Kategórie

NOVINÁRSKA MAFIA ROBÍ PERSONÁLNU POLITIKU, NOVINÁRSKA MAFIA PROTI KISKOVI NESPUSTÍ MEDIÁLNY TLAK, NOVINÁRSKA MAFIA ZATAJILA, ŽE ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA V IRAKU SA NENAŠLI

Ich práca niekedy pripomína prácu mafie. Rozhodujú o personálnych veciach, píšu polopravdy, vytrhávajú z kontextu. V boji proti mediálnej mafii musíme staviť na nepoddajnosť. Novinárska mafia nekoná v súlade s vlastnou pracovnou zmluvou. Robia v pracovnej dobe činnosti, na ktoré nie sú oprávnení, napríklad personálnu politiku. Zastavíme to aj nemlčaním o týchto skutočnostiach.

„Zmeniť celý svet je také jednoduché, že nás to všetkých zaskočí,“ píše Rostas v knihe Mlčanie, v kapitole o Islande. Pravdou je, že súčasný svet sa až okato snaží stavať na jednu strunu. Kopnem si do Ruska a budem „in“, budem trendy. Tá propaganda je už taká silná, že mnohí radšej rezignujú, podvolia sa, aby nad tým už radšej ani nemuseli premýšľať. Protiruskí hráči pochopili, že dnes sú slová silnejšie ako zbrane. Ak sa im podarí dostať na svoju stranu verejnú mienku, vyhrajú. Celý ten moloch všetkých tých krásnymi fotkami vyšperkovaných časopisov na najkrajších papieroch, ktoré stavili najmä na formu pred obsahom, sú tu preto. Síce ich nikto nečíta, ale keď sa vytvorí veľké množstvo týchto nikým nečítaných médií, môžu vyhrať v informačnej vojne ako celok novín s vysokou remitendou. Tí, ktorí chcú hýbať svetom pochopili, že si stačí kúpiť médiá, v nich potom dať čo najväčší dôraz na formu, dokonca ju okato nadradiť nad obsah, a víťazstvo sa varí. Chcú nás ako ľudstvo uvariť ako žaby vo vode.

Tí, ktorí chcú hýbať svetom pochopili, že si stačí kúpiť médiá, v nich potom dať čo najväčší dôraz na formu, dokonca ju okato nadradiť nad obsah, a víťazstvo sa varí. Chcú nás ako ľudstvo uvariť ako žaby vo vode.

Otázne je, či sa necháme, alebo im to prekazíme uvažovaním, triezvym premýšľaním. Všetci čítatelia, poslucháči, diváci predsa nejedia seno. A tak výzvou pre nás všetkých je, aby sme pomohli svojou malou troškou v boji proti tomuto mediálnemu terorizmu. Každý predsa môžeme denne pomôcť pár ľuďom, aby si otvorili oči. Keď si dáme záväzok presvedčiť čo len jedného človeka denne, už tým trochu pomôžeme.  Problémom informačnej vojny a hegemónie médií hlavného prúdu je veľký nepomer síl. Finančný nepomer. Ten by sa dal čiastočne eliminovať občianskou nepoddajnosťou a aktivizmom, ale tu nastáva ďalší problém dnešných dní – mnohí sa chcú proste len tak viesť, prípadne nechcú mať zbytočné konflikty. Veľa ľudí si povie, že keďže je tlak na nich zo všetkých strán, tak aspoň v súkromnom čase chcú mať pokoj a nebojovať. No problém je, že novinári mainstreamových médií bojujú stále. A denne presvedčia viac ako jedného. Jednoducho vytvárajú produkt, ktorý ako zbraň pôsobí na ľudí. Preto akoby boli v práci stále. Hoci v mnohých prípadoch škodia v tomto boji sami sebe (zdanlivo), keď vám ukážu časť príspevku a v najlepšom to seknú a povedia – vážený čitateľ, nažhavili sme ťa a teraz zaplať. Napriek tomu, a vlastne aj vďaka tomu, že ľuďom sa dnes nechce čítať, resp. platiť za ďalší obsah, tak sa ľudia (POKRAČOVANIE KOMENTÁRA POD ILUSTRAČNOU FOTOGRAFIOU)uspokoja s prvými slovami. Po zavádzajúcom titulku ich už dôkladne spracuje perex a prvých pár viet z príspevku. A tak tí, ktorým sa už ďalej čítať nechce, resp. nedokážu si predstaviť za tento obsah ešte aj ochudobniť už bez toho napätý rodinný rozpočet, sú už chytení do siete. Získali nové hlasy pre ich nekriticky slnečné projekty bez toho, aby čitatelia ako takí museli čo i len kliknúť na príspevok. Samozrejme, za asistencie krásnej grafiky, nádhernej fotografie, proste obal predáva. „Dnešní novinári si myslia, že prácou novinára je zobrať nejaké fakty a poprekrúcať ich tak, aby z toho vyšlo to, čo chcú oni, čo je spravidla úplné klamstvo,“ píše šéfredaktor nášho Hlavných správ Róbert Sopko v príspevku Struhárik o Hlavných správach klame, klame, klame. Jednoducho Denník N. „Ale keď niekto produkuje také články ako Struhárik systematicky, nemôže sa čudovať, že mu ľudia nedôverujú,“ pridáva Sopko v spomenutom príspevku na margo slabej čítanosti mainstreamových médií. Pravda je taká, že naozaj je tu množstvo vykonštruovaných klamstiev, akými boli zbrane hromadného ničenie v Iraku, po ktorých neprišla adekvátna mediálna odpoveď typu výziev do ulíc. Pravda je tiež taká, že po zamlčiavaní či bagatelizovaní faktov, ako to bolo v prípade Kiskovho pozemkového podvodu, ktorý potvrdil súd a dosluhujúci prezident s premiérskymi ambíciami mal byť za to médiami hlavného prúdu odsúdený do zabudnutia, taktiež neprišli výzvy ísť na námestia.

Pravda je tiež taká, že po zamlčiavaní či bagatelizovaní faktov, ako to bolo v prípade Kiskovho pozemkového podvodu, ktorý potvrdil súd a dosluhujúci prezident s premiérskymi ambíciami mal byť za to médiami hlavného prúdu odsúdený do zabudnutia, taktiež neprišli výzvy ísť na námestia.

A pravda je tiež taká, že po tomto sa už konšpiračným mainstreamovým médiám veriť nedá a mnohí im veriť prestali. Skutočnosť je taká, že ich predaj a čítanosť klesá. No zároveň treba dodať, že hoci slabnú ako jednotlivci, tak je ich veľké množstvo a majú za sebou veľký kapitál. A tak, keď sa spojí povedzme 300 novín s nízkou predajnosťou a čítanosťou do jedného celku, vytvoria tak pomyselný jeden veľmi silný kolos. V zmysle svätoplukovych troch prútov takto aj slabé tituly získavajú na sile. Nehovoriac o tom, ako mnohí novinári fungujú – že celá mediálna sféra je robená ako cez kopirák. Novinári sú akoby viac lojálni svojmu stavu, resp. pocitu stavu, ako zamestnávateľovi. Nie je tajomstvom, že novinári z konkurenčných médií spolu komunikujú a vedia už pomaly aj to, na ktorej strane konkurenčeného média bude na ďalší deň daný príspevok. Keby to od editorov vedeli, informácia by určite unikla. Ale ktovie, či medzi sebou nekomunikujú aj editori, ktorí sú však zväčša zalezení v redakciách. Veď inak sa komunikuje na káve, pri pive. Ale podstata je tá, že ide o veľký kolos. Spojenie viacerých titulov cez takúto pragmatickú os novinárov, ktorí sa jednoducho poznajú a pochvália sa jeden druhému, berú to aj ako vzájomnú kolegiálnu pomoc, vytvára veľkú sieť mediálnych výstupov, aké oni sami chcú. Otázne je aj to, akú reálnu moc majú jednotliví šéfredaktori a editori jednodlivých médií. Ak sa predsa novinári spoja, vytvoria voči šéfovi redakcie obrovskú presilu a šéfredaktori stiahnu chvost. Sám som takúto situáciu v nemenovanom médiu zažil, keď sa novinári 3 dni po mojom nástupe, po riadnom prijatí, rozhodli, že ma vyhodia (bez žiadneho dôvodu – viacej som vypovedal v relácii Slobodného vysielača Bez cenzúry) a šéfredaktor takémuto nepatričnému personálnemu tlaku ustúpil. To sa však v slušnej spoločnosti volá výpalníctvo.

Sám som takúto situáciu v nemenovanom médiu zažil, keď sa novinári 3 dni po mojom nástupe, po riadnom prijatí, rozhodli, že ma vyhodia (bez žiadneho dôvodu – viacej som vypovedal v relácii Slobodného vysielača Bez cenzúry) a šéfredaktor takémuto nepatričnému personálnemu tlaku ustúpil. To sa však v slušnej spoločnosti volá výpalníctvo.

A ak aj podľa mediálnych výstupov vidíme, že ide o mafiánske praktiky, o to viac je nevyhnutné, aby sa skutočne slušní ľudia (nielen s odznakmi, odznak z človeka slušného nerobí) spojili v boji proti novinárskej mafii. Lebo tak, ako sa spájajú oni, musíme sa aj my – skutočne slušní ľudia, ktorí nerobia veci, na ktoré nie sú oprávnení. Napr. novinár nemá prečo robiť personálne rozhodnutia vo svojej redakcii, alebo prikazovať politikovi, aký zákon musí prijať, ako ho má napísať. Iba postavením sa proti mediálnemu mafiánstvu môžeme prispieť k tomu, že informačnou vojnou nevyhrajú pozície, ktoré im nepatria. Že nezískajú kontrolu nad politikou ako celkom, že nezískajú moc nad nami ako ľudstvom. Na záver ešte citácia Rostasa z úvodu: „Zmeniť celý svet je také jednoduché, že nás to všetkých zaskočí.“ Oni veria, ba sú si istí, že vyhrajú aj napriek nízkemu predaju, a to vďaka stádovitému efektu, veria, že ľudia nepôjdu do hĺbky a takto pomaly uvarením žaby vo vode doklepnú zmenu sveta. Ale my tiež vedzme, že k zmene sveta im stačí to, aby sme sa o veci nezaujímali, aby sme im to dovolili. Nedovoľme im to. Diskutujme o veciach, majme kritickú myseľ, nedovoľme, aby iní zjedli všetko aj s navijákom. Nemôže im to prejsť tak ľahko. Dôležité je práve to, aby sme pomáhali v boji proti mafii konšpirácií a dezinformácií. Aby tí, čo ich šíria, nezískali svet takmer bez boja. Lebo vývoj k tomu smeruje… Že väčšina bude vďaka mainstreamovým médiám uvarená… A to aj napriek slabnutiu čítanosti médií. Je ich proste veľa, čo pri súčte vytvára stále obrovské publikum. Nezostalo im iné, ako staviť práve na toto. My stavme predovšetkým na neoblomnosť.

M. Albert, ilustračná fotografia foto pixnio.com a Nicole Blankenship

Vypočujte si: Svedectvo o výpalníctve novinárskej mafie: https://hearthis.at/slobodnyvysielac/bez-cenzury-129-2019-02-24/ 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *