„To znamená spoločenstvo štátov a národov, kde sa bude dobre žiť všetkým občanom spoločenstva bez ohľadu na to, do ktorého štátu patria,“ pokračuje predseda KSS Jozef Hrdlička v rámci série rozhovorov, ktorými chce náš magazín prispieť k vyššej účasti na voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 25. mája.
Pán Hrdlička, akú EÚ chce vaša strana?
Naša strana chce EÚ takú, ako by ju chcela väčšina občanov Slovenska. To znamená spoločenstvo štátov a národov, kde sa bude dobre žiť všetkým občanom spoločenstva bez ohľadu na to, do ktorého štátu patria.
Dobre, znamená na dôstojnej úrovni po stránke ekonomickej, sociálnej, ale aj za všestranného zabezpečenia a dostupnosti pre všetkých rovnako zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, bývania, cestovania, oddychu, v kultúre a športe. Dobre, znamená aj istotu, že kupujeme bezpečné a zdravé potraviny, že pijeme neškodnú vodu, že dýchame čistý vzduch. Dobre, znamená aj to, že nás iní, hlavne politici, inštitúcie, médiá, umelci neklamú, nezavádzajú, nepodvádzajú, nemanipulujú s verejnou mienkou, len aby bohatí a mocní mohli uskutočňovať svoje dlhodobé zámery bohatnúť a upevňovať svoju moc.
Dobre, to znamená aby sme sa necítili podvádzanými, klamanými, ponižovanými, aby z radových občanov si nikto nedovoľoval robiť hlupákov či primitívnych, nemysliacich ľudí, ktorí sa zmieria s tým, čo im „podsúvajú“ v hodnotách i v praktickom živote.
Dobre, znamená aj to, že nás iní, hlavne politici, inštitúcie, médiá, umelci neklamú, nezavádzajú, nepodvádzajú, nemanipulujú s verejnou mienkou, len aby bohatí a mocní mohli uskutočňovať svoje dlhodobé zámery bohatnúť a upevňovať svoju moc.
V čom by sa mala EÚ zmeniť, zreformovať?
Jednoznačne v tom, že by to malo byť spoločenstvo, ktoré pracuje a funguje pre pracujúcich občanov, pre občanov, ktorí si svoje už odpracovali a pre mladú generáciu, ktorá sa na život v dospelosti ešte len pripravuje.
To znamená, nemali by ani Európskej únii ani jednotlivým jej krajinám diktovať tí, ktorí sú bohatí a chcú ešte viac bohatnúť, k čomu si politickými technológiami dosadzujú svojich politikov a v inštitúciach svojich úradníkov. Uskutočňovať vládnutie by tu mali skutoční zástupcovia občanov, pracujúcich ľudí, skutočne demokraticky vybraní ľudia, ktorí budú aj demokraticky kontrolovaní občanmi, aj demokraticky nimi odvolávaní. Ak je treba, aj demokraticky braní k zodpovednosti za porušovanie zákonov a pravidiel, ktoré porušili v neprospech ľudí a štátu či spoločenstva.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Aby EÚ správne a včas riešila najakútnejšie problémy spoločenstva a jednotlivých krajín, teda ich občanov. To znamená nie to, aké najvýhodnejšie podmienky vytvoriť pre podnikateľské a finančné skupiny na podnikanie a vytváranie čo najväčších ziskov, ale ktoré priority riešiť čo najefektívnejšie a včas, kým nebude neskoro. Týka sa to predovšetkým ochrany životného prostredia a vytváranie podmienok pre udržateľný život, ale aj zdravia ľudí cestou zdravých a bezpečných potravín, znižovania množstva škodlivých látok a odpadov v životnom prostredí. Týka sa to podmienok na dôstojný život jednotlivcov a občanov v celku, eliminácie stresov, napätia, prepracovanosti, vyčerpanosti ľudí v snahe a honbe za konzumným spôsobom života a materiálnymi prostriedkami. Ide aj o racionálne ohraničovanie činnosti a aktivít, ktoré pre ľudí a civilizáciu nemajú žiadne hodnoty alebo význam, slúžia len nezmyselnej zábave a tvorbe množstva odpadových produktov. Je to komplex otázok súvisiacich s neustálym poškodzovaním životného prostredia, ktorý vyžaduje okamžité racionálne riešenie.
Týka sa to podmienok na dôstojný život jednotlivcov a občanov v celku, eliminácie stresov, napätia, prepracovanosti, vyčerpanosti ľudí v snahe a honbe za konzumným spôsobom života a materiálnymi prostriedkami.
V EP je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci jednej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak vyhovuje Vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Otázkou je, čo je vecou skutočne národného záujmu a čo je len vecou záujmu strán, ktoré vytvorili oligarchovia, finančné skupiny a priemyselníci, aby boli uskutočňované ich záujmy a dosahované ich ciele. Našej strane ide vždy len o záujem prostých občanov. Za nami nestoja žiadne záujmové skupiny oligarchov ani finančných skupín. To znamená, že pri hlasovaní za nové zákony a opatrenia by sme mali vždy na pamäti to, ako to prospeje väčšine občanov našej krajiny a pracujúcim v krajinách EÚ. Vtedy sa nemôže brať ohľad na to, ako hlasujú iní poslanci, aj keď sú zo Slovenska, ale ich tendencie sú úplne niekde inde, ako chrániť záujmy občanov Slovenska. Teda jeho väčšiny.
My máme vo svojom Programe vyjadrené národno-štátne záujmy Slovenska a máme konkrétne predstavy o tom, ako by ich bolo možné naplniť. Nech sa však občania pozrú do programov strán, ktorých kandidátov chcú voliť do EP, aké ony majú „národno-štátne záujmy“ a ako si ich predstavujú. Potom im bude jasnejšie, kto o čo usiluje a prečo je úplná „jednota“ takmer nemožná…
Otázkou je, čo je vecou skutočne národného záujmu a čo je len vecou záujmu strán, ktoré vytvorili oligarchovia, finančné skupiny a priemyselníci, aby boli uskutočňované ich záujmy a dosahované ich ciele. Našej strane ide vždy len o záujem prostých občanov. Za nami nestoja žiadne záujmové skupiny oligarchov ani finančných skupín.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Myslím, že je to prirodzený proces. Ak pod tlakom väčšiny občanov konkrétnej krajiny, pri dodržaní demokratického princípu vyjadrenia ich vôle dochádza k odchodu krajiny z EP, je to tiež vyjadrenie nespokojnosti občanov s daným stavom v spoločenstve. Signalizuje to, že občania chcú čosi iné, ako im momentálne európske spoločenstvo ponúka. A to je pre politikov jasná požiadavka zmeniť smerovanie politiky, ekonomiky, možno aj spôsobu fungovania krajiny. Možno aj nespokojnosť s falošnosťou, klamstvami, prázdnymi sľubmi, s tým, že jedno sa hovorí a iné sa deje. Napríklad, že neustále pokračuje tendencia, že bohatí bohatnú a do kategórie chudobných sa dostáva čoraz väčšia skupina ostatných občanov. Pritom sa propagandisticky a hlavne manipuláciami pracuje na tom aby si ľudia mysleli, že všetci sa majú a budú mať stále lepšie. Možno už ľudia na to prichádzajú, že to nie je pravda…
Neustále pokračuje tendencia, že bohatí bohatnú a do kategórie chudobných sa dostáva čoraz väčšia skupina ostatných občanov. Pritom sa propagandisticky a hlavne manipuláciami pracuje na tom aby si ľudia mysleli, že všetci sa majú a budú mať stále lepšie. Možno už ľudia na to prichádzajú, že to nie je pravda…
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
My sme sa na túto tému vyjadrili už mnohokrát a dosť jednoznačne. Migračnú krízu sú povinné riešiť hlavne tie krajiny, ktoré po stáročia uskutočňovali otrokársku a koloniálnu politiku v krajinách, odkiaľ dnes prichádzajú migranti. Oni sú hlavnými vinníkmi chudoby a zaostalosti týchto krajín a tieto faktory sú príčinou úteku ich obyvateľov do sveta. Teda aj do Európy. Bývalé koloniálne krajiny a ich spoločníci by mali z vlastného bohatstva, získaného aj na úkor kolónii poskytnúť prostriedky, aj svoje znalosti a skúsenosti, aby zaostalým štátom pomohli v čo najkratšej dobe dostať zo súčasného stavu. Pomôcť im rozvinúť priemysel, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, vzdelávací systém, turistický rezort, aby mali zdroje na svoj ďalší rozvoj a prácu pre svojich občanov.
Naša krajina, hoci nikdy nebola koloniálnou krajinou voči nikomu, v rámci socialistického Československa pomáhala pomerne dlhodobo a efektívne v niektorých krajinách tretieho sveta posúvať ich životnú úroveň na vyšší stupeň. Dodnes na to ich občania spomínajú a vážia si túto pomoc.
Naša krajina, hoci nikdy nebola koloniálnou krajinou voči nikomu, v rámci socialistického Československa pomáhala pomerne dlhodobo a efektívne v niektorých krajinách tretieho sveta posúvať ich životnú úroveň na vyšší stupeň. Dodnes na to ich občania spomínajú a vážia si túto pomoc.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste ich navrhli na využitie?
Eurofondy, podobne ako iné zdroje v podmienkach kapitalistického štátu, sú do značnej miere zneužívané na bohatnutie tých, ktorí sú pri ekonomickej moci a majú svojich zástupcov v politických štruktúrach. My nemáme zástupcov ani v parlamente, ani v štátnych kontrolných inštitúciach, takže sa nám ťažko hodnotí efektivita čerpania fondov. Avšak podľa informácií našich ľudí v miestnych zastupiteľstvách z minulých volebných období vieme, že sa v tejto oblasti často robia veľké špinavosti a „hry“, ktorými sa obohacujú tí, ktorí majú vplyv na čerpanie fondov. Nech hovoríme o jednotlivcoch či skupinách.
Myslím si, že najefektívnejšie by bolo čerpať fondy hlavne vo vzdelávaní a ochrane životného prostredia, pretože tam môže rozumné využitie priniesť dlhodobejšie výhody a prospech pre Slovensko.
M. Albert, foto www.kss.sk