Myslí si, že EÚ musí byť veľmoc, a že „vojensky slabú a rozdrobenú Európu nik neberie vážne“. Je presvedčený, že EÚ musí dodržiavať vlastné pravidlá, ktoré si sama určila. Vo voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje aj strana Doprava. Rozhovor nám poskytol líder jej kandidátnej listiny a riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove, ktorý už má skúsenosti aj z regionálnej politiky. Druhýkrát je poslancom Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, kde zastáva aj post predsedu Komisie školstva, telesnej výchovy a športu. MARIÁN DAMANKOŠ.
Pán doktor, akú Európsku úniu chce vaša strana?
Európa musí byť veľmoc. EÚ má byť silná a funkčná, musí mať spoločnú zahraničnú politiku, vlastnú bojaschopnú armádu, jednu menu, dobre strážené vonkajšie hranice a vybudovanú európsku infraštruktúru. Strana DOPRAVA preto bude presadzovať Európu ako veľmoc so spoločnou zahraničnou politikou, spoločnou armádou, spoločnou menou a spoločným trhom.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Meniace sa rozloženie síl nás stavia pred potrebu vytvorenia Európy ako sebavedomej, jednotnej a silnej mocnosti, ktorá bude rovnocenným hráčom voči Rusku, Číne a Amerike. Ekonomická superveľmoc – Európa, sa potrebuje začať spoliehať na vlastné sily vo všetkých oblastiach. Žiaden členský štát EÚ totiž nie je sám o sebe mocnosťou, ktorá by sa mohla porovnať s vyššie uvedenými štátmi. Vojensky slabú a rozdrobenú Európu nik neberie vážne. Nič na tom nezmenia ani miliardy eur minutých na rôznu formu pomoci rozvojovým či rozvíjajúcim sa krajinám.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Dodržiavanie pravidiel, ktoré si EÚ sama stanovila. Problémy, ktoré EÚ v súčasnosti má vyplývajú z nedodržiavania vlastných pravidiel EÚ. Fantastická myšlienka Európskej integrácie je systematicky ničená neschopnosťou dodržiavať vlastné pravidlá a termíny. Napríklad Veľká Británia mala opustiť EÚ 29.3.2019. Na jej žiadosť lídri krajín Európskej únie sa 21.3.2019 dohodli na dvoch dátumoch. Prvý z nich bol 22. máj 2019, pričom však Spojené kráľovstvo muselo splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou bol súhlas britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite. Druhým dátumom bol 12. apríl 2019, a ten mal platiť v prípade, že britskí poslanci dohodu opätovne neschvália. Boli teda dohodnuté jasné podmienky a termíny. Briti podmienky nesplnili a nič sa neudialo, jednoducho dostali nový termín. Ukázalo sa, že Únia si neváži samú seba, ani vlastné rozhodnutie. Táto neschopnosť trvať na vlastných rozhodnutiach oslabuje EÚ a nahráva euroskeptikom a všetkým nepriateľom jednotnej Únie.
Problémy, ktoré EÚ v súčasnosti má vyplývajú z nedodržiavania vlastných pravidiel EÚ.
V európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Demokracia funguje na princípe politických strán, čiže je v poriadku, že sú poslanci združení v jednotlivých frakciách. Faktom je, že poslanci by nemali byť „lobisti“ za svoj štát, ale na úrovni Európskeho parlamentu by sa malo rozhodovať o otázkach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej politiky, bezpečnosti EÚ, a o európskej infraštruktúry. A to sú veci, ktoré sa týkajú celej EÚ, nie jednotlivých štátov.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Členstvo v Únii má nepomerne viac výhod ako nevýhod, preto je málo pravdepodobné, že by nejaká krajina chcela opustiť EÚ.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Opäť je to o pravidlách a o rovnosti pred zákonom. Ak vy, ako občan EÚ, potrebujete na vstup na územie nejaký doklad, mal by ho mať každý, kto tu chce žiť. Schengenska hranica má byť strážená všetkými členmi EÚ. Ak bude systém, bude priestor aj na solidaritu. Slabá a deravá schengenská hranica nepomôže nikomu. Iba posilní antisystém.
Slabá a deravá schengenská hranica nepomôže nikomu. Iba posilní antisystém.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
Mnohé pomohli, mnohé sa zneužili na nezmysly. Namiesto riešenia skutočných problémov, si tu niektorí postavili parčíky v dedinách, vydláždili chodníky, postavili, či obnovili súkromné hotely. To sú všetko veci, ktoré mali byť zvládnuté bez peňazí z eurofondov. Tie by mali použité len na budovanie infraštruktúry (diaľnice, železnice…), životného prostredia a systémových zmien.
M. Albert, foto www.stranadoprava.sk a autor
V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi do Európskeho parlamentu sme oslovili všetky kandidujúce strany. Rozhovory s nimi prinášame v poradí, akom oni poslali odpovede. Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP. Týmto seriálom rozhovorov s kandidátmi chce aj magazín KĽÚČ OD… prispieť k vyššej účasti v eurovoľbách 25. mája.