komisia (EK). Sme za to aby sme fungovali v zmysle subsidiarity a proporcionality.
Ľudia musia vedieť aké zákony prijímame v NR SR na ich podnet a hlavne prečo.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Európska únia berie suverenitu členským štátom, ale pokiaľ ide o vonkajší svet je paralyzovaná. Nemáme jasne stanovenú zahraničnú politiku, nie sme pripravení čeliť afrikanizácii skrz imigráciu z juhu, hospodárskej ‘cineizácii’ z východu a americkej hegemónie z hora. Rovnako si treba posvietiť na obchodné zmluvy s tretími krajinami. Tie nesmú znevýhodňovať našich miestnych podnikateľov.
V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Je to prirodzené, keďže všetci poslanci z jednej krajiny nepochádzajú zo spoločnej strany. Čo sa nás týka, sme plne stotožnení a koherentní v spolupráci s našou frakciou ENF či EALN. Naše hodnotové systémy sú rovnaké, takže z našej strany sa slovenskí občania nemusia báť žiadnych prekvapení.
Čo sa nás týka, sme plne stotožnení a koherentní v spolupráci s našou frakciou ENF či EALN.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Žijeme v slobodnom demokratickom svete. Tak, ako krajina vstúpi do medzinárodnej štruktúry, musí mať aj právo a možnosť z nej odísť. Samozrejme, pre EÚ ako celok a Slovensko to nie je výhodné z ekonomických dôvodov. V takých situáciách treba nájsť čo najvýhodnejšie riešenie a cestu von pre všetkých.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Ochrana hraníc a deportácie neregistrovaných nelegálnych imigrantov bez legitímneho práva na azyl na našom území. Ďalší bod je dohodnúť sa na tom, aký azylový systém zavedieme. Ostaneme pri súčasných dublinských dohodách, ktoré dávajú členskému štátu, ktorému podľa určitých pravidiel pripadne zodpovednosť, právo rozhodnúť o azylovom práve žiadateľa, alebo sa tento systém zmení? Nie sme za návrh najnovšej reformy týchto dohôd, ktoré zavádzajú povinné kvóty no zároveň nie sme za centralizovanú azylovú politiku. Keby sa súčasné dohody rešpektovali, nemali by sme dnes problém. Pravda je aj taká, že nápor bol veľký a vtedy mali členské štáty a Europol pomôcť krajinám ako Taliansko a Grécko naozaj stabilizovať situáciu na hraniciach. Mali by sme určite mať pripravené spoločné krízové riešenie pri podobných situáciách.
Keby sa súčasné dohody rešpektovali, nemali by sme dnes problém.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
Najväčšie kompetencie a rozhodovanie má v danom prípade členský štát a ten musí na národnej úrovni zaviesť efektívny systém čerpania. EÚ má skôr rolu ‘kontrolóra’ či boli všetky prostriedky transparentne a férovo prerozdelené. V tomto smere by možno mohla EÚ pritvrdiť. Toto je otázka, ktorá sa musí vyriešiť hlavne u nás. Krajina musí tak isto navrhnúť rezorty, ktoré to skutočne najviac potrebujú.
M. Albert, foto https://hnutie-smerodina.sk/ a FB Borisa Kollára
V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi do Európskeho parlamentu sme oslovili všetky kandidujúce strany. Rozhovory s nimi prinášame v poradí, akom oni poslali odpovede. Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP. Týmto seriálom rozhovorov s kandidátmi chce aj magazín KĽÚČ OD… prispieť k vyššej účasti v eurovoľbách 25. mája.