Kategórie

BILBORDY SA SNAŽÍM IGNOROVAŤ, AJ KEĎ SA TO V PODSTATE NEDÁ, HOVORÍ BENÍK

Na otázky týkajúce sa bilbordových kampaní, ktoré už tradične každé voľby sprevádzajú, odpovedal spisovateľ Tomáš Beník. Okrem iného sme sa pýtali, či je za úplný zákaz takejto drahej formy politického boja.

Blížia sa parlamentné voľby. Slovensko oblepia tisícky bilbordov. Väčšinou pôjde o pocitové heslá a frázy, nie o program. Sledujete program strán pred tým, ako sa rozhodnete, koho voliť? Alebo to nechávate na emócii z bilbordu?
Programy strán si pozerám naozaj len ojedinele a aj v takých prípadoch ich neštudujem, len „preletím očami.“ Bilbordy sa snažím ignorovať, aj keď sa to v podstate nedá. Ak je strana, ktorá ma zaujíma, v parlamente, sledujem činnosť jej členov prostredníctvom médií. Ak strana či hnutie v parlamente ešte nie je, snažím sa o nej zistiť, ak mám čas, viac informácií. Ale ako som už spomenul, neštudujem, len sa letmo na ňu pozriem…

Všímate si už rôzne bilbordy? Ktorý vás myšlienkovo zatiaľ zaujal najviac?
Bilbordy sa, bohužiaľ, nedá prehliadnuť, keďže obsadili celé Slovensko. Čakám, kedy prídu niektoré bilbordy priamo do našich domovov, čo sa stáva čoraz častejšie s blížiacim sa dátumom volieb. Ani jeden bilbord ma nezaujal. Skôr sa na nich zabávam.

Ani jeden bilbord ma nezaujal. Skôr sa na nich zabávam. Parlamentných volieb 29. februára 2020 sa zúčastním. Aj viem, koho budem voliť.

Plánujete sa zúčastniť parlamentných volieb 29. februára? Už aj viete, koho budete voliť?
Parlamentných volieb 29. februára 2020 sa zúčastním. Aj viem, koho budem voliť. Ale keďže je do volieb ešte dosť času, ktovie, či môj hlas ostane u môjho favorita. Stále je všetko otvorené.

Páči sa vám systém, v ktorom akoby rozhodli bilbordy a ich množstvo a schopnosť marketérov dostať na ne čo najviac iracionálnej emócie?
Je jedno, ktorým smerom sa v našej krásnej krajine vydám. Všade sa na mňa dívajú usmievavé tváre s údernými heslami. A pretože sú na bilbordoch len tie tváre, musia byť pekne veľké, čiže aj dosť detailné. A už aj na tých tvárach je vidieť klamstvo. Ich vlastníci sa vám neukážu so skutočným výzorom. Sú rôzne nalíčení, počítačovo upravení… A tie „vznešené heslá…“ A keď si ešte spomenieme, čo sa za ich menami a politickou históriou naozaj skrýva… Ale aj tak ich pôjdeme voliť! Tu akoby postupoval vpred len ten, kto na druhého čo najviac špiny vytiahne na verejnosť, špinu u vlastného prahu zametie, do kamier či na bilbordoch sa usmeje a pár jednoduchých viet, hlavne proti konkurentom a hlavne vládnucej strane, vykričí. Tento systém sa mi nepáči, lebo ľahko zakryje skutočnosť a hravo ovplyvní voličov.

A už aj na tých tvárach je vidieť klamstvo. Ich vlastníci sa vám neukážu so skutočným výzorom. Sú rôzne nalíčení, počítačovo upravení…

Ste za to, aby sa úplne zakázala bilbordová kampaň?
Bilbordová kampaň sa mi síce nepáči, ale nie som za jej zrušenie. Skôr by som určil pravidlá pre tento druh kampane. Napríklad aby tí, ktorí sú už dlhé roky v parlamente, napísali na bilbordy, čo spravili pre našu krajinu a čo chcú spraviť. V jednoduchých vetách. A tí, ktorí ešte v parlamente neboli, nech takým istým spôsobom napíšu, ako by chceli zlepšiť situáciu na Slovensku. A nech tam nikto nepíše, ako odstráni svojich súperov a ako je dotyčný ten najlepší na Slovensku. A hlavne žiadne upravovanie fotiek, lebo niektorí politici už tak vyzerajú na tých bilbordoch, akoby boli animovaní…

Pamätáte si, že by vás v minulosti pri voľbe ovplyvnil práve bilboard? Alebo ste na ne nikdy nedali?
Na bilbordy som nikdy nedal. Len sa na nich najprv smejem a potom rozčuľujem, lebo sa na tie tváre čoraz dlhšie musím dívať.

Najviac ale ovplyvňujú tých, ktorí ešte nie sú definitívne rozhodnutí. A je humorné sledovať, aká malá vzorka voličov určí v prieskumoch poradie strán, čím sa odrazu stáva hybnou silou.

Nedávno poslanci opätovne schválili zákaz zverejňovania tzv. prieskumov verejnej mienky z doterajších 14 dní na 50 dní pred voľbami. Ako tento krok hodnotíte?
Prieskumy verejnej mienky sú veľkým faktorom pre voličov v rámci rozhodnutia, či by mali zmeniť stranu, ktorej dajú hlas. Najviac ale ovplyvňujú tých, ktorí ešte nie sú definitívne rozhodnutí. A je humorné sledovať, aká malá vzorka voličov určí v prieskumoch poradie strán, čím sa odrazu stáva hybnou silou. Stačia tri dni a max. 1500 opýtaných, aby sa zmenilo poradie okrem prvého miesta, kde sa mení len počet percent voličov. Ďalšia zábavná vec na prieskumoch je, že aj tie strany, ktoré si prieskum spravia, nemajú isté, že im táto akcia pomôže. Najviac sa smejem v momente, keď výsledky volieb ukážu absolútny opak prieskumov verejnej mienky. Niekedy mám pocit, že im skôr ublíži a pomôže ich súperom. Sám neviem, či je tento krok dobrý alebo zlý. Len sa tým vytrhol nástroj z rúk politických strán, ktorý im ešte pár dní pred voľbami nahnal nerozhodných voličov. Ale určite si nájdu iné cestičky, ako ovplyvniť voličov. Napríklad papierovými bilbordmi v schránkach…

M. Albert, foto autor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.