Žilinský hokej má už 95 rokov a v zápase s reprezentáciou Slovenska do 18 rokov v zápase Slovenskej hokejovej ligy to klub oslávil aj špeciálnymi retro-dresmi. V sezóne 2005-2006 sa stali Žilinčania nečakane majstrami Slovenska. Vtedy za Žilinu hral aj dnešný asistent trénera Róbert Rehák. A nielen o tomto najväčšom úspechu počas 95. rokov fungovania klubu sme sa rozprávali s jeho synom Dominikom Rehákom, súčasným hráčom vlkov, ktorý mal v čase zisku slávneho titulu len 10 rokov.
Čo to pre vás dnes znamenalo, že ste si mohli zahrať takýto špeciálny zápas v takýchto špeciálnych retro-dresoch?
Tak je to pekné zahrať si takýto pekný zápas, ešte keď sme tu viac-menej domáci, takže sme oslávili výročie klubu. A je pekné, že sme to urobili víťazstvom, takže super.
Bolo to špeciálne tak nasmerované, lebo sa predpokladalo, že tento zápas určite bude víťazný, tak sa to tak práve hodilo toto výročie?
Ja si myslím, že to bolo kvôli tomu, že včera je ten originálny dátum toho výročia, takže najbližší zápas, takže to vyšlo tak náhodou. A určite to nebolo akože jasné víťazstvo, berie sa to tak, ale, samozrejme, aj slovenské mužstvo má svoje kvality, sú to mladí hráči, takže dá sa aj s nimi zakopnúť, ale chvála Bohu, sa to nestalo.
Je to 95. výročie. Uvažovali ste o tom, že aj sté výročie by ste mohli práve tu osláviť?
Bodaj by. Nezávisí to len od nás. Aj od nás, aj od iných ľudí, na vedení. Tam je veľa aspektov, ale bodaj by sme to oslávili.
Keď si zaspomínate na tie žilinské obdobia, tak ktoré boli pre vás, čo ste osobne zažili, tie najkrajšie?
Myslím, že tento rok je celkom pekný. Sme tu veľmi dobrá partia a hráme so srdcom, takže je to vidno, že hráme po väčšinu Žilinčania, skoro všetci. Ja som tu odohral 3 sezóny čo sa týka A-čka. Takže myslím, že toto je veľmi fajn sezóna.
Sme tu veľmi dobrá partia a hráme so srdcom, takže je to vidno, že hráme po väčšinu Žilinčania, skoro všetci.
Sledovali ste Žilinu práve v tom období, keď nečakane vyhrala majstrovský titul? Ako si na to spomínate?
Ja som to prežíval veľmi, keďže tatko tam bol, takže ja som tým žil. Vlastne bol tam aj starký, aj tatko, takže ja som sledoval každý zápas. A my sme to mali doma.
Ja som to prežíval veľmi, keďže tatko tam bol, takže ja som tým žil.
Čo vás teraz tak najviac bude motivovať v tejto skupine o 7.-10. miesto, ktorá je trošku divácky menej atraktívna?
Určite sme si dali za cieľ udržať to siedme miesto, urobiť všetko pre to, aby sme mali lepšiu pozíciu do play-off, kde vlastne budú Topoľčany, alebo Martin. Máme s nimi celkom dobré zápasy, takže možno ich potrápiť a môže to byť zaujímavé. Takže motivácia je aby sme si udržali siedme miesto a potom už uvidíme.
Čo hovoríte dnes na výkon mladíkov?
Nehrali zle. Oni lietajú, sú fyzicky na tom dobre, takže im možno chýba skúsenosť, ale na to sú tam, aby sa to učili a aby sa pripravili na majstrovstvá sveta.
Tlačili ste to možno na to, aby ste možno nejakú desiatku spravili?
Nie, na toto sme určite nehrali. My sme si hrali svoje, chceli sme tri body. Výsledok nám bol nie že jedno, ale ideme si za tromi bodmi, nie za výsledkom.
Čo bude teraz ďalej s týmito dresmi? Bude nejaká dražba, alebo si ich nechávate?
Myslím, že by mala byť nejaká dražba, tuším, som započul.
Michal Albert, foto autor