Podľa ekonóma Tomáša Sedláčka je dnešný systém postavený aj na nedostatku nedostatkov. Tým, ako väčšina západnej spoločnosti všetko má, akoby sa začínala nudiť. Potrebuje sa fiktívne dostať do niečoho nepohodlného, preto sa napr. vytvárajú hororové filmy, za ktoré si ľudia zaplatia. Ale, navyše sa vytvárajú aj umelé mosty – tam, kde by inak neboli potrebné – a zarába sa na nich.
Napríklad z PET-fliaš, ktoré spoločnosť – svojou nečinnosťou i apatiou – dovolila hádzať do prírody, sa dnes vyrába oblečenie, na ktorom sa zarába a mnohí si ho kúpia len pre fakt, že je vytvorené pre ochranu životného prostredia. To ale potom evokuje, že spoločnosť sa stane napr. morálne odolné voči prijatiu vojny. Umelo sa vytvorí vojna, v dobe stagnácie, len aby sa potom mohlo budovať a ekonomika mohla rásť. Následne sa z nej opäť prejeme a budeme si platiť za nedostatok. A kolotoč sa točí, lebo sme sa nechali oklamať súčasným systémom.
MÁME NEDOSTATOK NEDOSTATKU. SIMULOVANÝ NEDOSTATOK NÁS BAVÍ A DOKONCA SI ZAŇ PLATÍME PENIAZE.
„Ja tomu hovorím nedostatok nedostatku. Trpíme nedostatkom nedostatku. Takže si ho umelo vytvárame napr. v televízii,“ povedal pre program Czech info český ekonóm Tomáš Sedláček, podľa ktorého je takouto ukážkou televízia, kde je väčšinou simulovaný nedostatok. „Budem sa dívať napríklad na Pána prsteňov (…), tak tam sa dívate na dobrodružstvo, kde sú hlavní predstavitelia vystavení zime, hladu a životnému nebezpečenstvu. Na tento film sa môžete pozerať len a jedine ak nie ste v ohrození života, že vám nie je zima a že nemáte hlad. Takže najlepšie sa na tento film pozerá doma, kde je teplo. (…) Takže ten simulovaný nedostatok nás baví a rovno si zaň platíme peniaze,“ povedal s tým, že „keď si to tak človek vezme, tak väčšina vecí je simulovaný nedostatok“.
Podľa známeho ekonóma, ktorý radil aj Václavovi Havlovi, v Nemecku získal ocenenie za ekonomickú knihu roka, existujú dva spôsoby, ako ekonómia zarába. Prvým je niečo, čo sami nevyhnutne a prirodzene potrebujeme. „Kto sa dokáže budiť prirodzene, nepotrebuje budík,“ hovorí s tým, že človek, ktorý takúto prirodzenú schopnosť nemá, si nevyhnutne musí kúpiť budík, alebo telefón, ktorý má možnosť nastavenia alarmu zabudovaný v sebe. Tu v nás ekonómia podľa neho zapĺňa prirodzené medzery. Druhým prípadom je, keď prirodzená medzera neexistuje. Vtedy systém (akýkoľvek ekonomický systém) obrazne povedané vytvorí most tam, kde nebol potrebný, teda najprv vytvorí umelú priepasť, aby následne mohli zarobiť na stavbe mostu.
Ekonómia zasiahla do našich každodenných životov. Zarába sa už na všetkom, aby systém mohol prežiť. Dokonca aj na strachu (ľudia idú do kina na horor), na nedostatku niečoho (umelo sa tvorí vojna, aby sa mohlo opäť budovať, peknú prírodu si zaplavíme PET-fľašami a potom predávame oblečenie z takýchto odpadkov). A ekonomická kríza, ktorá má už aj podľa mnohých mainstreamových ekonómov prísť, napr. prof. Staněk predpovedá, že to bude najneskôr v auguste 2020, môže vytvoriť veľa zlého, a to len preto, aby sa vytvorilo niečo umelé, na čom sa môže zarobiť. Už dnes sa však vytvárajú nové a nové lákadlá spotreby, aby sa v čase úspechov ešte čo najviac zarobilo. KOMENTÁR
PhDr. Michal Albert, PhD., zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=cIGwJ8KKde8
Ilustračné foto: Pixnio.com