V projekte Hovorme spolu, v jeho šiestej časti sa hostia, odborníci na vakcíny a lekári zaoberali témou očkovanie. Pozvanie prijal aj Prof. RNDr. Jaroslav Turánek, DSc., ktorý je imunológ, vakcinológ, imunofarmakológ Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.
Vysvetlil, že iba nevektorové vakcíny by sa mohli použiť na opakované vakcínovanie, ale má to jedno veľké ale. Lebo sú na základe mRNA technológie. A vysvetľuje prečo. „To sú vakcíny, ktoré sú založené na nano-časticiach, vo vnútri tých nano-častíc sú to lipidné častice, vo vnútri sú tie lipoplexy mRNA,“ povedal s tým, že celá táto časť je „pokrytá polyetylén glykolom, ktorý má niekoľko funkcií“.
Vakcinológ, imunológ a imunofarmakológ vysvetlil ich zmysel. „Prvou funkciou je vlastne zabrániť agregácii tej vakcíny, teda jej stabilita pri skladovaní, ale hlavnú funkciu, ktorú ten polyetylén glykol mal, alebo má, je dlhodobá cirkulácia v organizme. A tieto formulácie vakcíny neboli vyvinuté pre mRNA vakcíny ako také,“ dvihol varovný prst.
Profesor Lekárskej fakulty v Olomouci zdôraznil, že celý systém mRNA bol vyvinutý najmä pre cielenie niektorých liečiv. Napríklad pri nádoroch. Nie pre vakcíny. „Cieľom bolo vniesť ten gén do nádoru a tam expirovať nejaký proteín, alebo tam naopak zabrániť expresii tých nádorových proteínov a tým ten nádor eliminovať. Tá formulácia pre vakcínu je naprosto nešťastná,“ povedal s tým, že to konzultoval aj s ľuďmi z farmaceutického priemyslu a tieto veci diskutoval aj na približne 12 odborných konferenciách. Vysvetlil, že mRNA vo vakcínach prináša obrovský problém a môže to mať neblahé následky na zdravie ľudí. „Ten problém, ktorý je s touto formuláciou spočíva v tom, že pokiaľ aplikujete tú vakcínu do svalu, do ramenného svalu, ona tam nezostane. Pretože tie nano-častice sú také malé, že môžu prenikať extracelárnou matricou,“ povedal Turánek s tým, že môžu prenikať matricou a jej hustota závisí napr. od veku a životného štýlu človeka. Vysvetlil, že v organizme dostávajú nekontrolovaný pohyb. „V podstate tie častice prenikajú extracelárnou matricou, dostávajú sa do lymfatického systému, dostávajú sa do lymfatických uzlín, nimi ďalej až do hlavného mizovodu a vlievajú sa do krvnej cirkulácie. A tým sa táto vakcinácia už nestáva intravuskulárnou, ale v podstate intravenóznou. A všetky tie častice cirkulujú v organizme a dostávajú sa do tkanín tam, kde sú nejaké penetrácie, to znamená tie priechody ciev a tie sú prirodzené v obličkách, v pečeni, a tak ďalej. A sú umelo vyvolané napríklad v nádoroch. A táto vakcína môže zasiahnuť ako zdravé tkaniny, tak nádory, tam dochádza k extrakcii toho spike-proteínu a my teda nemáme kontrolu, vôbec žiadnu kontrolu nad tým, kam sa tie nano-častice dostanú a nakoľko tam bude expirovaný ten proteín,“ povedal s tým, že tento spike proteín nesie so sebou závažný problém. „Ten proteín má veľa toxických vlastností, alebo nežiadúcich vlastností,“ povedal v úvode relácie Hovorme spolu v téme č. 6 – očkovanie.
(alb), zdroj Jaroslav Turánek v Hovorme spolu č. 6, očkovanie https://www.youtube.com/watch?v=7R1dwgtLmcA, foto ilustračné unsplash.com