JÓZSEF MENYHÁRT, kandidát Strany maďarskej komunity (SMK) na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, sa v rozhovore pre KĽÚČ OD… vyjadril k rôznym zaujímavým témam, okrem iného aj k boju s chudobou. V tomto zápase by „propagoval širšie udomácnenie kultúry materiálnej dobročinnosti, dobrovoľníckej práce v sociálnej oblasti“. Menyhárt sa vyjadril aj k limitom kampaní. Myslí si, že „limitovanie financií použiteľných na kampaň by mohlo byť správnym krokom, no je dosť reálne, že niektorí kandidáti a ich podporujúci by aj tak našli obchádzky“. Nazdáva sa, že volebná kampaň nemá až taký dopad na rozhodovanie ľudí.
Ste za to, aby sa upravila volebná kampaň v prospech povinnosti kandidáta odovzdávať ucelené informácie, informácie, ako danú vec chcú spraviť, či na ňu má kompetencie, atď, nielen hrať na city rôznymi plagátmi a bilbordami navyše s vecami, ktoré ako prezident ovplyvniť nemôžu, lebo na to nemajú kompetencie?
Do verejného života prichádzam z umeleckého a akademického prostredia, ale pritom som „nenapraviteľný” realista. Práve preto si nemyslím, že v dobe a v politickej kultúre, ktorá sa žiaľ v značnej miere riadi princípom a praxou typu „papier všetko znesie”, by bolo kvázi programové vyhlásenie prezidentského kandidáta zárukou na to, že sa do Grassalkovichovho paláca dostane vážny a decentný kandidát. Je to skôr na voličoch, aby o hodnovernosti nápisov na bilbordoch rozhodli na základe predchádzajúceho života kandidáta, alebo v prípade skúsenejších kandidátov politikov na základe ich konkrétnych politických činov. V dobe internetu a nekonečného spravodajstva charakter kandidátov sa dá oveľa ľahšie objasniť, ako hoci aj pred pätnástimi rokmi.
Je to skôr na voličoch, aby o hodnovernosti nápisov na bilbordoch rozhodli na základe predchádzajúceho života kandidáta, alebo v prípade skúsenejších kandidátov politikov na základe ich konkrétnych politických činov.
Ste za to, aby sa v zmysle šetrenia finančnými prostriedkami, resp. v zmysle vyrovnania možností všetkých kandidátov znížil počet peňazí, ktoré je možné použiť v kampani, resp. úplne zakázala volebná kampaň, aby mal každý rovnaké podmienky? Aby sa výdavky v kampani obmedzili len na nevyhnutné veci a nie na bilbordy, ktoré potom ovplyvňujú aj celé voľby?
Limitovanie financií použiteľných na kampaň by mohlo byť správnym krokom, no je dosť reálne, že niektorí kandidáti a ich podporujúci by aj tak našli obchádzky. Buďme reálni. Ale isteže by to aspoň čiastočne pomohlo k vyrovnaniu šancí. Kampaň úplne zakázať nie je reálne ani zmysluplné. Kandidáti musia mať priestor na svoju promóciu, to je prirodzená vec. Ináč bilbordy vôbec nemajú taký význam pre úspešnosť už širšie a dávnejšie známych osobností, politikov, ako si to mnohí myslia. Ich zakázanie by bolo len na úkor menej známych kandidátov, a tým aj na vyrovnanie možností.
Bilbordy vôbec nemajú taký význam pre úspešnosť už širšie a dávnejšie známych osobností, politikov, ako si to mnohí myslia. Ich zakázanie by bolo len na úkor menej známych kandidátov, a tým aj na vyrovnanie možností.
Ste za to, aby sa zakázalo vzdávanie v prospech iného pri platne zaregistrovaných kandidátoch, nakoľko vzdávaním sa umožňuje volebný fígeľ a neumožnenie rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov, nakoľko aj ten kandidát, ktorý sa vzdá, už vykonal nejakú činnosť, minul nejaké prostriedky a tie sú potom akoby použité – síce nepriamo, ale predsa – v prospech iného kandidáta.
Existuje naozaj mnoho prípadov, keď ani odporúčanie politických strán, ani vzdávanie konkrétneho kandidáta v prospech iného kandidáta „nezaberie” u voličov danej strany alebo kandidáta. Ľudia sa koniec koncov aj tak rozhodnú sami o konkrétnom kandidátovi. Ďalej, taký zákaz podpory iného kandidáta, čo je prakticky rozhodovanie o vlastnej veci a následné pozitívne vyjadrenie o inej osobe, by mohol byť v konflikte s ústavou zaručenou slobodou prejavu.
Taký zákaz podpory iného kandidáta, čo je prakticky rozhodovanie o vlastnej veci a následné pozitívne vyjadrenie o inej osobe, by mohol byť v konflikte s ústavou zaručenou slobodou prejavu.
Ste za to, aby sa mobbing a bossing stali trestným činom a budete ako prezident vyzývať vládu, aby prijatie takejto právnej normy prijali na vláde a neskôr v parlamente a podmienili tým vymenovanie vlády?
Fenomén šikany na pracovisku treba brať vážne, keďže sa to môže týkať skoro každého z nás. Väčšina ľudí pracuje na svojom pracovisku v kolektíve, ale minimálne má „šéfa”, a určite nie je ľahké vystúpiť z prostredia takej šikany, keďže drvivá väčšina ľudí si žiaľ nemôže dovoliť len tak hodiť si za chrbát svoje živobytie, kým si nájde nové zamestnanie, kde opäť nie je garantované, že šikanou sa nestretne. Isté formy šikany náš právny systém aj dnes upravuje a zakazuje, ale určite by bolo potrebné dnešnú úpravu spresniť, zjednoznačniť a rozšíriť. Toto by som však najprv nechal na expertov v danej tematike a na spoločenskú debatu. V našom ústavnom systéme prezidentovi skôr „pristane” hlasne a jednoznačne upriamiť pozornosť spoločnosti a politickej elity na takéto vážne javy, a nie podmieniť vymenovanie vlády konkrétnym politickým programom.
Koho podporíte v druhom kole? Budete dávať nejaké odporučenie, v prípade, že sa do druhého kola nedostanete?
Odporučenie z mojej strany prichádza do úvahy v prípade kandidátov, ktorí aspoň čiastočne reprezentujú témy, ktoré reprezentujem aj ja, a pritom sú aj z morálneho hľadiska akceptovateľní.
Ste za to, aby RTVS resp. iné tzv. verejnoprávne mediálne inštitúcie mali povinnosť odvysielať jednu ucelenú televíznu rozhlasovú či inú diskusiu s povinnosťou pozvania všetkých kandidátov a dania každému rovnaký relevantný priestor bez toho, aby im bolo skákané do rečí a umožnené povedať ucelené vyjadrenie na danú otázku?
Jednoznačne áno. Aspoň v rámci verejnoprávnej médií by sa tým mohli vyrovnať šance medzi tými kandidátmi, ktorí z ktovie akého zdroja majú obrovské finančné možnosti a tým aj mediálnu prítomnosť, a tými, ktorí majú podobné šance len na papieri.
Aspoň v rámci verejnoprávnej médií by sa tým mohli vyrovnať šance medzi tými kandidátmi, ktorí z ktovie akého zdroja majú obrovské finančné možnosti a tým aj mediálnu prítomnosť, a tými, ktorí majú podobné šance len na papieri.
Ktorý prezident v rámci celého sveta a všetkých období je vaším najväčším vzorom a prečo?
Vybral by som si Ronalda Reagana, bývalého republikánskeho prezidenta USA. V mojom detstve bol v rámci socialistického bloku oficiálne považovaný za nášho možného najväčšieho nepriateľa. A je pravdou, že bol nekompromisný v konkurenčnom boji medzi slobodným typom spoločnosti a spoločnosťou komunistického typu. Jednoznačne zastával a podporoval slobodu východoeurópskych národov. Nebol typom „profesionálneho” politika, bol však úprimným, odvážnym a intuitívnym vodcom, dosiahol značné úspechy tak vo vnútornej, ako aj v zahraničnej politike. Bol vtipný, no mal aj veci, ktoré žiaľ mnohým neboli na smiech, napríklad jeho sociálna politika. Určite nebol perfektným vodcom, „len” jedným z najlepších.
Nebol typom „profesionálneho” politika, bol však úprimným, odvážnym a intuitívnym vodcom, dosiahol značné úspechy tak vo vnútornej, ako aj v zahraničnej politike.
Čo by ste ako prezident chceli a mohli urobiť proti diskrimináciám na rôznych úrovniach?
Myslím si, že na Slovensku máme celkom dobrý antidiskriminačný zákon. Na druhej strane však právne vedomie občanov, dostupnosť právnej pomoci a celkove, uplatnenie práva na rôznych úrovniach verejnej moci a súkromnej sféry je problematické, niekedy až mizerné. Prezident má svoj verejný status a „soft nástroje“ na to, aby tieto problémy verejne adresoval dovtedy, kým sa v takýchto veciach skutočne nepohne hmatateľným spôsobom.
Čo ako prezident by ste chceli a mohli urobiť proti chudobe?
Predovšetkým by som konfrontoval vládu a zákonodarcov s tým, že skutočná sociálna demokracia, ako aj skutočná kresťanská tradícia, sa zakladá na sociálnej citlivosti a aktívnom konaní v tejto veci. Od narodenia žijem v mojej rodnej dedine, mám živý a každodenný kontakt s ľuďmi. Viem, čo je ozajstná chudoba, ktorú nevidno a necítiť zo zadných sedadiel vládnych bavorákov. Určite by som propagoval širšie udomácnenie kultúry materiálnej dobročinnosti, dobrovoľníckej práce v sociálnej oblasti.
Predovšetkým by som konfrontoval vládu a zákonodarcov s tým, že skutočná sociálna demokracia, ako aj skutočná kresťanská tradícia, sa zakladá na sociálnej citlivosti a aktívnom konaní v tejto veci.
Čo by ste ako prezident chceli a mohli urobiť proti šikane na pracovisku (mobbing, bossing)?
Ako som sa už o tomto vyjadril: hlasne a jednoznačne upriamiť pozornosť spoločnosti a politickej elity na takéto vážne javy.
V súvislosti s prezidentským mandátom zavediete aj nejakú unikátnu novinku? (Napr. Martin Daňo chce rotujúcu prvú dámu, alebo otvoriť Grassalkovichov palác pre bezdomovcov, prípadne zapojiť do rozhodovania všetkých občanov). Čo inovatívne alebo nové zavediete, alebo chcete zaviesť vy?
Mal by som na túto tému viacero nápadov, ale najsúrnejšie by asi bolo pre istotu hneď na začiatku inaugurácie upozorniť kontaktné osoby zdravotnej tiesňovej linky kvôli „citlivejšej” časti verejnosti, pre prípad, že by následný prezidentský sľub zaznel miernym, ale jednoznačným maďarským prízvukom.
M. Albert, foto FB Józsefa Menyhárta
