Pokračujeme v sérii rozhovorov s predsedom Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom. V závere druhej relácie sme sa rozprávali aj o znárodňovaní a predseda KSS vysvetlil, že o znárodňovaní strategických podnikov sa dnes rozpráva aj v krajinách západnej Európy.
Mali sme v prestávke pieseň o Che Guevarovi a práve na Kube bola tá revolúcia, kde sa odoberali násilne tie podniky. Tak ako by to mohlo byť tu? Taká nejaká revolúcia? Alebo nie revolúcia, lebo toho sa dnes ľudia boja tohto pojmu, ale také možno oživenie toho hospodárstva, možno také oživenie toho celého života, aby sme nemali o chvíľu 30-percentnú nezamestnanosť. Tak aby sme získali naspäť tie strategické podniky tak čo by sme pre to museli spraviť, ak by teda KSS bola vo vláde?
Ja to poviem, Michal, veľmi otvorene, v istých historických obdobiach, etapách, je znárodnenie riešením pre obdobie kríz, pre nejaké roztváranie tých sociálnych nožníc a podobne. Málinko sa vrátim do minulosti a poviem, že aj to znárodnenie, keď sa povie znárodnenie, tak naozaj mnohí hovoria, no to je zase nejaký komunistický výmysel, zase komunisti idú nám niečo niekomu kradnúť a podobne. To je také povrchné vnímanie vecí, ale ja chcem zdôrazniť, že už koncom 80. rokov Československá socialistická republika, a to málokto dnes vie, v plnom rozsahu finančne vysporiadala všetky náhrady za majetok, ktorý bol znárodnený v povojnovom období zahraničným vlastníkom. Takže ak si niekto myslí, že teraz prišli komunisti a niekomu len tak niečo zobrali, tak je to veľký omyl. To Československo proste nejakým spôsobom odškodnilo, alebo teda kompenzovalo tých zahraničných vlastníkov. Aj to znárodnenie v minulosti prebiehalo takisto v roku 1945 prezidentom Benešom, voči zradcom a kolaborantom, ktorí kolaborovali s fašizmom. Potom prebehla ďalšia vlna znárodnenia, ale v prospech občanov Československa. A preto aj dnes keď svet stojí pred obrovskými problémami, ktoré prinesú rôzne protipandemické opatrenia, ktoré sú v celej Európe a v celom svete aktuálne, tak dnes sa veľmi výrazne, aj v mnohých takzvaných západných štátoch, ako je Nemecko, Rakúsko, naozaj veľmi otvorene, je to možné pozrieť si na internete, v novinách a podobne, hovorí o znárodnení. Ale bez ohľadu na existenciu koronavírusu, protipandemických opatrení, proste ten súčasný systém je v ekonomickom kolapse. Proste nie je možné zabezpečiť ďalej solídnu životnú úroveň pre väčšinu, nie je možné zabezpečiť každému prácu, tak, aby mohol slušne a dôstojne žiť, tak riešenie vidíme v tej demokratizácii ekonomiky a posilnení štátneho sektoru. My komunisti sa netajíme tým, že my sa chceme vrátiť do roku 1990, 1991, keď prebiehala privatizácia a veľmi otvorene hovoríme o tom, že to nemôžeme nechať len tak beztrestne to, čo sa stalo s tými hodnotami, ktoré boli po roku 1989 ukradnuté a rozkradnuté. Proste prešetriť privatizačné podvody, ktoré sa tu realizovali, podniky, ktoré boli rôznym spôsobom privatizované, veď je veľmi reálne vyčísliť hodnotu, reálnu hodnotu, aký ten podnik mal v tom období, za akú hodnotu sa ten podnik predával, ten podnik pokiaľ fungoval, tak prinášal tu nejaké zisky, čiže ono sa to bez problémov dá vyrátať na základe nejakého stanoveného vzorca, aká by bola v súčasnosti odkupná hodnota privátneho podniku do rúk štátu. Čiže je možné uplatniť vytváranie nových štátnych podnikov, je možné pristúpiť naozaj k radikálnemu znárodneniu za náhradu a je možné pristúpiť aj k zoštátneniu niektorých podnikov na základe prešetrenia privatizácie. A toto my komunisti vnímame ako vec, bez ktorej sa nebudeme vedieť v budúcnosti ani na Slovensku, ani v Európe, nebudeme vedieť pohnúť. Proste štát, a to je jedno, či Slovenská republika, alebo nejaký iný, musí mať reálnu ekonomickú moc. A musíme vedieť veľmi seriózne prerozdeľovať hodnoty, ktoré sú na základe ľudskej práce, vraciame sa k práci, ktorá je témou tejto relácie, ktorá je produktom ľudskej práce, aby boli seriózne prerozdeľované. Pokiaľ by na Slovensku došlo k tomu, že dôjde k obnoveniu štátneho podnikania, no tak povedzme si veľmi otvorene, štát nebude mať v štátnej kase finančné zdroje už len z nejakých daní a z toho, čo tu zostáva z nadnárodných spoločností, ten percentuálny podiel, ale bude mať reálny prísun ekonomických zdrojov, štát bude následne môcť reálne zasahovať do trhu práce, štát bude reálne určovať výšku mzdy jednotlivých pracujúcich, v tomto prípade štátnych podnikov, no a keď budú ekonomické zdroje v štátnej kase, no tak budeme môcť veľmi reálne naplniť to, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky, že človek má nielen to právo na prácu, ale aj na bezplatné a každému dostupné zdravotníctvo, o čom môžeme dnes diskutovať, či to tak je, alebo nie je, že každý jeden občas Slovenskej republiky by mal nielen to právo, ale aj reálne by mal bezplatné a dostupné vzdelanie, no a potom aj ďalšie veci, nehovoriac o kúpeľnej liečbe, o kultúrnom vyžití, a tak ďalej. Celé je to o prerozdeľovaní hodnôt, ktoré sú vytvorené.
Štát bude následne môcť reálne zasahovať do trhu práce, štát bude reálne určovať výšku mzdy jednotlivých pracujúcich.
Čo si spomenul vlastne tú nejakú komisiu, ktorá by to prešetrovala, ja sa len obávam toho, že by povedali, že bolo všetko v súlade so zákonom a že nedošlo k žiadnej vlastizrade. To už by bolo potom potrebné aj nejaké tie zákony na to zmeniť, lebo už je to naozaj tak všetko urobené, však už aj ten samotný antikomunistický zákon, že odsúdi sa an-block všetko ako zločinecké, hoci určite boli tam aj zlé veci, ale keď pozerám na ten zoznam tých podnikov a na to, že tí ľudia mohli fungovať a mali prácu… Inak dnes viacerí ľudia povedia, že keď je napríklad niekto nespokojný so svojou mzdou, tak môže odísť napríklad do iného regiónu, alebo prípadne môže odísť aj do iného štátu, takže toto je vlastne tiež také, že majme si tu zlé hospodárstvo, veď všetci môžu odísť, aj teraz veľa ľudí odchádza za tie hranice, vtedy sa kritizovalo, že odchádzali ľudia, lebo sa im tu zle žilo, ale aj teraz odchádza mnoho ľudí, aj zo Slovenska, aj z Českej republiky, pretože sa im tu zle žije a idú tam, kde je aj ten systém sociálnejší. Lebo aj to Nemecko je nielen preto také dobré, že má len ten čistý nejaký kapitalizmus, ale má tam aj určite tie sociálne zabezpečenia, takže aj to je nepochybne dôležitá stránka. Ale vráťme sa k tej práci. Ak by sa teda podarilo napríklad vrátiť všetky tie strategické podniky, vodárne, plynárne, elektrárne a všetky tieto veci, tak práve tam by mohlo byť zamestnaných tých, ja neviem, 20 percent nezamestnaných, ktorých máme? Vedelo by sa to tak spraviť, že by bolo veľké preškolenie tých ľudí, vyškolili by sa na plynárov, a tak ďalej, poznám reálne ľudí, ktorí za socializmu sa preškolili za plynárov, preto spomínam práve tie plynárne. A keď to bolo možné vtedy, že človeka, ktorý vyštudoval za stolára a chcel by robiť niečo iné, tak ho preškolili na plynára a robil plynára. Takže asi toto by bola cesta, že možno aj tí bezdomovci, alebo ľudia, ktorí sú už takmer bezdomovci, lebo nie je to dnes len o tom bezdomovectve, ale aj o tých, ktorí k tomu veľmi rýchlo smerujú, takže možno tí by sa vedeli takto uplatniť v takýchto podnikoch?
Určite áno. Ja chcem ale zdôrazniť, že za tých 31 rokov boli spáchané obrovské škody. Také obrovské škody a nielen ekonomické, ale aj morálne, obrovské škody na ľudských životoch, málokto si to dnes pripúšťa. Tú nápravu nie je možné realizovať zo dňa na deň. Ale, samozrejme, tá náprava by mala smerovať k tomu, aby tu tá nezamestnanosť bola potlačená, ale totálne na minimum, resp. ju úplne postupne zlikvidovať, tá náprava, ktorá by spočívala na obnove štátneho podnikania, na obnove družstevnej výroby, možno na zavedení nejakých samosprávnych podnikov, mala by smerovať naozaj k tomu, aby boli riešené tie hlavné problémy tých bežných ľudí, nezamestnaných, aj tých bezdomovcov. Veď keď sa pozrieme naozaj aj na to obdobie toho socializmu, ktoré tiež nemôžme, samozrejme, velebiť so všetkým všade, ale je to obrovská inšpirácia, ktorá nám ukazuje na to, ako tu fungovali nejaké podniky, ako popri tých podnikoch fungovalo, dnes sa tomu hovorí duálne školstvo, proste, že tá potreba vzdelávania bola prepojená so samotnou praxou, samotnou výrobou a ono to perfektne, harmonicky, fungovalo. Ja chcem teda len na záver len zdôrazniť, že či sa to niekomu páči, alebo nie, privátny sektor v ekonomike a vôbec na ňom založený kapitalizmus nemá perspektívu. Žiadne reformy, žiadne sociálne balíčky, žiadne sanovanie problémov na základe fondov Európskej únie nie je východiskom a už vôbec nie nejakým dlhodobým východiskom. Proste my v Komunistickej strane Slovenska východisko vidíme, a to opakujem už možno po 1001. krát, v obnove štátneho podnikania a, samozrejme, s tým súvisia mnohé ďalšie veci. AJ tú krízu, ktorá je pred nami v súčasnosti, a sa opäť vraciam k tomu koronavírusu a k všetkému, čo spustil, to len ukazuje, že proste náš štát je nepripravený riešiť veci z pohľadu zdravotníckeho, z pohľadu materiálneho, z pohľadu personálneho, opäť to len poukazuje na to, že štát založený na tých kapitalistických výrobných spôsoboch, kapitalistických princípoch, proste kolabuje. Čiže východisko je v opätovnej obnove silného štátneho sektoru v ekonomike.
Ešte skúsme to, čo sme sľúbili poslucháčom pred pesničkou, veľmi krátko, o tej Číne, že ako to funguje tam.
Ja sa priznám, že mal som možnosť navštíviť Čínu, mne osobne je sympatické, že Čína skĺbila niektoré pozitívne veci z toho socializmu toho sovietskeho modelu, keď to tak nazveme, a akceptovala zároveň aj niektoré prvky trhového mechanizmu. Mne je osobne sympatické, že v Číne sú hlavne strategické podniky, alebo väčšina podnikov, kde sú aj zahraniční investori, zahraničné spoločnosti, ale je mi sympatické, že ten štát si tam udržiava rozhodujúci balík majetkových akcií týchto podnikov. No na základe toho aj tá čínska ekonomika funguje, ide aj silné tempo sociálneho rozvoja a vôbec vzdelania a všetkého, čo s tým súvisí. Vidíme, že tá Čína je dnes ekonomickým gigantom. Že tam chudoba existuje, no, samozrejme, že existuje, ale tá chudoba by tam bola ďaleko iná a tie problémy by boli ďaleko iné, keby tam nebol existoval taký model spoločnosti, aký tam existuje dnes. Je to krajina, ktorá má miliardu 300 miliónov. A to treba uživiť a nejakým spôsobom zabezpečiť celú tú krajinu. Určite sa aj v tom čínskom modeli nájde mnoho vecí, ktoré by boli aj pre nás inšpirujúce.
Michal Albert, zdroj https://hearthis.at/slobodnyvysielac/za-rohom-02-2020-12-06/
Foto ilustračné Michal Albert