Robert Kaliňák: Nikdy som si nedovolil niekomu povedať, že použi silu. To je absurdné

author
4 minutes, 11 seconds Read

Robert Kaliňák šéfoval rezortu vnútra a aj predtým sa branno-bezpečnostným otázkam venoval. Na protivládnom Čapicovom proteste v Rimavskej Sobote sme sa s ním rozprávali nielen o samotnom podujatí, ale aj o nepriamych vyhrážkach dočasného policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorý sa vyjadril, že polícia nebude na protestoch mäkká ako doteraz. Okrem toho tu bol pokus odradiť ľudí od spievania. Robert Kaliňák sa vyjadril aj k mediálne najznámejším incidentom, ktoré sprevádzali protesty od nástupu vlády Igora Matoviča, resp. Eduarda Hegera. Zdôraznil, že ide podľa neho o spôsoby hodné boľševikov.

Pán bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, ako hodnotíte dnešný taký protivládny protest v Rimavskej Sobote a prečo práve v Rimavskej Sobote?

Samozrejme, tá odpoveď je veľmi jednoduchá. V Rimavskej Sobote preto, lebo je to jeden z najskúšanejších regiónov. Všetky ekonomické výmysly a pokusy a experimenty, ktoré sa vykonali za posledné obdobie dopadli vždy najťažšie práve pre tento región. Čiže kde inde? Po druhé, milo som prekvapený, tým, že sme vedeli, že ideme do Rimavskej Soboty, ktorej dostupnosť z ostatných častí Slovenska je naozaj komplikovaná na obrovskú účasť, ale tým, že ja som bol v hľadisku vlastne celý čas, takže vždy, keď som sa s niekým pozdravil, tak mi aj hlásil odkiaľ je. Čiže Martinčania, Oravčania, samozrejme východ – Svidník, Poprad, Kežmarok, to sú všetko veci, ktoré z pohľadu našej cestnej infraštruktúry je ťažké sa sem dostať. Napriek tomu chceli vyjadriť svoj názor, takže to hodnotím mimoriadne pozitívne. A predovšetkým je to znak toho, že musíme im to pripomínať. Ľudí sa boja strašne, to je to, čoho sa boja najviac. A práve ľudia im musia vysvetliť, že musia zmeniť svoje vládnutie, resp. z nášho pohľadu musia odísť, pretože Slovensko sa dostalo do situácie, z ktorej musí byť návratu.

Ľudí sa boja strašne, to je to, čoho sa boja najviac.

Šéfovali ste vnútru, takže máte blízko aj k tej polícii, k celkovo k tej práci a v súvislosti s týmto protestom vlastne súčasný dočasný policajný prezident mal také vyjadrenie, že už sa nebudú nejako tolerovať nejaké porušovania nejakých tých nariadení. Ako ste možno toto vnímali, že dal takéto vyhlásenie?

Boľševické. To tridsať rokov nikto nebol. Pozrite sa. Aj za nás sa stali chyby, aj tisíc vecí, ktoré by som mohol povedať, že som zúril, keď niekto urobil dobrovoľne, alebo sa snažil byť iniciatívny. Ale myslím si, že v rámci protestov, aj čohokoľvek, ktorých bolo obrovské množstvo si spomeňte, či niekedy polícia zasahovala. Videli ste to počas protestov proti Gorile, to bolo za vlády Ivety Radičovej, alebo teraz, niekto ich obmedzoval pri Bonaparte, alebo pri akýchkoľvek iných prejavoch proti nám? Nie. Zásadne sme sa riadili , že mnoho z tých protestov nebolo dovolených, mnoho z tých protestov bolo nezákonných, lebo ich neohlásili, alebo a konali sa na miestach, kde nemali byť. Nikdy som si nedovolil niekomu povedať, že použi silu. To je absurdné. Proste od roku 1989 používať silu proti akémukoľvek protestu je pre mňa nepochopiteľné. A ak sa tým nový policajný prezident vyhráža, tak proste vieme, kde sme sa vrátili.

Proste od roku 1989 používať silu proti akémukoľvek protestu je pre mňa nepochopiteľné.

A vlastne pred rokom boli použité tiež, niekedy v novembri, už aj mrazy boli, tie vodné delá…

Viete čo, ja vám poviem pravdu, áno, to bolo veľmi nepríjemné. Ale z čoho som zostal šokovaný, je to video, kde som si viackrát musel pozrieť, keď dostal ten pán strelu do krku. Viem, že bol gumový projektil, ale na vzdialenosť 20 cm vás to vie zabiť. A on ho namieril hore. To, že netrafil do tváre je snáď skôr náhoda ako úmysel. A teraz mi nejde o to, či ten policajt bol potrestaný, pretože on bol tiež v nejakom vymývaní mozgov, ktoré mu tam zjavne predtým robili, takže niekto ich vyzbrojil na ten pochod týmto spôsobom. Čo tí ľudia niekoho ohrozovali? Veď aj v protestoch, ktoré boli proti nám bola blokovaná doprava, bolo blokované mesto, niektoré cesty boli zavreté a nikto z toho vedu nerobil. Zrazu to novinári tolerujú? Práve týmto spôsobom proste pripravujú priestor pre takéto diktátorské praktiky. To je neakceptovateľné.

Michal Albert, foto autor

Similar Posts