TURBOKAPITALIZMUS JE PODĽA EUROPOSLANCA EXTRÉMNY. ĽUDSTVO AKO CELOK BUDE MUSIEŤ PRISTÚPIŤ K INÉMU SPÔSOBU PREROZDEĽOVANIA STATKOV A BOHATSTVA, HOVORÍ UHRÍK

TURBOKAPITALIZMUS JE PODĽA EUROPOSLANCA EXTRÉMNY. ĽUDSTVO AKO CELOK BUDE MUSIEŤ PRISTÚPIŤ K INÉMU SPÔSOBU PREROZDEĽOVANIA STATKOV A BOHATSTVA, HOVORÍ UHRÍK

Ako vidí otázku výšky minimálnej mzdy? Ako reaguje na kubánske embargo, čo si myslí o komunistických ideách, ale aj aký má názor na súčasný bezbrehý kapitalizmus, kde sa už prakticky vytratila stredná vrstva? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s poslancom Európskeho parlamentu MILANOM UHRÍKOM.

 

V spoločnosti je potrebný sociálny zmier. Ako v súčasnosti vidíte Slovensko v oblasti sociálneho zmieru?

Spoločnosť od začiatku vlády Matoviča zažíva nevídaný úpadok. Sociálny zmier a jednota národa sú základnými predpokladmi na zvládnutie akejkoľvek výzvy a akejkoľvek krízy. Vládni politici sa však namiesto zmieru neštítia nazývať ľudí „múdrosráčmi“, „štekajúcimi psami“, „dezolátmi“ alebo „opicami“. Je úplne evidentné, že tejto vláde nejde o zmier, ale o zvyšovanie napätia v spoločnosti.

Pokračovanie rozhovoru je pod fotografiou.

Na rôznych miestach spoločenských vrstiev (okrem tých bohatých) to už vrie. Čím ďalej tým viac sa spoločnosť radikalizuje. Čo by sme preto ako spoločnosť mali nevyhnutne urobiť, aby nehrozilo ďalšie radikalizovanie spoločnosti, aby nehrozila napr. Vaskeho krvavá revolúcia?

V dobe, keď sú cielene likvidované domácnosti, živnostníci a podnikatelia, je radikalizácia iba nevyhnutným následkom neschopnosti vlády. Ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. Nikto predsa nemôže od ľudí očakávať, že poslušne zrazia opätky a nechajú sa donekonečna šikanovať a ekonomicky likvidovať. Ak tento trend chceme zastaviť, musíme sa snažiť vrátiť do normálu a nevytvárať z krízového stavu nové permanentné status quo. Ľudia chcú opäť normálne žiť a mať istoty. Dnes je však situácia taká, že ráno netušíte, čo večer napadne Matoviča a na druhý deň ráno sa ako pendler nemusíte dostať do práce alebo vám zo dňa na deň zavrú vašu prevádzku. Jediným spôsobom ako z toho von, je ukončiť vládu týchto politických analfabetov a poslať ich na smetisko dejín, prípadne niekde inde.

Nikto predsa nemôže od ľudí očakávať, že poslušne zrazia opätky a nechajú sa donekonečna šikanovať a ekonomicky likvidovať.

Aký máte pohľad na minimálnu mzdu? Mala by sa zvyšovať podľa nejakého automatu, alebo ad-hoc podľa rozhodnutí politikov?

V hnutí REPUBLIKA pristupujeme k rozpočtovým otázkam ako aj k minimálnej mzde maximálne zodpovedne. Výška minimálnej mzdy by podľa nás mala vždy odrážať minimálnu sumu mzdy potrebnej na dôstojný (toto slovo zdôrazňujem) a slušný život. Ad-hoc riešenia nie sú v tomto prípade na mieste. Minimálne mzdy na Slovensku sú v porovnaní k cenám žalostne nízke a ich navyšovanie je teda jednou z politických priorít nášho hnutia. Štát nemôže donekonečna ustupovať zamestnávateľom a nechávať sa vydierať pri diskusiách o zvyšovaní minimálnej mzdy.

Ako sa zmenil sociálny dialóg za vlády, ktorá je viac pravicová ako ľavicová?

Sociálny dialóg sa nezmenil. Sociálny dialóg jednoducho zanikol. Arogancia tejto vlády nepozná hranice. Jasným príkladom bolo individuálne rokovanie ministra práce Krajniaka zo SME Rodina, kedy odmietol pokračovanie v rokovaní tripartity a rokoval iba s tými, ktorí mu nekládli odpor – teda so zástupcami zamestnávateľov. Tripartitný dialóg musí byť o kompromisoch a hľadaní najlepších riešení v oblasti ekonomických a sociálnych otázok. Krajniak však namiesto kompromisu hľadal cestičky, ako oslabiť postavenie odborov. V hnutí REPUBLIKA s takýmto prístupom nemôžeme súhlasiť. Sme za férový a rovnocenný prístup k všetkým zainteresovaným stranám, pričom našou prioritou je spokojnosť zamestnancov a vytvorenie zdravého a konkurencieschopného podnikateľského prostredia.

Pokračovanie pod fotografiou.

Ako sa vy osobne pozeráte na ľavicové myšlienky, na boj proletárov, alebo pracujúcej väčšiny, proti menšine vykorisťovateľov?

Ideologický komunizmus považujem za nerealizovateľnú utópiu a nestotožňujem sa s ním ani názorovo. Na socializme bolo však veľa vecí pozitívnych, najmä v oblasti rodinnej politiky a sociálnych istôt. Súčasný turbokapitalizmus je v mnohých prípadoch už úplný extrém. Vznikajú tu nadnárodné megakorporácie bohatšie ako celé štáty, majetok miliardárov rastie do absurdných výšok, pričom stredná vrstva zaniká. Začína sa to podobať feudalizmu, v ktorom budú napokon ľudia sluhami megabohatých zemepánov. Toto treba zastaviť. Myslím, že ľudstvo ako celok bude musieť pristúpiť k inému spôsobu prerozdeľovania statkov a bohatstva, inak to skončí opäť priepastnými sociálnymi rozdielmi a konfliktami medzi bohatými a chudobnými.

Na socializme bolo však veľa vecí pozitívnych, najmä v oblasti rodinnej politiky a sociálnych istôt.

Ako vnímate Kubu, ako štát, ktorý je symbolom vyhratého revolučného boja proti vykorisťovateľom?

Kuba je suverénny a zvrchovaný štát, ktorý si určuje svoj vlastný spoločenský systém a ďalší vývoj na základe rozhodnutí a vôle väčšiny jej obyvateľov. Kubánsky národ má svoje tradície, historické rozhodnutia i vlastné vízie ďalšieho spoločenského napredovania a riešenia aktuálnych problémov. Kuba má právo uberať sa vlastným smerom, bez ohľadu na plány mocností a geopolitické hry jej suseda – USA.

Pokračovanie pod fotografiou.

 

Sú práve aktivity ako embargá zbraňou, ktorá smeruje všeobecne k tomu, že čím ďalej tým menej ľudí bude mať odvahu k revolúcii, keď vidia, čo embargá urobili s Kubou?

Embargá sú prostriedkami ako hospodárskym nátlakom zruinovať daný systém, vyvolať nespokojnosť a zneužiť destabilizáciu na politické a strategické ciele. Kuba, ako aj iné krajiny napr. Venezuela, sú vystavené nátlaku zvonku, ktorý viac menej poslúži domácim opozičným silám, aby usmernili vývoj v krajine, veľakrát podľa cielenej objednávky zo zahraničia. Je to vlastne nástroj hybridných vojen, ktoré sú dlhodobé a nie sú ani dnes žiadnou novinkou.

Embargá sú prostriedkami ako hospodárskym nátlakom zruinovať daný systém, vyvolať nespokojnosť a zneužiť destabilizáciu na politické a strategické ciele.

Ako vnímate, že Kuba sa postupne otvára a dokonca tam už sú aj investori zo Slovenska? Budete v blízkom čase tému blokády Kuby otvárať v EP?

EÚ a rozhodnutia v EP sú v mnohých prípadoch (Ukrajina, Rusko, Čína, Venezuela) len duplicitou americkej zahraničnej politiky a žiaľ potom tak aj vyznievajú rezolúcie a správy schvaľované vo výboroch EP a prijímané plénom EP. Ja osobne budem aj v prípade Kuby proti akýmkoľvek sankciám, ktoré smerujú k rozvratu, destabilizácii a ovplyvňovaniu spoločenského vývoja podľa predstáv zákulisných síl na úrovni USA, NATO, EÚ a sprostredkovane cez vyhlásenia EP.

Michal Albert, foto ilustračné unsplash.com