SOM ŽENA S TECHNICKÝM VZDELANÍM A NAVYŠE MAĎARSKEJ NÁRODNOSTI. SLOGANY TYPU „NA SLOVENSKU PO SLOVENSKY“ DOTERAZ NEUTÍCHLI, HOVORÍ AJ O DISKRIMINÁCIÁCH NA ZÁKLADE NÁRODNOSTI.
Každý môže prispieť svoju troškou: tým že prestane medzi ľuďmi rozlišovať a bude k nim pristupovať rovnako, bez ohľadu na ich pohlavie, farbu pleti, materinský jazyk, náboženské vyznanie a iné rozdiely, hovorí novinárka maďarskej národnosti na tému diskriminácií.
Dodáva, že problémom je aj pozitívna diskriminácia, keď sa „v chudobných regiónoch pretláča zamestnanosť mladých. No, že práve tí tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí sú týmto postupom znevýhodnení, majú už rodiny s deťmi, to nikoho z kompetentných netrápi“. RENÁTA BOGDÁNI pre KĽÚČ OD…
Dnešná spoločnosť funguje aj na základe zákonov, medzi ktorými sú aj mnohé zákony zabraňujúce diskriminácii. Takýto je napríklad antidiskriminačný zákon. Je podľa vás tento zákon dostatačujúci, aby sme ako spoločnosť zabraňovali diskriminácii?
Jestvuje tiež zákon, ktorý popieranie Holocaustu považuje za zločin, a predsa ho toľkí popierajú! Samotný zákon spoločnosť nezlepší, ak sami nebudeme trvať na dôslednom dodržiavaní týchto zákonov. Reakcie na náš posledný spoločný článok boli dosť emotívne. Dostalo sa mi nadávok tipu: „čmáralka trepe“, či pochybnosť, načo je redaktor objektom rozhovorov. Zrejme ako objekt takéhoto, či iného podobného rozhovoru, už prerastám svoje pole redaktora a snažím sa o akúsi analýzu spoločnosti. Keďže však nie som ani sociológ, ani politológ, takáto analýza je značne subjektívna. Vyjadruje hlavne môj osobný pohľad a skúsenosti, ktoré som počas desaťročí nabrala.
Deje sa dnes diskriminácia? Počuli ste o nej?
Samozrejme, kto nepočul, je slepý a hluchý, alebo len príliš zahľadený sám do seba.
Na akých úrovniach sa deje?
V každodennom živote. Napríklad pri rozhovore mi jeden rožňavský Róm porozprával, ako rád by sa vyučil za maséra, ale nevidí v tom význam „lebo gadžovia by sa od cigáňa nenechali masírovať!“
Čo takáto diskriminácia spôsobuje?
Spôsobuje hlavne bariéry, ktoré oddeľujú rasy a národnosti. Takto sa navzájom od seba vzďaľujeme, pričom tá diskriminácia je často ničím nepodložená, prípadne len domnelá. Plakať nad diskrimináciou akoby bolo pre niektorých už rutinou.
Prečo, ak máme antidiskriminačný zákon, tak napriek tomu je tu stále diskriminácia vo veľmi vysokej miere a nedarí sa s ňou „zatočiť“?
Čiastočne som na toto odpovedala už v úvode: len zákony nestačia. Potrebujeme hlavne otvorenú a uvedomelú spoločnosť. A aj viac transparentnosti, aby sa po každom výberovom konaní neúspešní neoháňali hneď tým, že boli diskriminovaní. Práve transparentnosť môže napomôcť k tomu, aby si ľudia uvedomili, kde zlyhali a prečo vyhral práve ten ktorý uchádzač.
Je možné nejakým spôsobom prehrýzť sa cez diskrimináciu a napriek jej existencii robiť kroky, aby sa jej pôsobenie eliminovalo?
Človek sám nemá šancu. Uvediem vlastný príklad: som žena s technickým vzdelaním a navyše maďarskej národnosti. Tie slogany tipu „Na Slovensku po slovensky“ neutíchli ani doteraz. Plus kombinácia ženy a techniky? Nad tým tiež páni len krútia hlavou. Aj na pozíciu predavača áut si ženu proste nevedeli ani predstaviť. Akoby žena nemohla mať rada autá, nevedela ich šoférovať či predať.
Je to otázka, myslím, ešte množstva dlhých rokov, kým sa nám podarí aspoň zmierniť diskrimináciu žien na trhu práce.
Kombinácia ženy a techniky? Nad tým tiež páni len krútia hlavou. Aj na pozíciu predavača áut si ženu proste nevedeli ani predstaviť. Akoby žena nemohla mať rada autá, nevedela ich šoférovať či predať.
Akým spôsobom môžeme my všetci prispieť v boji proti diskriminácii?
Každý môže prispieť svoju troškou: tým že prestane medzi ľuďmi rozlišovať a bude k nim pristupovať rovnako, bez ohľadu na ich pohlavie, farbu pleti, materinský jazyk, náboženské vyznanie a iné rozdiely. Takýto pozitívny príklad, ak by sa v spoločnosti ujal, by bolo tej diskriminácie stále menej.
Prečo je diskriminácia problémom aj pre ľudí, ktorí diskriminovaní nie sú, resp. pre ľudí, ktorí diskriminujú?
Ešte sme sa nezmienili o takzvanej pozitívnej diskriminácii. Takú naša spoločnosť teraz využíva vo veľkej miere. V chudobných regiónoch sa pretláča zamestnanosť mladých. No, že práve tí tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí sú týmto postupom znevýhodnení, majú už rodiny s deťmi, to nikoho z kompetentných netrápi.
Ďalší, ktorí si užívajú pozitívnu diskrimináciu sú Rómovia. Samozrejme potom celá väčšinová spoločnosť sa pohoršuje, prečo my bieli nemáme ani šancu dostať sociálne byty, ktoré sú našim spoluobčanom prideľované.
A potom sú aj mnohí takí, ktorí sa na tejto pozitívnej diskriminácii jednoducho zvezú. Veď stačí povedať, že asfaltka, škola, škôlka, ihrisko, sa budujú pre rómske deti a dotácie sa hneď ľahšie vybavujú.
V chudobných regiónoch sa pretláča zamestnanosť mladých. No, že práve tí tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí sú týmto postupom znevýhodnení, majú už rodiny s deťmi, to nikoho z kompetentných netrápi.
S akou formou diskriminácie ste sa stretli vo svojom okolí a ako si s ňou daná osoba poradila, resp. neporadila? Na koho všetkého sa daná osoba obrátila, čo všetko robila, aby sa z bludného kruhu diskriminácií dostala?
Myslím, že som tých prípadov už uviedla neúrekom. Tak dokončím aspoň ten príbeh o predajcovi áut. Keďže nie som muž, do výberového konania som sa ani nedostala. Mohla som síce robiť hluk, volať ombudsmanku či ísť sa sťažovať na úrad práce. No, ako myslí aj väčšina iných diskriminovaných, nechala som to tak. Uzavrela som to tým, že predajcom áut zrejme nebudem a začala som sa obzerať po iných pracovných miestach.
Možno sme moderní, čo sa týka technológií. No ohľadom medziľudských vzťahov sa ešte máme veľa čo učiť.
Je nejaká šanca, že napriek tomu, že žijeme v 21. modernom storočí, dokážeme v blízkom čase vykoreniť diskriminácie?
Možno sme moderní, čo sa týka technológií. No ohľadom medziľudských vzťahov sa ešte máme veľa čo učiť. A aspoň, čo sa týka trhu práce, tam diskrimináciu znižuje zvyšovanie zamestnanosti. Akonáhle stúpa dopyt po pracovnej sile, zamestnávateľ prestáva mávať pred očami iné, než pracovné charakteristiky. S tým sa stretávame napríklad aj v neďalekom mestečku Tornaľa. Otvorili sa a už roky tam fungujú 2 strojárske podniky a počet rómskych pracovníkov v nich z roka na rok stúpa. No zase len v súlade s platnou legislatívou – aj tu vidíme pozitívnu diskrimináciu mladých.
(alb), foto kalisphoto.com