Dnes je výročie zaujímavej udalosti, keď rakúsko-uhorský cisár Jozef II. zrušil nevoľníctvo v Uhorsku, ktorého súčasť bolo aj dnešné Slovensko.
Ako uvádza portál Teraz.sk na základe tohto rozhodnutia nevoľníctvo nahradili „miernejším stavom, a to poddanstvom.“ Poddaní tak už neboli závislí od vrchnosti , nepotrebovali ich súhlas na odsťahovanie, sobáš s osobou mimo panstva, študovanie ich detí. Táto dejinná udalosť z 22. augusta sa pri kontexte na súčasnosť javí ako totálna nesloboda oproti dnešku. Aspoň tak to prezentuje mainstreamový tábor, že dnes je sloboda – v cestovaní, v práci, vo všetkom. Realita však ukazuje, že ide len o zdanlivú slobodu, keď ľudia síce majú papierovo možnosť vlastniť statky, slobodne sa rozhodovať, čo s nimi budú robiť a podobne, ale realita je iná. Ak dnes nemáte peniaze, nezacestujete si, ak tak, len na čierno. Ak nemáte prácu, nenajete sa, ak nemáte zdravotnú poistku, neopravia vám zuby a v nemocnici vám poskytnú len opateru nevyhnutnú so záchranou života. Realita súčasnosti je však krutá aj v ďalšom ohľade: tým, že existujú obrovské náklady na prácu samotnú aj zo strany zamestnanca a výplatu dostanete až v 10. či 15., alebo 20. či 25. deň nasledujúceho mesiaca, tak prakticky aj na prácu musíte mať peniaze, keď nemáte, neumožní sa vám ani práca.
Realita súčasnosti je však krutá aj v ďalšom ohľade: tým, že existujú obrovské náklady na prácu samotnú aj zo strany zamestnanca a výplatu dostanete až v 10. či 15., alebo 20. či 25. deň nasledujúceho mesiaca, tak prakticky aj na prácu musíte mať peniaze, keď nemáte, neumožní sa vám ani práca.
A začarovaný kruh sa uzatvára. A tak ľudia už nielen, že nemajú peniaze na život, lebo nemajú prácu, ale nemajú ani peniaze na samotnú prácu, lebo predtým nemali prácu a úspory sa minuli. Preto sú reči o dnešnom slobodnom svete len čisto propagandistické. Slobodní sú len tí, ktorí majú zdroje. Chudoba má právo iba zomrieť. O to viac je celá oslava slobody absurdnejšia, keď sa na ňu pozrieme aj v kontexte aktuálnej debaty o zvyšovaní minimálnej mzdy a o článkoch, ktoré pomáhajú podnikateľom, že na východe Slovenska bude minimálna mzda pre zamestnávateľa sústom, ktoré si nebude môcť dovoliť. Ľudia by sa mali zamyslieť nad vecami aj z tohto pohľadu, nielen si vytiahnuť krásny historický okamih a porovnať si ho s propagandistickým nazeraním na akože slobodnú súčasnosť. Lebo v slobode nežijeme. A aj v porovnaní s „nereformátormi“ súčasného skostnateného kapitalizmu, kde sa by niektorí najradšej minimálnu mzdu zrušili, sa Jozef II. javí ako najväčší pozitívny reformátor dejín.
(alb), ilustračná fotografia Pixnio.com
Zdroj: http://www.teraz.sk/historicky-kalendar/22-august