Prinášame ďalší článok série článkov Dávida Diczházyho o smerovaní Smeru-SD. Seriál spustil portál DAV DVA, ktorý nájdete na www.davdva.sk
Odkedy Peter Pellegrini prvý raz verejne vyhlásil, že sa chce uchádzať o predsednícku stoličku v strane Smer, viac krát zopakoval, že chce zo Smeru „modernú sociálnu demokraciu“. Diabol sa skrýva v detailoch a mnoho voličov Smeru si pravdepodobne neuvedomuje, čo znamená spojenie moderná sociálno-demokratická strana.
Otázkou zostáva koľko voličov Smeru by sa stotožnilo s takouto zmenou a ďalej by ho volili.
Moderná sociálna demokracia
Strana Smer sa aj podľa názvu, aj podľa ukotvenia vo frakcii Európskych socialistov (Party of European Socialists; skr. PES/SPE) hlási k sociálnej demokracii. Avšak, tu treba prízvukovať, že strana Smer sa svojou politikou výrazne odlišuje od súčasných moderných sociálno-demokratických strán, ktoré sú bežné v Európe.
Moderné európske sociálno-demokratické strany sú v kultúrnych otázkach v kontraste ku strane Smer silne liberálne. Slangovo by sme ich kľudne mohli u nás označiť ako „slniečkárske strany„.
V hodnotových otázkach presadzujú témy: namiesto podpory tradičnej triednej (autenticky ľavicovej) politiky, občianskych a sociálnych práv naopak zdôrazňujú podporu post-moderných tém. Aboslútna priorita v podpore LGBT, liberálneho feminizmu, nekritického postoja k imigrácii a napokon absurdné diskusie o tzv. nových pohlaviach.
V tomto kontexte môžme Ficov výrok, keď povedal, že odmieta akékoľvek slniečkárstvo, chápať ako odpoveď Pellegrinimu na jeho modernú sociálno demokratickú stranu.
Fico a Pellegrini
Je Pellegrini „slniečkar“?
Politickú analýzu Pellegriniho sa nedá veľmi určiť v ideologickej rovine, keďže, ako som už viac krát uviedol, Pellegrini je skôr technokratický politik, zameraný na technické riešenia, nie na ideológiu. Čiže, vedel by sa uplatniť aj v strane modernej sociálno-demokratickej.
Ak chceme Pellegriniho posúdiť objektívnejšie, je lepšie vychádzať z jeho histórie, ako pôsobil, ako kariérne rástol a hlavne s akými ľuďmi najbližšie spolupracuje.
Krátky Pellegriniho politický vývoj
Pellegrini bol dlho v strane nevýrazným politikom. Začínal ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho. Od roku 2006 bol poslancom v parlamente. Po voľbách v roku 2012 pôsobil ako tajomník na ministerstve financií.
Prvý raz sa výraznejšie preslávil, keď sa stal ministrom školstva v roku 2014. V novembri 2014 nahradil na poste predsedu parlamentu odstupujúceho Pavla Pašku. Po voľbách v roku 2016 sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Po protestoch za Slušné Slovensko dosiahol vrchol svojej politickej kariéry a stal sa v roku 2018 predsedom vlády.
Pellegriniho úspechy sú evidentne späté so stranou Smer, ktorej vďačí za svoju politickú kariéru. Na druhej strane mu treba uznať, že ako jeden z mála politikov si postupne prešiel rôznymi pozíciami, čoho by nebol dosiahol bez vlastných schopností.
Pellegriniho ľudia
Krídlo Petra Pellegriniho v strane Smer je z politologického hľadiska špecifické jemným sociálnym liberalizmom, no až extrémnym politickým centrizmom a zdôrazňovaním priateľstva so Spojeným štátmi Americkými a Európskou úniou (v médiách je to komunikované ako tzv. transatlantická orientácia).
Zásadná otázka však znie, chce ľavicový volič ľavicovú stranu, ktorá bude napomáhať k budovaniu jednostrannej orientácie?
Je všeobecne známe aj to, že Pellegrini bol v strane dlho zaraďovaný do frakcie zvanej V4 spolu s Kažimírom, Žigom a Glváčom. Čo bolo najviac neoliberálne a pro-podnikateľské krídlo strany.
Kmec ako príkad
Najlepšie by sa Pellegriniho politické zaradenie pre voličov strany Smer dalo charakterizovať na príklade jeho v súčasnosti blízkeho človeka, Kmeca.
Je Kmec agentom pro-amerických záujmov v ľavicovej strane?
Pomenovanie pro-americký mopslík dokonale sedí na ľudí, ktorí plnia nekriticky záujmy ambasády Spojených štátov Amerických. Medzi týchto ľudí možno zaradiť bývalého prezidenta Andreja Kisku, súčasného ministra Jaroslav Naďa, člena klubu rotariánov Martina Klusa, fanatického antikomunistu Petra Osuského, súčasného nekriticky pro-amerického ministra Korčoka alebo bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Lajčák sa už natoľko zdiskreditoval svojimi vyslovene proti-národnými postojmi a extrémnou formou kolaborácie so záujmami ambasády Spojených štátov Amerických, že pro-americké krídlo v Smere dosadilo zdanlivo nového človeka, Petra Kmeca. Peter Kmec už v roku 2018 prehlásil: „SR sa má orientovať smerom k európskym a transatlantickým štruktúram.“
Kmec a Lajčák
Čo to v skutočnosti znamená? Tieto pekné frázy v skutočnosti znamenajú nekritické verklikovanie záujmov elít a mocností. Je faktom, ktorý netreba dokazovať, že občania Slovenskej republiky si neprajú konfliktný postoj s Ruskou federáciou a Čínou.
Napriek tomu sú na Slovensku politici, ktorí podporujú militarizáciu spoločnosti a nenávistné postoje voči Rusku a Číne. Dokonca aj také Aktuality.sk priznali, že Slováci nedôverujú Spojeným štátom, a že k Rusku máme najbližšie.
Projektanti propagandy EÚ sa v reakcii na sympatie občanov k Ruskej federácii a Číne rozhodli reagovať politikou tzv. boja s dezinformaciámi, čo prakticky znamená zavedenie cenzúry a perzekúcie kritikov súčasného smerovania EÚ.
Napokon deje sa to už od roku 2014 a intenzita sa stupňuje. Kto je nepohodlný, stane sa terčom nenávistných stránok, ako Zomri a pod.
Samotnej nenávistnej stránke ex-redaktora RTVS, Petra Valoviča (mimochodom podporovanej 365 bankou) Zomri dal „požehanie“ nielen Lajčák, ale aj Pellegrini. Morálny kredit podporovateľov Zomri naznačuje skutočnú tvár pro-amerického krídla slovenskej politiky, a možno aj Pellegriniho krídla.
To, že je Peter Kmec blízkym spolupracovníkom Petra Pellegriniho nie je žiadne tajomstvo, zdroje sú k dispozícii online. Napríklad článok pre Teraz.sk, kde Kmec jasne hovorí:
Premiérovi radím orientovať SR k európskym štruktúram.
Keď si vyhľadáte Kmecove citáty a články, prakticky nenájdete nič iné okrem zdôrazňovania fráz o lojalite ku elitám EÚ a militantne naladeným predstaviteľom z prostredia NATO. Chcel toto ľavicový volič?
Kmecov útok na Fica
Kmec bol donedávna nenápadný a nemedializovaný. Pellegrini sa svojho času vyjadril, že Blahu toleruje preto, že hoc má iné geopolitické postoje, vyvážením týchto postojov je práve Kmec. Extrémne kolobaranstvo so západnými elitami a primitívny útok na Fica však Kmec prejavil v najnovšom mediálnom výstupe pre Hospodárske noviny. Nedávno vystúpil aj v TA3.
Kmec je tvár skutočného ideologického smerovania Pellegriniho krídla. Smerovania k servilnému prikláňaniu sa a nekritickosti voči elitám z Bruselu a militantným záujmom USA. 24. apríla prehlásil, že potrebujeme konsenzus pri zahraničnej politike.
Aký je teda rozdiel medzi Lajčákom, Kmecom, Naďom a Korčokom?
Odpovedzte si sami. Zdravý rozum hovorí, že Slovensko nepotrebuje konfrontačnú politiku s Ruskom a Čínou, ba práve naopak, potrebuje tvoriť most medzi východom a západom. Tak, ako to hlásal aj významný predstaviteľ slovenskej inteligencie 20. storočia Laco Novomeský:
„…a sama sa môže stať obrazom rodiacej sa syntézy nových myšlienok vyjadrujúcich podstatné túhy človečenstva tzv. východu a kultivovanosti tzv. západu.“
Kultúrna revolúcia L. Novomeského
Prečo národne a ľavicovo zameraní ľudia volili Smer aj napriek pro-americkému krídlu
Nie je žiadnym tajomstvom, že práve pre niektoré citáty Pellegeriniho o možnej spolupráci s Kiskom klesali preferencie Smeru. Taktiež nie je žiadnym tajomstvom, že mnoho ľudí nechcelo voliť Smer do Europarlamentu pre nominovanie ďalšej známej pro-európskej liberálky, podporovateľky Dúhových podchodov, Moniky Beňovej.
Prečo teda vlastne pro-národne a sociálne orientovaní ľudia Smer volili?
Bolo to z jednoduchých pragmatických dôvodov. Ľudia nemajú radi extrém. Na jednej strane vidia fanatických liberálov, ktorí by už pomaly zatvárali za iné názory, na strane druhej často agresívnu politiku niektorých Kotlebovcov. A tak logicky hľadajú racionálny stred, ktorý im ponúkol Smer, ba dokonca aj Smer s Pellegriniho krídlom.
Aj preto má Smer stále podporu, pretože nehlási ani extrémne proruský, ani extrémne autonomistický postoj, ani extrémne prozápadný alebo globalistický postoj. Smeru veľmi pozitívne nahralo zatočenie doľava vzhľadom na zvýšenie sociálnej agendy a taktiež istá forma skepticizmu k európskym elitám.
Predovšetkým odmietnutie povinných kvót a Istanbulského dohovoru.
Práve tieto tri fenomény pomohli Smeru získať si aj národne orientovaných voličov. Vďaka diplomacii Roberta Fica, ktorý nikdy nepoprel pro-európske smerovanie, no zároveň nikdy neschvaľoval americké imperiálne vojny a zároveň oceňoval priateľský vzťah k Ruskej federácii, si získal Smer stále dostatočnú podporu.
Toto však nebude platiť v prípade liberálneho smerovania Smeru. Volič pravdepodobne nebude vidieť rozdiel medzi voľbou PS/SPOLU a Smerom.
Vo všeobecnosti pomohol Smeru aj „anti-slniečkársky“ moment, teda Ficove vyhranenie sa voči agresívnym mimovládkam a ich nenávistným prejavom, ktorými zaplavujú denno-denne internet. Smer preto volili ľudia z racionálneho a pragmatického hľadiska. Peter Pellegrini, ktorý zvolil pred voľbami politiku zmierenia tomu aspektu taktiež napomohol.
Chcú voliči smeru moderné smerovanie strany?
Ľudia nadobudli pocit, že Pellegriniho nekritické postoje k EÚ a NATO prehodnotil. Tomu napomohla aj jeho nedávna kritika voči EÚ počas koronapandémie. V médiách prehlásil, že EÚ sa stará viac o ekonomiku, ako o životy občanov. Ale toto všetko mohol byť len dočasný politický ťah.
Je pravda, že Pellegrini vo voľbách získal omnoho viac hlasov ako Fico. Ale dovolím si tvrdiť, že to nebolo preto, že by voliči Smeru mali záujem zmeniť ho na modernú slniečkársku stranu západneho typu. Pellegriniho volili hlavne kvôli jeho zmierlivému vystupovaniu a niektorí aj preto, lebo ho strana dala na prvé miesto.
Ak sa Smer zmení hodnotovo, určite príde o veľa svojich pôvodných voličov.
Dávid Diczházy
Zdroj: DAV DVA. https://davdva.sk/pellegrini-chce-zo-smeru-modernu-socialno-demokraticku-stranu-co-to-v-skutocnosti-znamena/