S bývalým poslancom parlamentu za KDH sme sa rozprávali o médiách a o ich pôsobení; aké má s nimi skúsenosti, ako si plnia svoje povinnosti či o nezvládnutej úlohe novinára. „Média majú informovať, nie dezinformovať. Majú opísať pozitíva a negatíva prípadu, nemusia sa hneď stavať na jednu stranu a tlačiť tam aj čitateľov,“ hovorí v zaujímavom rozhovore JOZEF MIKLOŠKO.
Čo si myslíš o nadvláde médií a o tom, že prakticky médiá rozhodujú o tom, o čom budú politici rokovať a čo budú robiť a často aj o tom, ako rozhodnú súdy?
Hneď na začiatku by som chcel vyzdvihnúť verejnoprávne médiá voči komerčným. Všade, ale najmä v komerčných televíziách, sa objavuje príliš veľa programov, na ktoré sa nedá pozerať. Chybou je, že kritika neexistuje, všetko sa nechá na divákov. Degeneruje to ľudí, najmä mládež. V papierových a internetových novinách „hlavného prúdu“, sa málokedy niečo napíše objektívne, vždy je to cez prizmu ich čiernobielych dogiem. Nejde ani tak o nadvládu médií, skôr o nadvládu majiteľov médií. Tí si môžu kúpiť takmer každého a potom ho využívať. Viac sa o nich dozvieme, keď sa zverejní, že kúpili to a to, navýšili portfólio, investovali v zahraničí, sú v daňových rajoch. Ich snaha mať stále viac nemá konca, na druhý svet si nič nezoberú. Demokracia má vážne chyby. Kto má veľa peňazí, nik neskúma odkiaľ, ten si zaplatí kampane, bilbordy, inzercie, plagáty, šoty v TV a rádiách. Rozhodnutia súdov nemôžem posúdiť. Súdničky nesledujem, televízne šou zo súdov nepozerám, knihy o mafiánoch nečítam. To, že pracujú dlho, že niekedy šokujúco rozhodnú, že korupciu si málo všímajú, sa vie, ale voľby to málo ovplyvňuje.
Ak pošpiníte človeka, ohovoríte ho, ak šírite nepravdu, a nedáte možnosť sa napadnutému brániť, ak zatajíte niečo a nafúknete druhé, ak vaše senzačné titulky neodpovedajú obsahu, ak píšete iba o negatívach, násilnostiach a kriminalite, potom autori sú prestitúti. Také média bojkotujme.
Aké je východisko z tejto situácie pre médiá, ktoré často propagujú nevkus, často píšu len o zle a zabúdajú, že sa deje aj veľa dobra.
Výbornou metódou je ich nesledovať. Ak vás niekto trikrát oklame, nemožno mu veriť. Ak médiá nemajú sledovanosť, nebudú inzercie a skrachujú. Na druhej strane mnohé podvody a korupcie by neboli odhalené, keby na ne neupozornili. Darmo opozícia niečo v parlamente tvrdila a tvrdí. Vlády sa to dotkne, až keď je to v médiách. Na Slovensku sa deje veľa pozitívneho, média to však nepriťahuje. Ľudí viac zaujímajú škandály a senzácie. Publikujú sa často polopravdy, niečo sa povie, iné sa zamlčí. Za komunizmu som médiám neveril, táto vlastnosť sa mi zišla. Všade by malo platiť – trikrát a dosť, potom by sa malo trestať. Ak sú na jednu vec dva úplne odlišné názory, jeden z nich je nepravdivý. Ak pošpiníte človeka, ohovoríte ho, ak šírite nepravdu, a nedáte možnosť sa napadnutému brániť, ak zatajíte niečo a nafúknete druhé, ak vaše senzačné titulky neodpovedajú obsahu, ak píšete iba o negatívach, násilnostiach a kriminalite, potom autori sú prestitúti. Také média bojkotujme. Koho zaujímajú iba senzácie, informácie o celebritách, mladých a krásnych, vo vypasovaných šatoch s bielymi zubmi, z toho nikdy nič seriózne nebude, žiadna tvorivosť, tretia liga. Je to tragédia najmä pre mladých.
V papierových a internetových novinách „hlavného prúdu“, sa málokedy niečo napíše objektívne, vždy je to cez prizmu ich čiernobielych dogiem.
Dostávajú sa médiá do pozícií, aké im neprislúchajú, keď prakticky tvoria politiku?
Politiku tvoria aktuálne a konštruktívne témy, ktoré ľudí upútajú a im pomôžu. Ak politik vystihne atmosféru, nálady a trendy a získa si na svoju stranu verejnosť, skôr ho zvolia. Prečo by nemohol získať dobré témy aj z médií? Politik by sa mal dobre rozhodovať čo má povedať, čo robiť, kde ísť, aby sa dostal do médií. Média potrebujú vysokú čitateľnosť, vtedy ceny inzercie rastú. Politik, ktorý pred voľbami povie: „Sme na tom zle, ceny pôjdu hore, penzie sa nezvýšia, rodiny nemožno podporovať, podnikateľov tiež nie, dane zdvihneme“ – nemá šancu. Ak médiá hovoria nepravdy, „hoaxy a fejky“, potom by mali byť proti tomu prostriedky, od mastných pokút až po odobranie licencie. Média majú informovať, nie dezinformovať. Majú opísať pozitíva a negatíva prípadu, nemusia sa hneď stavať na jednu stranu a tlačiť tam aj čitateľov. Neuznávam politickú korektnosť, povedať iba to, čo sa očakáva. Vláda Smeru napr. v r. 2012-16 s 83 poslancami úplne ignorovala opozíciu, dala iba na médiá, na odhalenia nedostatkov a podvodov, protekčné verejné obstarávania a prideľovanie eurofondov. Pád Fica bol exemplárny príklad víťazstva médií a občanov. Už príliš dlho platilo, ako za Mečiara a Slotu: „Je po voľbách, zvykajte si.“
Ak médiá hovoria nepravdy, „hoaxy a fejky“, potom by mali byť proti tomu prostriedky, od mastných pokút až po odobranie licencie. Média majú informovať, nie dezinformovať. Majú opísať pozitíva a negatíva prípadu, nemusia sa hneď stavať na jednu stranu a tlačiť tam aj čitateľov. Neuznávam politickú korektnosť, povedať iba to, čo sa očakáva.
V súčasnosti sú médiá plné Kočnera. Neprispieva to k znechuteniu spoločnosti?
Ak sa na niekoho príliš ukazuje v titulkoch, je tam o ňom príliš veľa správ, tak sú za tým aj postranné, verejnosti neznáme ciele, spravodajské a mediálne hry. Vtedy to prestávam sledovať, nedám sa manipulovať, takže aj o Kočnerovi viem málo, neviem k tomu nič dodať. Podobných mien, majiteľov všeličoho, náhlych zbohatlíkov je veľa, ale sa o nich nehovorí. Každé nepoctivo získané Euro neprinesie majiteľovi požehnanie a skôr neskôr sa mu všetko zrúti, ako domček z karát.
Blížia sa komunálne a prezidentské voľby. Prispievajú médiá k tomu, že sa spoločnosť posúva dopredu, že informujú o témach miest a obcí, nie o osobných antipatiách.
Komunálky sú o pár dní, už ich málo ovplyvníme (rozhovor bol robený pred komunálnymi voľbami, pozn. red.), na prezidentské je ešte čas, nesmieme však zabudnúť ani na európske voľby. Obce a mestá poznajú svojich kandidátov, isto sa podľa toho rozhodnú, aj keď tu tiež rozhodujú peniaze investované do kampane. Kto ich nemá je v nevýhode, kto ich má, ten nalepí na každý stĺp svoju fotografiu a jeho šance sa zväčšia.
S prezidentskou kampaňou sa začalo príliš skoro, Slovensko sa oblepilo bilbordami. Kto ich financoval? Náš súčasný prezident nezvládol koncovku. Nie je nad situáciou, nevie obhájiť niektoré obvinenia, príliš sa mieša do vecí, na ktoré nemá kompetencie, Je absolútne protirusky a proamerický, situácia nie je čierno-biela. Je demokraticky zvolený, je náš vrcholný reprezentant, ktorého si treba ctiť a kto na neho útočí, útočí na samostatné Slovensko. V poslednom čase to však menej tvrdím. Aj Babiš, Lukašenko, Janukovič, Trump a Putin boli legálne zvolení. Keď neboli našimi favoritmi, nemôžeme hneď po voľbách začať proti nim brojiť a spochybňovať ich.
Aj voľby do EP sa blížia, veľa sa ešte o nich nehovorí. O budúcej Európe treba začať serióznu diskusiu. Sme radi v nej, ale jej liberalizmus a genderizmus, tiež sústavné zasahovanie do kompetencií národných štátov nemožno akceptovať.
S prezidentskou kampaňou sa začalo príliš skoro, Slovensko sa oblepilo bilbordami. Kto ich financoval?
Aká téma bude pre budúcich primátorov, a pre budúceho prezidenta najdôležitejšia? Čo by mali urobiť ako prvé pri nástupe do funkcií?
Kandidáti mali podpísať kódex politika, v ktorom by sa zaviazali pracovať v prospech ľudí, slúžiť verejnému dobru, nevziať nikdy úplatok a držať sa svojho svedomia. Občas som to navrhoval, nikto si to nevšímal. Pápež Ján Pavol II. povedal, že cirkev by mala byť ako budova zo skla, aby bolo zvonku vidieť, čo sa deje vnútri. Aj v politike by to tak malo byť. Primátori ale aj ostatní funkcionári by mali byť transparentní, slúžiť, robiť politiku pre obec a mesto, spolupracovať s ľuďmi dobrej vôle. Mali by akceptovať každý dobrý nápad, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.
Prezident by mal ľudí zjednocovať, nie deliť. Musí mať čistý štít z minulosti. Nemal by si počas funkčného prostredia dláždiť cestu do politiky. Nemôže sústavne útočiť proti vláde, premiérovi, nereaguje na rôzne obvinenia a súdy. Musí byť za mier za každú cenu, priateľom susedných štátov, nie klaňať sa NATO a USA a iba útočiť na Rusko. Musí mať poradcov z oboch strán, nemôže spoločnosť iba polarizovať.
Slovensko nemôže byť jeden volebný obvod. Mali by sme mať volebný systém – pol na pol – väčšinový a pomerný, vtedy by viac osobností a čestných ľudí prišlo do politiky, ktorí by neboli závislí na politických stranách. Teraz to mali v Taliansku a osvedčilo sa to. Na druhej strane, byť dnes nezávislým kandidátom je populárne, ale od takého človeka nikdy neviete, čo môžete čakať.
Neskôr s mojimi vstupmi do médií bolo vždy ťažšie. Nechali vás dlho hovoriť, ale do vysielania dali minimum, často vašu najslabšiu vetu. V parlamente v r. 2012-16 ma často média touto metódou oslovovali. Za tie štyri roky som však nikdy žiadne svoje vystúpenie nevidel.
Aké si mal Ty počas svojho pôsobenia politika skúsenosti s médiami?
Dobre som si uvedomoval dôležitosť médií. Vo voľbách r. 1990 sme boli neskúsení amatéri, nevedeli sme, čo je kampaň, komunisti na nás útočili. Vládlo veľké nadšenie, hore sa dostať bolo jednoduchšie, mnohým disidentom sa nechcelo prevziať zodpovednosť v exekutíve. Z toho obdobia mám veľa článkov, rozhovorov a vystúpení v médiách. Vtedy išlo viac o vec, dnes ide skôr o spochybňovanie všetkého. Každého kandidáta musia ľudia poznať z minulosti, jeho názory, život, úspechy aj neúspechy. Kandidát nemôže zrazu spadnúť z hrušky, nemôže sľubovať, čo nemôže alebo nevie splniť. V bratislavských zápchach mám čas sledovať stovky bilbordov ľudí, ktorých nepoznám. Je nezvyklé, že aj kandidáti za poslancov mestských časti majú veľa bilbordov. Teším sa novým tváram, ale chcel by som viac o nich vedieť. Pred voľbami do VÚC mnohí sľubovali zlepšiť dopravu v Bratislave. Zdá sa mi, že ich nezvolili.
Neskôr s mojimi vstupmi do médií bolo vždy ťažšie. Nechali vás dlho hovoriť, ale do vysielania dali minimum, často vašu najslabšiu vetu. V parlamente v r. 2012-16 ma často média touto metódou oslovovali. Za tie štyri roky som však nikdy žiadne svoje vystúpenie nevidel. Ponuku na mediálne a internetové vystúpenie neodmietnem, aj keď od médií hlavného prúdu ju nedostanem. Moje vystúpenia najmä na facebooku a blogoch berú veľa času, rád to robím, aj keď mi to mnohí vyčítajú. Teším sa, že žijeme v čase, keď dobrá myšlienka môže rýchlo obehnúť svet. Dnes mám internet, blogy, instagram, facebook, aj svojich 8 kníh, necítim už závislosť na médiách. Žiaľ, najmä na internete, neplatia zákony slušnosti, takže je tam veľa balastu. Regulácia internetu v prospech zvýšenia jeho kultúrnosti je aktuálnou témou.
M. Albert, foto archív J. M.