O olympijskom hokejovom turnaji v Číne, kde sa výborne a nečeakane darí slovenským hokejovým reprezentantom, ktorí sú po nie celkom očakávanej výhre nad Nemeckom v osemfinále a absolútne nečakanému víťazstvu nad USA v štvrťfinále hokejovými hrdinami. Vyrovnali sa generácii ako Demitra, Hossa, Handzuš, Gáborík, Chára, Halák, ktorí podobne pred 12 rokmi na ZOH vo Vancouveri siahali na cenné kovy. Rozprávali sme sa s fanúšikom Jánom Derďákom, ktorý je súčasťou iného športu, a to hádzanej. Pozorne však sleduje aj výkony Ramsayho zverencov na ZOH v Pekingu.
Čo by sa muselo stať, aby sa hokejisti neodišli z Pekingu z pomyselnou zemiakovou medailou, ale aby získali cenný kov?
Sú dve možnosti vývoja: Prvá: funkcia trénerov je pripraviť kolektív aj mentálne na ťažký zápas. Totálne deštrukčné je správanie médií, keď sa „krútia“ okolo hráčov a (kdejakými rozhovormi ich doslova nútia myslieť si o sebe, že už sú majstri) a povzbudzujú ich k tomu, aby namiesto zodpovedného pokojného sústredenie sa venovali predstave, že medaila bude bez toho, aby oni predviedli svoj super-výkon. Pred takýmto zápasom by som ako tréner nepustil k ním žiadne médiá (!!!) pred zápasom. Na rozhovory sú tréneri. Druhá: podľa tohto “humbuku“ pred zápasom sa môže stáť čokoľvek. Buď ich psychika opustí po začiatku zápasu, alebo “prasknú“ ako napríklad tá ruská super-šampiónka v krasokorčuľovaní, alebo Mikaela. Ja chcem veriť, že to, čo nadrobili s nimi médiá z nich spadne po začiatku zápasu. Ale ja by som k ním pustil médiá až po poslednom zápase.
Kdejakými rozhovormi ich doslova nútia myslieť si o sebe, že už sú majstri a povzbudzujú ich k tomu, aby namiesto zodpovedného pokojného sústredenie sa venovali predstave, že medaila bude bez toho, aby oni predviedli svoj super-výkon.
V snahe magicky ovplyvniť výsledok zápasu sa športovci, ale aj fanúšikovia, snažia robiť všelijaké rituály. Aký je váš rituál, ktorý robíte, aby ste slovenským hokejistom pomohli?
Žiadny rituál. Dúfať, že psychicky sa nezložia. A obrazne: modliť sa aby to vyšlo.
Aký predpokladáte zápas s Fínskom? Poslúchneme rady Jozefa Golonku z roku 2010, keď po zápase o bronz s Fínmi odkázal, že sme s rýchlymi Fínmi nemali robiť za stavu 3:1 preteky v korčuľovaní, lebo sú najlepší korčuliari, ale aby sme im hru kazili, kúskovali a naťahovali čas?
Ťažký boj s tesným výsledkom. V opačnom prípade jeden z tímov sa psychicky “zloží“ a zápas bude jasný.
Michal Albert, foto ilustračná unsplash.com / Season Yu