Kategórie

PREZIDENT KOVAL UROBIL V BANSKEJ BYSTRICI AMERICKÝ SEN, CHVÁLI PRÁCU V KLUBE ÚRADUJÚCICH HOKEJOVÝCH ŠAMPIÓNOV ICH BÝVALÝ BRANKÁR

Jaro Majzel je právom jednou z ikon banskobystrického hokeja, veď vyrastal spolu s Országhom a Handzušom a ako patriot obliekal dres pôvodného historického klubu ŠK Iskra Banská Bystrica aj za veľmi ťažkých čias. V rozhovore spomenul aj to, že hrali za párky, že jediný v tíme síce mal šampón na vlasy, no keďže na brankárske hokejky peniaze neboli, rozhodca nechcel hodiť úvodné buly, lebo ju v ruke proste nedržal. Na zápas nastúpil bez hokejky. „Ľahšie je hrať hokej za peniaze, ako zháňať peniaze na hokej,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre KĽÚČ OD… s tým, že veľmi oceňuje prínos, ktorý banskobystrickému hokeju už v nástupníckom klube HC´05 Banská Bystrica dalo nové vedenie klubu na čele s prezidentom Jurajom Kovalom.

V rozhovoroch, ktoré dával po majstrovskej sezóne 2018 prezident HC´05 Banská Bystrica, naznačoval, že to už môže začať aj upadať, resp. že nie každý rok bude titul, že nebude možné stále do toho dávať toľké peniaze.
Ja som bol pri zrode toho. Začalo sa to v roku 2005. A bez akýchkoľvek slov môžem povedať, že vďaka Kovalovi je to tu tak, ako je. Vďaka tomu, ako to on robí, tak ten klub sa tam dostal. On urobil americký sen v Bystrici. Ja mu nie som za nič zaviazaný, žeby som sa potreboval nejako podlizovať, ale to, čo predviedol, a to, čo som napríklad ja zažil tie dva roky, keď som tam hral, tak klobúk dole! Ja som čakal, že to bude mať tiež, úplne skôr, tú klesajúcu tendenciu. A na takejto vysokej úrovni to držať – ja sa toho až bojím. Lebo potom, ak by on odtiaľto odišiel, tak to bude veľmi tvrdý pád. A neviem, či to aj bystrický fanúšik zvládne. Aby to nedopadlo ako s Duklou. Lebo, naozaj, to, čo sa tu za posledné roky urobilo, od starostlivosti, tam majú jedných z najlepších kustódov, masérov, vedúcich mužstiev… Ten tím ľudí okolo tých mužov, a to tam nechodím, len čo počúvam, tak sú naozaj skvelí. Tých ľudí, čo poznám, Ďura Stopku, tak naozaj… Preto je aj v reprezentácii.

A tí mladí, napr. v tej juniorke, oni tiež majú niečo z toho servisu, napr. masérov?
Toto ja neviem. Ale zdá sa mi, že nie, že toto patrí len áčku. Možno im oni trochu pomôžu, ale oni sú tak vyťažení, že to málokto. Neverím tomu. Možno im korčule nabrúsia. To je to, že oni majú vidinu, každý aspoň trénovať v tom áčku. Tam je to úplne iné. Tie výstroje. Ja si pamätám, tak ja som to v živote nezažil, ako to oni teraz majú. Stále to k tým brankárom prirovnávam, lebo na brankárovi je vidieť, či je ten klub bohatý, alebo nie. Dakedy tak bolo. Aj americkí hráči veľa prinesú, aj Mišo Handzuš veľa priniesol, tam koberec spravili s baranom… To je to, čo sa mne páči – ten patriotizmus. Je to ale dovtedy, kým sú peniaze. Potom sa ukáže, kto je aký patriot. My sme hrali za párky. Vďaka tomu, že my sme tu vtedy hrali za párky a to, že keď niekto zlomil na zápase hokejku, tak nešiel na večeru, tak vďaka tomu ten hokej tu je. Neviem, či by to teraz tí hráči zvládli, byť 3 roky bez výplaty.

To je to, čo sa mne páči – ten patriotizmus. Je to ale dovtedy, kým sú peniaze. Potom sa ukáže, kto je aký patriot. My sme hrali za párky.

To bolo ešte počas predchádzajúceho klubu Iskra Banská Bystrica?
Áno, za Iskry.

To bolo vlastne vtedy, keď sa spadlo z extraligy.
Po tom druhom páde. Áno. Nemali sme hokejky, chalani si medzi sebou hokejky podávali. To som mal jediný v sprche šampón, lebo jediný som do roboty chodil. Toto si nikto nevie predstaviť. Keď sme išli na zápas a rozhodca nechcel hodiť úvodné buly, lebo som nemal brankársku hokejku. Nemal som žiadnu, ani hráčsku. Kopec ľudí, ktorí tam už dnes nie sú. Ja som vtedy bol tréner, videl som, ako to funguje z tej druhej strany a preto bude stále prízvukovať: ľahšie je hrať hokej za peniaze, ako zháňať peniaze na hokej. A to budem tvrdiť stále.

Čo by sa možno na Slovensku muselo zmeniť v prístupe k hokeju, aby ťa to presvedčilo, že by si sa vrátil k tým mladým? Alebo to nezávisí od toho?
To nezávisí. Ja stále mám taký názor, že ak chce byť niekto dobrý tréner, musí byť v tom. Ja som z toho vypadol. Preto aj s tým vracaním, mňa stále volajú, ale ja to už tak necítim, že by som… Na jednej strane by som mohol učiť deti korčuľovať, tých malých brankárov, tie základy by som ich mohol učiť, ale ja som to prestal robiť v roku 2007 a za 11 rokov išiel hokej strašne dopredu. Brankárske remeslo sa strašne zmenilo. Využíva sa štýl, ktorý som ja nikdy nechytal. Naučiť sa to dá, ale vždy som bol ten, čo učil to, čo vedel, a to, čo bolo pre mňa najlepšie. Dnes by som ich učil to, čo ani ja sám neovládam. A preto tí tréneri musia byť mladí. Špecialisti, ako brankárski tréneri… Nehovorím hlavného trénera. Hlavný tréner môže byť odborník. Ten nemusí vedieť, ako sa má korčuľovať. Popritom potrebuje mladých, ktorí to ukážu. Deti musia mať vzory. Tréner musí byť vzor. Áno, dá sa to naučiť. Ale musí sa to robiť na sto percent. A tým pádom, keď by som to chcel robiť na sto percent, musel by som ísť Švédsko, Fínsko, Amerika, Rusko. Mohol by som povedať, mohol by som sa do toho vrátiť, že predsa len je to doma, a tým, že ja veľmi veľa trénujem, aj teraz nemám problém trénovať, ale momentálne ten štýl je taký, že ani ja ako mladý brankár som nikdy ten štýl chytať nemohol, lebo som bol výškovo maličký. Zase som využíval niečo iné. Takže aj toto je pre mňa, momentálne, ako pre trénera, hendikep. Preto tréneri musia byť tí najlepší.
(alb), foto archív

Prečítajte si aj:

HOKEJOVÍ ŠVAJČIARI TO PODĽA MAJZELA POCHOPILI: TÝCH NAJLEPŠÍCH TRÉNEROV DÁVAJÚ MEDZI DETI. A DOBRE ICH ZAPLATIA

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *