Kategórie

EXISTUJE PRÁVO NA REVOLÚCIU?

KOMENTÁR. V dnešných dňoch, keď sa síce ekonomike darí, no obyvatelia danej krajiny, ktorí zdroje vytvárajú svojou prácou, to nie úplne pociťujú na vlastných životoch, a majú pocit, že len drú pre korporácie, ktoré im dajú za ich drinu almužnu, systém potrebuje prostredníctvom svojich médií obyvateľstvo presviedčať o pravdivosti systémom nastolených poučiek. Sú to tie poučky, ktoré majú zabrániť možným revolúciám. Poučky typu: Za neúspech si môže každý sám. Je potrebné čo najmenej štátu, čo najmenej zásahov štátu. Jedinec sa má starať sám o seba. Šikovnejším sa darí viac, lenivcom menej, atď. Sú to frázy, ktoré bude systém omieľať, lebo potrebuje, aby sa stali bežne používanými a nespochybniteľnými stereotypmi. No rozoberme si to na drobné. Vari môže byť výsledkom všetkého zisk, resp. finančný zisk? Je výsledkom nočného svietenia zisk? Zisk v podobe peňazí?

Vari môže byť výsledkom všetkého zisk, resp. finančný zisk? Je výsledkom nočného svietenia zisk? Zisk v podobe peňazí?

Výsledkom nočného svietenia je z pohľadu kapitalistického len čistá strata. Kapitalistickým zmyslom by bolo predsa na noc elektrinu vypnúť. Lebo vzorec, že skutočným významom a prínosom pre spoločnosť v oblasti nočného svietenia je zvyšovanie bezpečnosti. Takže už len pri takomto malom príklade sa dá vyvrátiť pojem zisk, ako nevyhnutnú súčasť kapitalizmu. A vyvracia sa tak aj poučka o nepotrebnosti štátu. Štát musí zabezpečovať určité úlohy, ktoré by nezabezpečoval nikto. Čo napríklad prevádzkovanie stratovej osobnej železničnej dopravy, ktorá musí byť stratová, inak by to prinieslo rušenie spojov či dokonca tratí, ako to bolo napr. v prípade zrušenia trate do Banskej Štiavnice – do mesta, ktoré sa z hľadiska turistického ruchu, ale aj duchovného prínosu do spoločnosti, nedá vyčísliť. Spoločnosť sa teda nedá absolútne infikovať poučkami dnešného systému. Premýšľajúci ľudia uvažujú a „nezjedia“ všetko, čo im systém naservíruje.

Premýšľajúci ľudia uvažujú a „nezjedia“ všetko, čo im systém naservíruje.

A ako je to s otázkou revolúcie? Uznávame právo boja národa na sebaurčenie? Učíme sa o tom v dejepise. Bez tohto revolučného zápasu by sme možno dnes boli súčasťou Maďarska. Uznávame právo na tzv. Nežnú revolúciu? Systém ho nepochybne uznáva, keď udalosti zo 17. novembra 1989 oslavuje. Čo však s revolučným hnutím súčasnosti? Tak sa zdá, že pomaly to bude zakázané slovo. Ak niekto čo i len spomenie pojem „revolúcia“, bude mu hroziť Leopoldov alebo Ilava?

Ak niekto čo i len spomenie pojem „revolúcia“, bude mu hroziť Leopoldov alebo Ilava?

Ale ak revolúcia znamená pozitívum pri pohľade na rok 1989, prečo sa pri spájaní súčasnosti so slovom revolúcia robí také „bu bu bu“? Revolúcia je našou každodennou súčasťou. Už samotné vstávanie z postele je revolúciou. Láme sa niečo, čo nám vyhovuje, prechádzame zo stavu spiaceho, z pohodlia periny a vankúša do zimy každodenných povinností. A napriek tomu túto revolúciu nikto nevníma zle. Prečo sa dnešná spoločnosť tak bojí slova „revolúcia“? Veď revolúcia prináša zlepšenie. Vari sa dnešná spoločnosť bojí zlepšenia? Alebo sa ho bojí len tento systém, lebo zlepšenie nechce? Veď všade, kde je možné zlepšenie, má slovo revolúcia právo na existenciu. Inak zostaneme spať v letargiách naoko pohodlných periniek.

Všade, kde je možné zlepšenie, má slovo revolúcia právo na existenciu. Inak zostaneme spať v letargiách naoko pohodlných periniek.

Ale nesnaží sa nás len systém uspať či opiť rožkom? Je fakt všetko tak dokonalé, že pojem „revolúcia“ má právo byť vymazaný z našich slovníkov? Budeme mazať slová, meniť ich významy, ako to predpovedal George Orwell, len preto, aby niekomu náhodou nepadol systém, ktorý vyhovuje len jemu? A bude nás stále kŕmiť poučkami, ktoré pri logickom uvažovaní rozum nepustí? Prečo ako spoločnosť dovolíme systému, aby už len za vyslovenie tézy o možnej zmene k lepšiemu, budeme zatváraní, lebo vraj revolúciou chceme zmeniť doterajší systém? Prečo nám je jedno, že sa tu na nás deje propaganda dnešného systému, ktorý aj on sám uznáva, nefunguje tak, ako by mohol. Prečo ho nechceme zlepšiť? Lebo zisky? Lebo korporácie? Lebo mantry dneška, ktoré ochudobňujú náš život a zmenili ho len na továreň na zisk, továreň na spotrebu, továreň na rast HDP? Ani tá povestná Babylonská veža nerástla večne… Môžeme sa ale dnes aspoň zamyslieť nad takou malou myšlienkou, malou otázkou: existuje dnes právo na revolúciu? Nebudeme už len za zamyslenia zatváraní a inak diskriminovaní a obmedzovaní? Ak áno, prečo? Prečo nechceme, aby bolo lepšie? Zmyslom života Che Guevaru bola revolúcia. On chcel stále zlepšovať. Nepáčilo sa mu byť súčasťou vlády, nechcel výlučné ukotvenie sa v sovietskom priestore, chcel všetko stále zlepšovať. Mohol sa mať nerevolučne dobre. No on sa vždy pozeral smerom k revolúcii, smerom k zlepšovaniu vecí.

 

M. Albert, foto autor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.