V známej revolucionárskej piesni, ktorá sa hodí ako vyšitá do kubánskeho pubu k popíjaniu Cuba Libre a k poťahovaniu si z kubánskej cigary. Jej ladné latinsko-americké pozitívne rytmy poukazujú, že revolúcia sa nesmie spájať a reálne ani nespája len s negatívnou konotáciou, ako napríklad vraždami, guľkami, bombami. Napokon to vidíme sami, keď sa blíži 17. november, tak médiá hlavného prúdu nás varia sériou reportáží a príspevkov. Aby sme náhodou neboli na veľký deň nepripravení.
VŠETKO NAJLEPŠIE ZUZANKA
Čoskoro to príde aj ku nám. Je 11. august a veľmi dobre si vieme predstaviť, že o približne 80 dní už kotlíky hlavného prúdu začnú variť „nežný revolučný guláš“. Ostáva otázka na nás všetkých, či sa týmto gulášom necháme opiť. Tak, ako sme sa nechali opantať štrnganím kľúčov. Mnohí sa nechali zmiasť krásnym zvukom. Neskôr krásnym odznakom. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dnes oslavuje meniny a my jej želáme všetko najlepšie, sa nedávno pre médiá vyjadrila, že politiku máme začať robiť pravdivú, bez marketingových omáčok. Bol to nejaký pokus o sebareflexiu? O zváženie, či všetko bolo a je v poriadku aj s jej víťazstvom, či bolo úplne férové, či tam nebol ani kúsok marketingu, varenia žiab a opíjania rožkom. Zatiaľ selektivita tak v jej prístupe k návštevám (Orbánovi v Budapešti vyčíta, v Paríži Macronovi nevyčíta nič), podobne ako v prístupe jej predchodcu (keď sám odmietal v rozpore s Ústavou SR vymenovať ústavných sudcov a neskôr vyčítal poslancom, že oni odmietajú vybrať ďalších kandidátov), selektivita sa však ukazuje v sociálno-ekonomickom nastavení celého štátu. Na nájomné byty a zdravotníctvo peniaze nie sú, na stíhačky sa miliardy nájdu. Navonok sme sociálne cítiaca krajina, ale reálne nerobíme nič proti roztváraniu sa nožníc. Bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú. Akoby to bol dobrý stav čo i len pre bohatých! Veď im samým hrozí, že to praskne, že budú zastavení revolúciou, alebo minimálne znechutení robotníci nebudú mať chuť kvalitne robiť obkladačky na ich bazénoch moci a oj*bú ich. Veď toto povedal aj predseda Čaputovej domovskej strany Progresívne Slovensko. On sa nebojí, že tá špeciálna, ako to nazval, sekta robotníkov, začne rôzne revolúcie? Vrátane tých tichých, nenápadných a netrestateľných? Kedy pána Boha obvinia, že je marxista, lebo pri smrti „znárodňuje“ majetok nebožtíka?
OPITÍ DROGOU MOCI
Je to dejinná nevyhnutnosť, ale niekedy sú činovníci moci zaslepení drogou samotnej moci, slávy, poznania… Ale žiadny strom do neba nerastie. Opojenie drogou po čase opadne a zostane bolenie hlavy. Ak však opojení drogou bol nepríčetný, rozhadzoval rukami, možno plných injekčných striekačiek a nechal spúšť väčšiu, ako po revolúcii. A tak príde revolúcia, nová nežná, aby sa veci mohli vrátiť k normálu. Aby sme vytiahli injekčné striekačky z mäsa žiab, z ktorých varia ten guláš, aby nás opili ešte viac… Ale ďakujem, radšej knihu. Ale ďakujem, radšej než varenie žiab, radšej knihu nôt piesne HASTA SIEMPRE COMANDANTE. Revolúcie sa blížia tým rýchlejšie, čím je mäso zo žabacieho novembrového guláša sociálne trpkejšie. A keď opadne droga moci, príde sušenie v hrdle, ešte väčšie halucinácie a rýchle hádzanie vecí do kufra. Lebo niektoré veci nie sú sranda. Rovnako ako uraziť slušne pracujúceho robotníka. Lebo ten sa raz naštve a prestane nezmyselne kachličkovať ich nezmyselné bazény antisociálnej moci.
Autor komentáru: PhDr. Michal Albert, PhD.
foto ilustračné autor a KSM.