Komentár – Strácame sa v tom celom bahne mediálnych nástrah. Útočí na nás jedna téma za druhou. A v rámci nej taký pohľad, onaký pohľad. A jeden obviňuje druhého a druhý prvého. Z klamstva. Šermujú paragrafmi, ako majstri toho umenia, ale bežný občan sa s paragrafmi až tak nekamaráti. Nevie, komu veriť. A veď, vlastne sa aj hovorí, že koľko právnikov, toľko právnych názorov. A ešte sa hovorí aj to, že žiaden človek ti nemôže dať toľko, čo politik sľúbiť. A tak radšej rezignujeme. Niekto rezignuje z otvorených prejavov odporu a zanadáva si aspoň, keď mu nehrozí strach zo sankcie, iných rezignácia prinútila úplne vytesniť politiku zo svojich životov. Tretia skupina trpí štokholmským syndrómom a verí všetko jednej či druhej skupine. A to všetko v stave, keď všetko zdražuje a človek bežný, teda chudobný, si uťahuje opasok. A menšina bohatých, tá nerieši, čo tam stovka eur hore-dole. Nuž a to týchto zápasov prichádzajú témy, ako obranná dohoda. A mnohí sú už z tých protichodných reakcií politikov takí otrávení, že už by radi zase inú tému. A tí, čo sa bijú, tých je veľmi málo. Nehrozí aj v čase zdražovania a v mnohých rastúcej apatie, že príde 30-tisíc ľudí na nejaké námestie. Navyše, keď aj tie zhromaždenia sú rozdelené podľa politických tričiek. Aspoň tu ich treba zahodiť, keď je to naozaj, ako tvrdia, strata pre Slovensko. Čo tak ustúpiť z pozícií zatrpknutosti a urobiť ústupok? Napríklad ideálnym by bol ten, posúvať túto dohodu stále pred sebou a dopracovávať ju, alebo len odkladať na neskôr. Tak, ako si Česi posúvajú pred sebou tému prijatia spoločnej európskej meny. Pacifisti by sa potešili, ak by sa téma vypla tým, že sa počká a čakanie sa bude neustále naťahovať. Ak Boris Kollár ako predseda pochopí túto potrebu, môže výrazne politickej napätej situácii, nie iba na Slovensku, ale aj v blízkosti našich hraníc, výrazne pomôcť. Smerom k mieru. Aj na to, aby sme sa menej strácali. Kľúčom pre politikov je ustupovať z mocenskej pozície smerom k ľuďom. Aby tak politici neprišli o kľúč, ktorý ich tam hore dosadil. Tým kľúčom sme my všetci – ľudia.
Michal Albert, foto ilustračné unsplash.com / Michael Dziedzic