Politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko bola v ostatných dňoch výraznejšie prítomná v médiách, a to predovšetkým pre snahu Generálnej prokuratúry (GP) a médií hlavného prúdu rozpustiť ju. Najvyšší súd SR rozhodol, že ju nerozpustí, podľa medializovaných informácií GP nezvládla dôkazné bremeno. Aj vďaka tomu môže strana bývalého predsedu BBSK kandidovať do Európskeho parlamentu. Až z posledného miesta na ich kandidátke sa pokúša prekrúžkovať súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky MILAN UHRÍK, ktorý nám odpovedal na otázky o niektorých aktuálnych problémoch Európskej únie.
Akú Európsku úniu chce vaša strana?
Európsku úniu založenú na rovnocennej spolupráci národných štátov, v ktorej bude mať každý štát právo veta na obranu pred škodlivými rozhodnutiami ostatných.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
V Európskom parlamente budeme presadzovať návrat kompetencií v kľúčových oblastiach naspäť do rúk národných parlamentov. Brusel nemôže za nás predsa rozhodovať o tom, koľko čoho môžeme vyrábať, čo sa má učiť na školách, ako má vyzerať rodina alebo koľko imigrantov z Afriky musíme prijať. S takýmto fungovaním EÚ nikdy súhlasiť nebudeme! Európska únia by mala prijímať len tie rozhodnutia, ktoré sú výhodné pre všetky členské štáty, a ktoré nejdú na úkor Slovenska. Tieto rozhodnutia by mali byť prijímané jednohlasne všetkými štátmi a každý štát by mal mať právo veta. Len takáto spolupráca európskych štátov má zmysel a perspektívu.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Vzájomnú komunikáciu a rešpekt pred názormi iných. Od toho sa odvíja všetko ostatné. Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že liberáli nemajú o komunikáciu záujem a názory iných nie sú ochotní rešpektovať. Tvrdo presadzujú cenzúru akéhokoľvek iného pohľadu na svet a prenasledovanie nepohodlných názorových oponentov. V takejto atmosfére sa Európa ani Slovensko nemôže stabilne rozvíjať.
Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že liberáli nemajú o komunikáciu záujem a názory iných nie sú ochotní rešpektovať.
V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Politické frakcie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Slovenskí europoslanci by mali za každých okolností hájiť výlučne záujmy Slovenska. Aj keby ich to malo stáť členstvo v nejakej medzinárodnej politickej frakcii. Ak niekto uprednostní záujmy zahraničných členov frakcie pred záujmom vlastnej krajiny, tak v europarlamente nemá čo hľadať.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Vidíme, že v čoraz väčšom počte krajín začínajú silnieť kritické hlasy voči súčasnej Európskej únii. Zaslepených eurofanatikov začínajú v čoraz väčšej miere nahrádzať eurorealisti. Po Veľkej Británii dostávajú rozum už aj Francúzi, Taliani, Rakúšania, Poliaci, Maďari, a mnohí ďalší. Tlak na zásadnú reformu EÚ sa postupne zvyšuje a my sa v záujme Slovenska radi k tejto iniciatíve pridáme.
Zaslepených eurofanatikov začínajú v čoraz väčšej miere nahrádzať eurorealisti.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Migračnú krízu treba riešiť jednoznačným stanoviskom, že EÚ žiadnych ekonomických imigrantov prijímať nebude. Miliardy eur, ktoré EÚ v súčasnosti vynakladá na podporu a legalizáciu imigrácie treba okamžite presunúť na podporu pôrodnosti pôvodných európskych národov. Zároveň treba začať chrániť hranice a imigrantov, ktorí tieto hranice prekročia nelegálne treba okamžite bez náhrady vyhosťovať. Ak Európa zaujme razantný odmietavý postoj voči imigrácii, tak imigranti sem aj sami prestanú chodiť.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
Žiaľ, v súčasnosti vidíme, že eurofondy sa stali nástrojom korumpovania, resp. kupovania si celých vlád. A tie vlády, ktoré sa eurofondami nedajú dobrovoľne uplatiť, sú zase z Bruselu vydierané pozastavením eurofondov (viď Maďarsko a Poľsko). Musíme si však uvedomiť, že eurofondy nie sú žiadna charita a že sa na ne skladajú aj slovenskí občania. Slovensko totiž platí do EÚ členský poplatok vo výške viac ako 900 miliónov eur ročne, čo je približne 1000 eur ročne na každú slovenskú rodinu. Slovensko by preto malo mať jasnú možnosť určovať si, na aké priority a projekty sa eurofondy majú míňať. Potom by aj ich čerpanie bolo lepšie, účelnejšie a užitočnejšie.
M. Albert, foto autor a https://www.youtube.com/watch?time_continue=80&v=YlanB3At-PM
V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi do Európskeho parlamentu sme oslovili všetky kandidujúce strany. Rozhovory s nimi prinášame v poradí, akom oni poslali odpovede. Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP. Týmto seriálom rozhovorov s kandidátmi chce aj magazín KĽÚČ OD… prispieť k vyššej účasti v eurovoľbách 25. mája.