ZÁVER ŠPRINTÉRSKEJ ETAPY MÁ BYŤ JASNÝ, ŠIRŠIE CESTY, ROVINKA, RESP. MIERNE STÚPANIE BEZ ZÁKRUT A KRUHOVÝCH OBJAZDOV A OSTROVČEKOV, NAVRHUJE PRE TDF CYKLISTICKÝ TRÉNER

author
2 minutes, 23 seconds Read

Tour de France je tento rok poznačená množstvom pádov, ktoré ovplyvňujú aj výsledky a sú vyslovene nebezpečné. Presvedčil sa o tom aj Peter Sagan, ktorý v pondelok už špurtoval za dobrým výsledkom, keď bol zrazený na zem. O pádoch na Tour de France a čo s nimi robiť, sa vyjadril aj tréner Peter Ištvan.

„Pády k cyklistike a k TDF patria a nedá sa im vyhnúť. Na druhej strane na tak významných pretekoch ako je TDF by sa taký dojazd, ako bol v 3. etape, nemal zaradiť do etapy, ktorá bola označovaná ako šprintérska,“ povedal pre KĽÚČ OD… s tým, že vyhrať na tomto podujatí etapu je mimoriadne náročnou športovou úlohou.

Tréner I. triedy, 5. kvalifikačného stupňa má aj nápad, ako by sa mohlo zabrániť pádom na tomto najprestížnejšom cyklistickom podujatí.

„Pre šprintérsku etapu by bolo najlepšie zaradiť dojazd po širších cestách, zaradiť zákrutu v cieľovej rovinke je veľkou chybou, nakoľko v 65 km rýchlosti sa špica pelotónu rýchlo mení podľa situácie, pozície šprintérskych favoritov a favoritov na celkové prvenstvo, taktiež podľa smeru vetra a kvality samotnej cesty v cieľovej rovinke,“ vysvetlil Peter Ištvan.

Pre šprintérsku etapu by bolo najlepšie zaradiť dojazd po širších cestách, zaradiť zákrutu v cieľovej rovinke je veľkou chybou.

Aj Sagan už neraz pocítil, čo znamená, keď sa dostane do možnej kolíznej situácie. Reprezentačný tréner SR v MTB (mužov, juniorov a žien z rokov 1996-1999 prízvukuje, že „pri dojazde je situácia veľmi neprehľadná, býva tam veľká nervozita a v mnohých prípadoch sú postihnutí pretekári, ktorí pád sami nespôsobili, ako to bolo v aj prípade Petra Sagana“.

V mnohých prípadoch sú postihnutí pretekári, ktorí pád sami nespôsobili.

Ištván upozorňuje aj na zdravotnú stránku takýchto nepríjemných udalostí, aj samotný Sagan mohol na to v pondelok doplatiť. „Okrem zmarenej šance na víťazstvo sú často pády pretekárov veľmi nebezpečné a dochádza k vážnym zraneniam, ktoré znamenajú koniec v pretekoch a rekonvalescencia po zranení a návrat do pelotónu trvá veľmi dlho,“ doplnil s tým, že by to bolo možné ľahko vyriešiť, aby už ku kolíznym situáciám nedochádzalo tak často.

„Preto  záver šprintérskej etapy má byť jasný, širšie cesty, rovinka, respektíve mierne stúpanie bez zákrut a kruhových objazdov a ostrovčekov,“ uzavrel tréner I. stupňa.

Michal Albert, foto ilustračná unsplash.com

Similar Posts