Odpovede hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na naše otázky v súvislosti s niektorými aktuálnymi problémami Európskej únie. Na otázky nám odpovedal hovorca OĽANO MATÚŠ BYSTRIANSKY.
Akú Európsku úniu chce vaša strana?
Hnutie OĽANO podporuje pro-európske smerovanie Slovenskej republiky. Presadzuje však euro-realizmus. Viaceré strany na Slovensku zastávajú ťažko pochopiteľné až extrémne postoje. Buď Európsku úniu iba kritizujú a nezmyselne presadzujú úplný odchod Slovenska z únie alebo naopak, chcú neprimerane posilniť právomoci únie a presadzujú hlbokú integráciu hraničiacu so stratou národnej suverenity či identity. Oba extrémy by Slovensko výrazne poškodili. Našou víziou je bezpečná a prosperujúca únia, založená na jasných pravidlách a úcte k národnej suverenite členských štátov. Naše hnutie má k EÚ vyváženú pozíciu, pričom si uvedomuje jednoznačné ekonomické, bezpečnostné, sociálne a iné výhody, vyplývajúce z členstva v únii, ale upozorňuje na problematické oblasti, ktoré sú pre národné záujmy Slovenskej republiky nevýhodné či dokonca škodlivé. Máme záujem priniesť odbornosť, ktorá bude presadzovať národné záujmy, ochraňovať naše kresťanské kultúrne hodnoty, ale tiež znižovať byrokraciu, zjednodušovať pravidlá a pomôže lepšie využívať eurofondy a iné podporné politiky EÚ.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Projekt Európskej únie je jedným z najúspešnejších príbehov v európskych dejinách. Vďačíme mu predovšetkým za vyše 70 rokov mieru. Aby tento úspešný príbeh mohol pokračovať, potrebujeme sa vysporiadať s najväčšou výzvou, ktorej dnes únia čelí. Tou je chýbajúca dôvera. Prekážkou dôvery je predovšetkým rozklad solidarity medzi členskými štátmi. Európsky projekt nemôže fungovať bez spoločných pravidiel – a tie musia platiť rovnako pre všetkých. Žiaľ, či už sa jedná o ochranu vonkajších hraníc Schengenského priestoru alebo o rozpočtové a dlhové pravidlá, ktoré v roku 2018 stále plne nedodržiavalo vyše 60 percent členských štátov, prevažne zo západnej Európy. Členské štáty by tiež nemali v rozpore s princípom solidarity presadzovať len svoje úzke záujmy na úkor iných členov, ako napríklad pri plynovode Nordstream II alebo pri spoločnej poľnohospodárskej politike.
Dôveru oslabuje aj bujnejúca byrokracia v spoločných európskych inštitúciách. Počty úradníkov, agentúr a poradných orgánov neklesajú, regulácií neubúda, práve naopak. Technokratická mentalita, ktorá prevláda v Bruseli, v Štrasburgu a v Luxemburgu, vedie k nárastu pocitu vzdialenosti medzi európskymi úradníkmi a tými, komu majú slúžiť – európskymi občanmi. Výsledkom, najmä v novších členských štátoch ako je Slovensko, je dlhodobo nízka účasť v eurovoľbách. Obnovenie dôvery vyžaduje zásadné obmedzenie byrokracie a úsilie o solidaritu nielen v slovách, ale aj skutkoch všetkých členských štátov. Opatrania, čo budeme presadzovať:
Dodržiavanie spoločných pravidiel zo strany všetkých členských štátov, a to najmä v rozpočtových otázkach.
Rešpektovanie národných záujmov novších členských štátov v strategických oblastiach, najmä v energetike a poľnohospodárstve.
Zásadné znižovanie byrokracie, najmä prehodnotením činnosti niektorých európskych agentúr. Treba zlúčiť tie s podobným zameraním a zrušiť nepotrebné agentúry.
Vyvinutie spoločnej európskej metodológie pre meranie regulačného zaťaženia a stanovovanie presných ročných a viacročných cieľov na znižovanie byrokracie a ich dôsledné plnenie zo strany európskych inštitúcii.
Ustanovenie trvalého sídla Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu s cieľom ušetriť vyše 100 miliónov eur ročne kvôli striedavým zasadnutiam.
Navrhujeme vyhradiť agendu debyrokratizácie ako osobitnú agendu pre jedného z budúcich podpredsedov Európskej komisie.
Zvýšenie informovanosti o činnosti Únie a prínosov členstva formou informačných kampaní, osvetových aktivít a kultúrnych podujatí.
Aby tento úspešný príbeh mohol pokračovať, potrebujeme sa vysporiadať s najväčšou výzvou, ktorej dnes únia čelí. Tou je chýbajúca dôvera. Prekážkou dôvery je predovšetkým rozklad solidarity medzi členskými štátmi.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Náš program má sedem priorít, ide o tieto oblasti:
1. OBNOVENIE DÔVERY V EURÓPSKY PROJEKT
2. SPOLUPRÁCA V BOJI PROTI KORUPCII A DAŇOVÝM ÚNIKOM
3. ZACHOVANIE SLOBODY POHYBU TOVAROV A OSÔB A PRÍSNA KONTROLA MIGRAČNÝCH TOKOV DO EURÓPY
4. VYŠŠIA ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ AJ VĎAKA SPRAVODLIVEJŠÍM EUROFONDOM
5. PODPORA RODINY, ZDRAVIA A VZDELANIA AKO PILIEROV PROSPERITY
6. ÚSPEŠNÁ BUDÚCNOSŤ SPOLOČNEJ MENY
7. ZAHRANIČNÁ POLITIKA NA ZÁKLADOCH SLOBODY, DEMOKRACIE A KRESŤANSKEJ KULTÚRY
V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Model frakcií funguje dobre, je legitímne, keď sa europoslanci snažia uplatniť vo svojom hlasovaní popri „národnom hľadisku“ aj „európske hľadisko“, ako sa to deje prostredníctvom frakcií. Posledné slovo v kľúčových záležitostiach má v únii Európska rada a Rada ministrov. Práve tie sú priestorom pre artikulovanie a uplatnenie národných záujmov. Ako sme často upozorňovali, je alarmujúce ako málo tieto možnosti využívajú slovenskí ministri pri stretnutiach týchto inštitúcii. Je zbytočné sa sťažovať na to, že frakcie v Europarlamente nezohľadňujú dostatočne slovenské záujmy, keď si nespravíme domácu úlohu a neobhájime sa v Rade.
Model frakcií funguje dobre, je legitímne, keď sa europoslanci snažia uplatniť vo svojom hlasovaní popri „národnom hľadisku“ aj „európske hľadisko“, ako sa to deje prostredníctvom frakcií.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Zásadne tieto tendencie odmietame. Brexit priviedol Britániu do stavu vnútropolitického chaosu, ktorý nepretržite trvá už vyše dva roky. Odchod Británie a akejkoľvek daľšej krajiny poškodí tak danú krajinu ako aj aj Úniu ako celkom – a tiež Slovensko, ktoré je jej súčasťou.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Sloboda pohybu je jedným z najdôležitejších výdobytkov Únie. Od roku 2007 slovenskí občania naplno využívajú možnosť slobodne sa pohybovať pri práci, podnikaní, štúdiu či voľno-časových aktivitách naprieč celou Európou. Ako však ukázala migračná kríza v lete 2015, užívanie výhod vnútri Schengenského priestoru musí byť nevyhnutne spojené s dôslednou ochranou vonkajšej Schengenskej hranice. Počet ekonomických migrantov, ale aj utečencov prichádzajúcich do Európy za posledné roky výrazne klesol, no táto téma stále vyvoláva napätie medzi členskými štátmi. Kľúčom pre zachovanie Schengenu a kontrolu migrácie je zodpovedné plnenie povinností jednotlivých členských štátov a zintenzívnenie európskej spolupráce v tejto oblasti. Hlavné opatrenie, čo budeme presadzovať:
Technologické aj personálne posilnenie vonkajšej Schengenskej hranice s cieľom zabrániť opätovnej migračnej kríze z roku 2015. Urobíme všetko pre to, aby táto dohoda naďalej fungovala. V prípade nutnosti podporíme nasadenie bezpečnostných zložiek či ozbrojených síl v rámci špeciálnych misií EÚ.
Pokračovanie rokovaní s Tureckom, Egyptom a Líbyou, keďže veľká časť migrantov smerujúcich do Európy prechádza práve cez tieto krajiny. Budeme sa zasadzovať za adresnú pomoc týmto krajinám, aby tam migranti mohli ostať a nemuseli sa vydávať na nebezpečnú cestu cez more. Preto navrhujeme posilniť kapacity záchytných táborov pre migrantov a utečencov v týchto krajinách.
Prijatie spoločného európskeho zoznamu bezpečných krajín, ktorých obyvatelia nemajú vo všeobecnosti predpoklad získať v EÚ azyl.
Urýchlené uzatvorenie readmisných dohôd najmä s africkými krajinami, aby sme mohli neúspešných žiadateľov o azyl rýchlejšie vracať do ich domovských krajín. Snahy o zavedenie povinných európskych kvót pre žiadateľov o azyl považujeme za politický aj odborný nezmysel: nie je nič, čo by migrantov po úspešnom azylovom konaní v pridelenej krajine udržalo.
Zvýšenie prostriedkov a konkrétne opatrenia na intenzívny boj proti pašerákom ľudí, prísnejšia kontrola na hraniciach a dôkladnejšia registrácia migrantov.
Zrýchlenie procesu repatriácie nelegálnych migrantov.
Ako však ukázala migračná kríza v lete 2015, užívanie výhod vnútri Schengenského priestoru musí byť nevyhnutne spojené s dôslednou ochranou vonkajšej Schengenskej hranice.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
V mnohých slovenských regiónoch stále chýba potrebná infraštruktúra. Preto je nevyhnutné, aby Európska únia naďalej prostredníctvom eurofondov podporovala infraštruktúru, zamestnanosť a rozvoj výskumu a technológii. Hlavné opatrenia, ktré budeme presadzovať sú:
Presadzovanie našich národných záujmov pri prípravách rozpočtu Európskej únie na roky 2021-2027. Medzi naše záujmy patrí predovšetkým zachovanie súčasného štatútu čistého príjemcu, neznižovanie objemu eurofondov pre Slovensko, prioritné smerovanie eurofondov do podpory dopravnej infraštruktúry a inovácii a reforma poľnohospodárskej politiky spravodlivej k novším členským štátom Únie.
Opatrenia súvisiace s odbúravaním byrokracie a zjednodušenie procesov čerpania dotácií a opatrenia, ktoré zvýšia šance slovenských súkromných a verejných inštitúcii uspieť v čerpaní dotácii. Príkladom je avizovaná zmena podmienok pre čerpanie dotácii z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorá by umožnila čerpanie aj slovenským regiónom.
Vytvorenie účinného nástroja na pomoc regiónom ako je napríklad Hornonitriansky región, v ktorých sa bude utlmovať ťažba uhlia.
(alb), foto autor a http://www.obycajniludia.sk/volby-do-ep-2019/matus-bystriansky/