Monday, 21 May 2018

Francúzi si vážia svoj voľný čas a rodinu, určite nechcú pracovať od rána do večera, hovorí T. Banášová

Milujem Francúzsko a hlavne Provence. Keď tam prídem, mám pocit, akoby som sa vracala domov. Tento rok som sa pridala k ženám, ktoré rozvíjajú svoje ženstvo a práve v Provence: je to pravé miesto na tento rozvoj. Prečo, to vám vysvetlím neskôr.

Moja cesta sa začala v Nice – 2 dni som tu bola sama, takže som mala po viac než 20 rokoch možnosť byť iba sama so sebou, svojimi myšlienkami, spoľahnúť sa na seba pri potulkách po Nice. Ženy-matky mi určite rozumejú a chápu, aký je to oddych, keď sa nemusia stále ohliadať na potreby dieťaťa, čo často vedie k tomu, že seba dávame na posledné miesto.

 

Rovnaký jedálniček
Taktiež som pochopila, že nie je dobré robiť veci za druhých, lebo oni vlastne potom ani nevedia, čo to so sebou nesie. Manžel totiž pri cestovaní vždy pripraví všetky informácie, zabezpečí ubytovanie, peniaze, letenky a nám už zostáva len kritizovať. Takže tu som si precítila vďačnosť za to, čo všetko pre nás robí, ďakujem Ti.
Nice sa stalo mestom pre turistov, reštaurácie sa prispôsobili a pripadalo mi, že majú všetky rovnaký jedálniček. Obchody a reštaurácie sú otvorené 7 dní v týždni, čo v iných mestečkách Francúzska nenájdete. Francúzi si vážia svoj voľný čas a rodinu, takže určite nechcú pracovať od rána do večera.

 

Moje prvé kroky viedli k Parc du Château – cez námestie Garibaldi a malebné uličky s obchodíkmi som sa dostala kamennou cestičkou ponad staré mesto (Vieille Ville) do tohto nádherného parku vo výške asi 100 metrov nad morom, ktorý mi ponúkol úžasnú panorámu mesta, promenády a mora.

 

Úžasná panorámu mesta, promenády a mora
Apartmán som si zarezervovala cez airbnb, uprostred starého mesta, takže som mala všade blízko peši. To ma baví.  Moje prvé kroky viedli k Parc du Château – cez námestie Garibaldi a malebné uličky s obchodíkmi som sa dostala kamennou cestičkou ponad staré mesto (Vieille Ville) do tohto nádherného parku vo výške asi 100 metrov nad morom, ktorý mi ponúkol úžasnú panorámu mesta, promenády a mora. Na fotke môžete vidieť Zátoku anjelov so zaparkovanými loďkami. Nachádzajú sa tu pozostatky zámku z 12. storočia, po ktorom bol pomenovaný park aj kopec. V roku 1706 ho však prikázal Ľudovít XIV zbúrať. Nachádzajú sa tu fontány, detské ihriská a perfektné miesta na piknik.

 

Svietiace sochy
Ako začalo slnko zapadať, vydala som sa naspäť do mesta. Chcela som si pozrieť svietiace sochy na Place Massena. Intuitívne ma to ťahalo doľava, až som došla na pláž a tu som si trochu oddýchla. Ešte tu posedávali ľudia, aj keď už slnko zapadalo. O to krajšie boli fotky kopca, z ktorého som práve prišla.

 

Mokré nohavice
Bolo príjemné zmočiť si nohy v mori. Moru sa to však nejako nepáčilo, prišla veľká vlna a ja som mala mokré nohavice. Slniečko ešte svietilo, tak som to nechala presušiť a potom som s vykasanými nohavicami pokračovala na Place Massena. Ale našla som len fontánu du Soleil s krásnymi sochami. Už som chcela sklamane odísť, keď som sa pozrela hore a zistila som že tie svietiace sochy sedia hore na stĺpoch.

Tak som večer zaspávala spokojne v apartmáne na Rue Boyer. Na druhý deň som sa vydala na ďalšiu vyhliadku – tentoraz na Cimiez Hill. To bol už dlhší výstup, ale po ceste ma potešil krásny rozkvitnutý gaštan, kvitnúca baza, kapucínka, aj divo rastúci ružičkový kel, ten bol výborný, hlavne jeho žlté kvety.

Tatiana Banášová, Nice, Francúzsko, foto archív autorky

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *