NATAŠA SALLAIOVÁ pracovala ako učiteľka, neskôr ako novinárka v časopise Zrno. V súčasnosti sa nachádza v Anglicku, odkiaľ si pre časopis KĽÚČ OD… zaspomínala na 17. november 1989. Nielen o tom, ako sa NA NÁMESTÍ V PREŠOVE PÁLILI KNIHY O MARXIZME-LENINIZME sme sa rozprávali s NATAŠOU SALLAIOVOU.
„Mala som 15 rokov,“ začala rozprávanie Sallaiová, „keď sa v televízii začali nesmelo objavovať správy o akejsi revolúcii. Moji rodičia to brali s rezervou,“ prezradila s tým, že otec bol v KSČ a mama učiteľkou. „Ale postupne, keď sa začali ľudia na námestia hromadiť, išla som aj ja na také stretnutie. Konkrétne si pamätám, ako sa na námestí v Prešove pálili knihy o marxizme-leninizme,“ spomína si milovníčka knihy Klobučníkov hrad na obdobie, keď bola prváčkou na gymnáziu, kde učitelia udalosti novembra komentovali len nesmelo. „Ale postupne sa začali k tomu otvorene vyjadrovať,“ pripomína s tým, že jedného dňa odznel v školskom rozhlase na dnešné časy absurdný oznam: „KTO BUDE VIDENÝ NA DEMONŠTRÁCII V MESTE, BUDE VYLÚČENÝ ZO ŠKOLY“.
Keďže som ešte bola decko, pozitívne zmeny ma nejako nezaujímali. Najväčšou zmenou pre mňa bolo, že sa ľudia prestali báť chodiť do kostola.
Súčasná opatrovateľka a vedúca smeny v domove dôchodcov v anglickom meste Warrington pokračuje, že o niekoľko dní sa ľady pohli. „O pár dní sa učitelia verejne medzi sebou dohadovali, že kde 
sa stretnú a pôjdu na demonštráciu spolu,“ dodala Nataša s tým, že ju potešili najmä lingvistické záležitosti vrátane oslovení. „Mne sa najviac páčilo, ako potom zrazu prešli na oslovenie ´pán profesor´ namiesto ´súdruh profesor´. Keďže som ešte bola decko, pozitívne zmeny ma nejako nezaujímali. Najväčšou zmenou pre mňa bolo, že sa ľudia prestali báť chodiť do kostola,“ dodala pre KĽÚČ OD… matka troch synov, ktorej zmyslom života je robiť ľuďom radosť.
V našej krajine sme podľa nej nezúročili tento pozitívny deň tak, ako by sa patrilo, práve naopak. „Veľa vecí sme na Slovensku pokašľali, pretože nám ďalej vládnu potomkovia komunistov. Ale, žiaľ, Slovač je už taká, očividne to nikomu neprekáža,“ uzavrela v Anglicku žijúca milovníčka knihy Arcibalda Josepha Cronina.
M. Albert, foto archív N.S.