KOMENTÁR.
Neraz som zažil situáciu, keď som sa na ulici rozprával s nejakým obyvateľom o tom, či a koho plánuje voliť. Neraz mi daný človek odpovedal, že bude voliť takého kandidáta, ktorý má veľa bilbordov. No práve množstvo bilbordov robí z kandidáta na danú funkciu menej presvedčivého. Ale ľuďom akoby stačila podprahovosť. Šancu dajú tomu, kto má veľa bilbordov. Pritom práve bilbordy sú základom korupcie.
Žiadny z kandidátov nemá to všetko množstvo bilbordov z vlastných vreciek. Veď toľko úspor, ktoré len tak vyhodí na vizuálny smog, nemá šancu mať. A tak sa nominujú rôzne firmy, ktoré bilbordy zaplatia. Vezmite si už len fakt, aké veľké množstvo financií sa všeobecne odčerpá na vizuálny smog. Aké státisíce eur odchádzajú zbytočne do koša. Prečo firmy radšej neinvestujú do charity alebo verejnoprospešnej činnosti? Prečo radšej za dané peniaze nevysadia stromčeky, alebo nenatrú schátralé lavičky či zhrdzavené zábradlia? A otázka je aj pre nás voličov: Prečo sa takto necháme ovplyvňovať bilbordami? Pretože bilbordová kampaň tu bude dovtedy, kým zadávatelia budú vidieť, že to má zmysel. A tak, nech by ste boli aj najlepší kandidát na svete, ako hovorí aktivista Martin Daňo, nech by ste boli aj Dalajláma, nikdy sa tam nedostanete, pretože nemáte bilbordy. Nikdy vás nezvolia. Tak, ako povedal známy slovenský komik Jožo Pročko nebohému Ondríkovi Binderovi, nikdy sa tam nedostaneš, normálni ľudia sa tam nikdy nedostanú. Zažil som aj rozhovor na ulici, kde mi daný občan hovoril, že daného kandidáta nebude voliť, lebo nikde nevidí jeho bilbordy. A tak nemá šancu. Radšej, ako povedal, bude voliť takého, ktorý má bilbordy. Začarovali nás do tohto bludného kruhu bilbordov. My sami sme sa v ňom nechali zakliať.
M. Albert, foto ilustračné autor