V rodine florbalistky Trenčína zápas o hokejový olympijský bronz prežívali veľmi emotívne. Susedia mali z nás isto radosť, hovorí Michaela Prnová

V rodine florbalistky Trenčína zápas o hokejový olympijský bronz prežívali veľmi emotívne. Susedia mali z nás isto radosť, hovorí Michaela Prnová

Florbalistka Trenčína Michaela Prnová sa veľmi teší z úspechu slovenských hokejových reprezentantov, ktorí si z Pekingu prinesú cenné bronzové medaily, ako prvé hokejové z olympijských hier. Michaela Prnová v rozhovore prezradila, že by sa to podľa nej nepodarilo, ak by perfektne nesadla chémia v kolektíve.

Ako ste to doma prežívali? Je niečo, čo si odnieslo nervozitu, alebo následné oslavy? Niečo spadlo, rozbilo sa?

Poslednú tretinu sme prežívali veľmi emotívne. Cítili sme, že medaila je čoraz bližšie. Chlapci hrali skvele, dokázali sa vymaniť spod tlaku a zaútočiť, získavať drahocenné sekundy a najmä nedovolili Švédom nadobudnúť pocit, že nás zlomia. My sme to pozerali plný dom a tá radosť po každom góle a po záverečnom klaksóne bola neskutočná. Susedia mali z nás isto „radosť“. Môj 6-ročný syn sa neskutočne tešil. Prežíval každý zápas od vyraďovačiek. S Američanmi sa nesmierne tešil, po zápase s Fínmi veľmi plakal, ale dnes sa opäť neskutočne tešil. A som veľmi rada, že mohol zažiť tieto emócie, ktoré prináša šport.
Čo bolo podľa vás základom úspechu v podobe cenného kovu, historicky prvého pre Slovensko z olympijského hokejového turnaja?
Kolektív. Môžte trénovať do nemoty, ale ak nie je dobrý kolektív, výsledky sa nedostavia.
Ak nie je dobrý kolektív, výsledky sa nedostavia.
Ktorí hráči boli podľa vás najdôležitejší pre zisk medaily?
Samozrejme, spominaju sa mená Rybár a Slavkovský, ale z môjho pohľadu boli najdôležitejší všetci. Všetci od realizačného tímu až po posledného hráča. Lebo všetci vytvorili dobrú partiu a kolektív a ten bol základom úspechu. Tréneri vybrali výborných hráčov a hráči ukázali, že tréneri vybrali dobre. O tom to celé bolo.
Chystáte sa očakávať bronzových chlapcov na letisko do Bratislavy?
Veľmi radi by sme išli, no uvidíme, kedy naši hokejisti priletia. Máme totiž dve malé deti a s logistikou je to niekedy trošku ťažšie.
Michal Albert, foto ilustračné unsplash.com / Claudio Schwarz