V súvislosti s 10. výročím udalostí vo Fukušime sme sa rozprávali s riaditeľkou kancelárie Úradu jadrového dozoru SR Miriam Vachovou.
Ako si spomínate na udalosti, ku ktorým došlo 11. 3. 2011, teda presne pred desiatimi rokmi?
V období, keď prišlo k udalosti, jadrová energetika zažívala svoju renesanciu. Od jadrovej havárie v Černobyle uplynulo 25 rokov a všetko nasvedčovalo skutočnosti, že jadrový priemysel sa poučil a eliminoval možný vznik podobnej udalosti na jadrových elektrárňach (ďalej len JE). Mnohé krajiny vrátane takých, ktoré po Černobyle odstúpili od jadrového programu (napr. Taliansko), plánovali výstavbu nových JE a aj verejnosť nadobúdala stratenú dôveru voči využívaniu jadrovej energie. Havária na štyroch blokoch JE Fukušima Dai-ichi 11. marca 2011 predstavovala nový prvok pri porovnávaní tejto havárie s doteraz zaznamenanými veľkými haváriami na komerčných jadrových elektrárňach.
Osobitnosťou tejto havárie bolo, že po spoločnej iniciačnej udalosti (najväčšie zemetrasenie v novodobej histórii Japonska a následné vlny cunami) došlo k simultánnej havárii s veľmi vážnymi dôsledkami súčasne
na 3 blokoch tejto elektrárne (bloky č. 1, 2, 3). Pritom v priebehu rozvoja havárie na 3. bloku došlo aj k vážnemu poškodeniu susediaceho
4. bloku. Bloky č. 1 až 4, ktoré v lokalite Fukušima Dai-ichi možno chápať ako samostatnú podskupinu, boli v dôsledku havárie zničené, pričom z hľadiska radiačných následkov na obyvateľstvo a okolie sa havária na JE Fukušima zaraďuje hneď za haváriou na JE Černobyľ.
Po tejto udalosti sa výrazne zmenil postoj verejnosti a vlád mnohých krajín k využívaniu jadrovej energie, samozrejme negatívnym smerom.
Po tejto udalosti sa výrazne zmenil postoj verejnosti a vlád mnohých krajín k využívaniu jadrovej energie, samozrejme negatívnym smerom.
Myslíte si, že sa z tejto udalosti ľudstvo dostatočne poučilo?
Na udalosť v podstate bezodkladne zareagovala medzinárodná komunita prevádzkovateľov JE a jadrových dozorov.
Obzvlášť aktívna bola Európska únia (ďalej len EÚ), konkrétne odborný poradný orgán Európskej komisie ENSREG a medzinárodné organizácie MAAE a OECD/NEA (bližšie informácie o týchto organizáciách a skupine nájdete na našom webom sídle: MAAE, OECD/NEA a ENSREG). Slovenská republika (ďalej len SR) je členom všetkých spomínaných subjektov a do ich práce sa aktívne zapojila. Výsledkom bola iniciatíva skupiny ENSREG overiť schopnosť prevádzkovaných JE odolávať extrémnym externým udalostiam. Relevantné inštitúcie sa spolu so zástupcami jadrového
priemyslu dohodli na príprave kritérií pre realizáciu a vyhodnotenie tzv. záťažových testov.
Na základe výsledkov testov boli navrhnuté a zrealizované opatrenia na vylepšenie odolnosti JE odolávať extrémnym externým podmienkam a to aj pri udalostiach na viacerých blokoch súčasne.
Všetkých 15 členských štátov EÚ, ktoré prevádzkujú JE, pristúpilo k uvedenému procesu. Zapojili sa i susedné štáty EÚ, a to Švajčiarsko a Ukrajina. Cieľom previerok bolo určiť, akému stupňu externého
nebezpečenstva dokáže JE odolať bez závažného poškodenia jadrového paliva v aktívnej zóne reaktora, alebo bez významného úniku rádioaktívnych materiálov do životného prostredia. Testovanie sa realizovalo prevažne formou inžinierskych analýz, výpočtov a posudkov.
Testy, ktoré sa dali uskutočniť bez ohrozenia jadrovej bezpečnosti sa vykonali aj priamo na elektrárňach. Na Slovensku sa napríklad overila
možnosť doplňovať parogenerátory vodou zvonku budovy pomocou požiarneho auta. Počas previerok boli analyzované mimoriadne externé udalosti ako zemetrasenie, povodne a následky ďalších iniciačných udalostí potenciálne vedúcich k viacnásobnej strate bezpečnostných funkcii JE. Posudzovali sa taktiež kombinácie udalostí, vrátane výpadku elektrického napájania, či dlhodobého prerušenia prívodu vody v dôsledku extrémnych klimatických podmienok. Na základe identifikovaných nedostatkov bol vypracovaný Akčný plán pre realizáciu opatrení ako poučenie z udalosti na JE Fukushima Dai-ichi a zo záťažových testov.
Je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že na slovenských JE bol v čase udalosti vo Fukušime už v značnom progrese realizácie projekt modernizácie elektrární s cieľom významne zlepšiť schopnosť zariadenia odolávať ťažkej havárii. Z tohto pohľadu bolo Slovensko v realizácii nápravných opatrení výrazne popredu v porovnaní z inými JE rovnakej generácie v EÚ.
Testy, ktoré sa dali uskutočniť bez ohrozenia jadrovej bezpečnosti sa vykonali aj priamo na elektrárňach. Na Slovensku sa napríklad overila
možnosť doplňovať parogenerátory vodou zvonku budovy pomocou požiarneho auta.
V čom je dnes jadrová energetika bezpečnejšia oproti jadrovej energetike spred desiatich rokov?
Každých desať rokov prebieha na JE tzv. periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktorého cieľom je preukázať, že prevádzka JE spĺňa požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne jadrovej bezpečnosti.
Pri hodnotení sa zohľadňuje aktuálny stav poznatkov v oblasti jadrovej bezpečnosti. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na to, či by sa vyskytla udalosť vo Fukušime alebo nie, je prevádzka JE po desiatich rokoch bezpečnejšia, resp. sú vždy prijaté opatrenia, aby bola dosiahnutá aktuálne najvyššia racionálne dosiahnuteľná úroveň jadrovej bezpečnosti vychádzajúca s aktuálnych poznatkov. Rovnaký vplyv mala aj udalosť vo Fukušime, na základe ktorej, ako už bolo spomenuté, boli vykonané záťažové testy, ktoré zohľadňovali poznatky získané na
základe tejto udalosti (vplyv extrémnych meteorologických podmienok, výskyt udalosti súčasne na viacerých blokoch, poškodenie infraštruktúry a pod.). Podľa výsledkov týchto testov boli následne navrhnuté a postupne realizované príslušné opatrenia.
Každých desať rokov prebieha na JE tzv. periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktorého cieľom je preukázať, že prevádzka JE spĺňa požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne jadrovej bezpečnosti.
Čo dôležité sa od vtedy prijalo a zaviedlo do praxe?
Všetky opatrenia s termínmi realizácií sú súčasťou Akčného plánu SE, a. s., pre realizáciu opatrení ako poučenia z udalosti na JE Fukushima Dai-ichi a zo záťažových testov. Bližšie informácie o záťažových testoch a prijatých opatreniach môžete nájsť na našom webovom sídle. Príklady zrealizovaných opatrení:
Systém pre riadenie ťažkých havárií (súčasťou je veľké množstvo technických realizácií vrátane doplnenia technických zariadení ako
napr. mobilný dieselgenerátor pre napájanie zariadení pre riadenie ťažkých havárií, nové čerpadlá pre zabezpečenie chladenia, nové zásobné nádrže chladiva a pod.)
Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody
Opatrenia na zvýšenie odolnosti voči extrémnym meteorologickým vplyvom (extrémny dážď, extrémny vietor, extrémne snehové prehánky, záplavy, zemetrasenia)
Všetky vyššie uvedené opatrenia zahŕňajú v sebe realizáciu veľmi veľkého počtu technických opatrení. Okrem týchto technických riešení boli prijaté aj administratívne úpravy spočívajúce vo vydaní nových predpisov pre riešenie udalostí vyplývajúcich s extrémnych meteorologických podmienok, pre riešenie udalostí na viacerých blokoch súčasne, ako aj pre obsluhu novo inštalovaných technických vylepšení. (alb), foto ilustračná unsplash.com