Pokračujeme v rozhovore s trénerom boxu Štefanom Bohinským, ktorý pôsobí v Lučenci a vypomáha aj v Banskej Bystrici. Rozhovor sa uskutočnil v lete 2020. Rozprávali sme sa napríklad o bežnom dni trénera boxu, alebo ako prebieha zvyšovanie trénerskej licencie.
Počas bežného roka absolvujete okolo 30 pretekov. Kam všade sa bežne dostanete?
Predtým to bol problém, že tí športovci chodili do Maďarska a nechodilo sa na slovenské turnaje. Tak teraz, v rámci podpory slovenského boxu, keď máte v kalendári na Slovensku turnaj, tak musíte naň ísť. Ja to rešpektujem, lebo keď pôjdete niekde inde, nebude tu nikto boxovať. Sú po celom Slovensku. Ale my chodíme aj do Maďarska. A môžete ísť aj do Poľska či do Čiech.
Keď sa mladý človek rozhodne, že sa bude chcieť venovať boxu, koľko peňazí to mesačne vyjde jeho rodičov?
Členské u nás je 25 eur. A deti platia 20 eur mesačne. Tréningy sú každý deň, majú v tom kompletne nastavenú celú prípravu. Majú v tom aj poradenstvo či posilňovňu, takže si napríklad môžu ísť zacvičiť aj tam. Myslím, že za tú cenu je to veľmi dobré. Navyše sú to tréningy s trénerom, ktorý vás aj niekde posúva a vám radí, čo máte robiť a niečo vás naučí.
Sú to tréningy s trénerom, ktorý vás aj niekde posúva a vám radí, čo máte robiť a niečo vás naučí.
Ako vyzerá váš bežný deň? Napríklad keď ste iba v Lučenci?
Vstanem, idem do normálnej práce, ktorú robím – predávam kávu. Potom sa ponáhľam na tréning, tie sa mi začínajú o štvrtej, keď začínajú deti, potom idú športovci, ktorí boxujú súťažne a potom idú ešte rekreační. Takže od rána do tej siedmej. Potom si ešte vyriešim agendu, veci z práce a domov chodím o pol deviatej. V Banskej Bystrici robím trénera pondelky a štvrtky, tak to chodím domov aj o štvrť na desať. A cez víkendy som na súťažiach. A keď nemáme súťaže, tak som na sparingoch.
Okrem toho si zvyšujete aj trénerské licencie?
Určite. Teraz by som chcel ísť na trojku trénera, to znamená, to je asi najviac, čo môžem bez vysokej školy. Chodil som na vysokú školu, štyri semestre som mal za sebou a jednoducho mi to finančne ani časovo nevychádzalo. Musel som dvakrát prerušiť štúdium a potom ma aj ukončili. Takže som si nedokončil školu, bakalára, čo ma dosť mrzí. Ale idem ďalej. Ale pokiaľ robíte sám na seba, robíte robotu, robíte ju kvalitne, alebo pokiaľ idete do súkromnej firmy, kde zarobíte veľké peniaze, tak majiteľovi môže byť úplne jedno, či máte inžiniera, alebo PhD. Podstatné je, koľko peňazí prinesiete do tej firmy.
Čo sa tam všetko učíte na takých kurzoch? Možno aj nejaká teória, história, o Muhammadovi Alim?
O Alim ani nie, to je už taká špecifická história. Učí sa taká všeobecná história, kde sa box začal, že patril medzi prvé olympijské športy, potom sa učíte anatómiu, ako funguje telo, ako sa správa pri pohyboch, ako sa telo správa pri zaťažení, ako ho máte správne zaťažovať. A učíte sa aj pedagogiku, teda ako pristupovať k rôznym vekovým kategóriám, ako ich motivovať. Potom sa učíte správnu techniku, potom máte tréningové jednotky, pri ktorých si vymieňate skúsenosti so skúsenými trénermi a posúvate sa ďalej. To je niečo také, ako keď idete ako lekár na seminár či kongres. Si myslím, že už len tou komunikáciou a tým stretávaním sa niekde posúvate ďalej.
Michal Albert, foto autor
Pozrite si aj prvú časť rozhovoru.