KĽÚČ OD…

O BEZPEČNOSTI JADROVÝCH ELEKTRÁRNÍ PO FUKUŠIME SME HOVORILI S PREDSTAVITEĽKOU ÚRADU JADROVÉHO DOZORU SR

V súvislosti s 10. výročím udalostí vo Fukušime sme sa rozprávali s riaditeľkou kancelárie Úradu jadrového dozoru SR Miriam Vachovou.

 

Ako si spomínate na udalosti, ku ktorým došlo 11. 3. 2011, teda presne pred desiatimi rokmi?

V  období,  keď  prišlo  k udalosti, jadrová energetika zažívala svoju renesanciu. Od jadrovej havárie v Černobyle uplynulo 25 rokov a všetko nasvedčovalo  skutočnosti, že jadrový priemysel sa poučil a eliminoval možný  vznik  podobnej  udalosti  na jadrových elektrárňach (ďalej len JE).  Mnohé  krajiny  vrátane  takých, ktoré po Černobyle odstúpili od jadrového  programu  (napr. Taliansko), plánovali výstavbu nových JE a aj  verejnosť  nadobúdala  stratenú  dôveru  voči  využívaniu jadrovej energie.   Havária na štyroch blokoch JE Fukušima Dai-ichi 11. marca 2011  predstavovala nový prvok pri porovnávaní tejto havárie s doteraz zaznamenanými  veľkými haváriami na komerčných jadrových elektrárňach.
Osobitnosťou  tejto  havárie bolo, že po spoločnej iniciačnej udalosti (najväčšie  zemetrasenie v novodobej histórii Japonska a následné vlny cunami) došlo k simultánnej havárii s veľmi vážnymi dôsledkami súčasne
na  3  blokoch  tejto elektrárne (bloky č. 1, 2, 3). Pritom v priebehu rozvoja  havárie na 3. bloku došlo aj k vážnemu poškodeniu susediaceho
4.  bloku.  Bloky  č. 1 až 4, ktoré v lokalite Fukušima Dai-ichi možno chápať  ako  samostatnú  podskupinu,  boli v dôsledku havárie zničené, pričom  z  hľadiska  radiačných  následkov na obyvateľstvo a okolie sa havária na JE Fukušima  zaraďuje hneď za haváriou na JE Černobyľ.
Po  tejto  udalosti sa výrazne zmenil postoj verejnosti a vlád mnohých krajín k využívaniu jadrovej energie, samozrejme negatívnym smerom.

Po  tejto  udalosti sa výrazne zmenil postoj verejnosti a vlád mnohých krajín k využívaniu jadrovej energie, samozrejme negatívnym smerom.

Myslíte si, že sa z tejto udalosti ľudstvo dostatočne poučilo?

Na  udalosť  v  podstate bezodkladne zareagovala medzinárodná komunita prevádzkovateľov JE a jadrových dozorov.
Obzvlášť  aktívna bola Európska únia (ďalej len EÚ), konkrétne odborný poradný orgán Európskej komisie ENSREG a medzinárodné organizácie MAAE a  OECD/NEA  (bližšie  informácie  o  týchto  organizáciách  a skupine nájdete  na  našom  webom  sídle:  MAAE, OECD/NEA a ENSREG). Slovenská republika (ďalej len SR) je členom všetkých spomínaných subjektov a do ich  práce  sa  aktívne  zapojila.  Výsledkom  bola iniciatíva skupiny ENSREG overiť schopnosť prevádzkovaných JE odolávať extrémnym externým udalostiam.  Relevantné  inštitúcie  sa  spolu so zástupcami jadrového
priemyslu  dohodli  na príprave kritérií pre realizáciu a vyhodnotenie tzv. záťažových testov.
Na základe výsledkov testov boli navrhnuté a zrealizované opatrenia na vylepšenie odolnosti JE odolávať extrémnym externým podmienkam a to aj pri udalostiach na viacerých blokoch súčasne.
Všetkých  15  členských  štátov EÚ, ktoré prevádzkujú JE, pristúpilo k uvedenému  procesu. Zapojili sa i susedné štáty EÚ, a to Švajčiarsko a Ukrajina.   Cieľom   previerok  bolo  určiť,  akému  stupňu  externého
nebezpečenstva  dokáže  JE  odolať  bez závažného poškodenia jadrového paliva   v   aktívnej   zóne  reaktora,  alebo  bez  významného  úniku rádioaktívnych  materiálov  do  životného  prostredia.  Testovanie  sa realizovalo prevažne formou inžinierskych analýz, výpočtov a posudkov.
Testy,  ktoré sa dali uskutočniť bez ohrozenia jadrovej bezpečnosti sa vykonali  aj priamo na elektrárňach. Na Slovensku sa napríklad overila
možnosť   doplňovať   parogenerátory  vodou   zvonku  budovy  pomocou požiarneho auta.  Počas previerok boli analyzované mimoriadne externé udalosti  ako  zemetrasenie,  povodne  a  následky ďalších iniciačných udalostí  potenciálne  vedúcich  k  viacnásobnej strate bezpečnostných funkcii  JE.  Posudzovali  sa  taktiež  kombinácie  udalostí,  vrátane výpadku  elektrického napájania, či dlhodobého prerušenia prívodu vody v dôsledku    extrémnych  klimatických  podmienok. Na  základe identifikovaných nedostatkov bol vypracovaný Akčný plán pre realizáciu opatrení  ako  poučenie  z  udalosti  na  JE  Fukushima  Dai-ichi a zo záťažových testov.
Je  dôležité  zdôrazniť  skutočnosť,  že  na slovenských JE bol v čase udalosti  vo  Fukušime  už  v  značnom  progrese  realizácie  projekt modernizácie elektrární s cieľom významne zlepšiť schopnosť zariadenia odolávať  ťažkej  havárii. Z tohto pohľadu bolo Slovensko v realizácii nápravných  opatrení  výrazne  popredu v porovnaní z inými JE rovnakej generácie v EÚ.

Testy,  ktoré sa dali uskutočniť bez ohrozenia jadrovej bezpečnosti sa vykonali  aj priamo na elektrárňach. Na Slovensku sa napríklad overila
možnosť   doplňovať   parogenerátory  vodou   zvonku  budovy  pomocou požiarneho auta.

V  čom je dnes  jadrová  energetika  bezpečnejšia  oproti  jadrovej energetike spred desiatich rokov?

Každých desať rokov prebieha na JE tzv. periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti,  ktorého  cieľom  je  preukázať,  že  prevádzka  JE spĺňa požiadavky  na  zabezpečenie  požadovanej úrovne jadrovej bezpečnosti.
Pri hodnotení sa zohľadňuje aktuálny stav poznatkov v oblasti jadrovej bezpečnosti.  Z  uvedeného  vyplýva,  že  bez  ohľadu  na to, či by sa vyskytla  udalosť  vo Fukušime alebo nie, je prevádzka JE po desiatich rokoch  bezpečnejšia,  resp.  sú  vždy  prijaté  opatrenia,  aby  bola dosiahnutá aktuálne najvyššia racionálne dosiahnuteľná úroveň jadrovej bezpečnosti vychádzajúca s aktuálnych poznatkov. Rovnaký vplyv mala aj udalosť  vo  Fukušime,  na základe ktorej, ako už bolo spomenuté, boli vykonané  záťažové   testy,  ktoré  zohľadňovali  poznatky  získané na
základe  tejto  udalosti (vplyv extrémnych meteorologických podmienok, výskyt    udalosti  súčasne   na   viacerých   blokoch,   poškodenie infraštruktúry a pod.).  Podľa výsledkov týchto testov boli následne navrhnuté a postupne realizované príslušné opatrenia.

Každých desať rokov prebieha na JE tzv. periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti,  ktorého  cieľom  je  preukázať,  že  prevádzka  JE spĺňa požiadavky  na  zabezpečenie  požadovanej úrovne jadrovej bezpečnosti.

Čo dôležité sa od vtedy prijalo a zaviedlo do praxe?

Všetky  opatrenia  s termínmi realizácií sú súčasťou Akčného plánu SE, a. s., pre realizáciu opatrení ako poučenia z udalosti na JE Fukushima Dai-ichi a zo záťažových testov.  Bližšie  informácie o záťažových testoch  a  prijatých opatreniach môžete nájsť na našom webovom sídle. Príklady zrealizovaných opatrení:

Systém pre riadenie ťažkých havárií (súčasťou je veľké množstvo technických  realizácií  vrátane  doplnenia  technických zariadení ako
napr.  mobilný  dieselgenerátor  pre  napájanie zariadení pre riadenie ťažkých  havárií,  nové  čerpadlá  pre  zabezpečenie  chladenia,  nové zásobné nádrže chladiva a pod.)

Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody

Opatrenia na zvýšenie odolnosti voči extrémnym meteorologickým vplyvom  (extrémny  dážď,  extrémny vietor, extrémne snehové prehánky, záplavy, zemetrasenia)

Všetky vyššie uvedené opatrenia zahŕňajú v sebe realizáciu veľmi veľkého počtu technických opatrení. Okrem týchto technických riešení boli prijaté aj administratívne úpravy spočívajúce vo vydaní nových predpisov pre riešenie udalostí vyplývajúcich s extrémnych meteorologických podmienok, pre riešenie udalostí na viacerých blokoch súčasne, ako aj pre obsluhu novo inštalovaných technických vylepšení. (alb), foto ilustračná unsplash.com