Nedávno sme si dňom učiteľov pripomenuli dôležité postavy nášho života. Učitelia boli často tí, ktorí formovali naše životy. A je to tak aj dnes – práve učitelia majú základnú povinnosť integrovať deti do bežného života. Pýtali sme sa našich čitateľov, ako si spomínajú na svojho prvého učiteľa. Mária Chachulová, ale aj Anna Smírová si spomínajú, že ich prvá učiteľka bola veľmi srdečná a trpezlivá. Elena Richter má naopak negatívne spomienky a vysvetľuje prečo.
Pre Máriu Chachulovú bola prvá učiteľka hotovým anjelom. Pre KĽÚČ OD… si zaspomínala takto: „Ja som mala v 1.ročníku na základnej škole veľmi dobrú pani učiteľku. V škole som sa na začiatku veľmi bála, všetkého….nová budova, pre mňa neznáma, nové múry, nové tváre,“ povedala s tým, že učiteľka bola veľmi milá, srdečná, trpezlivá, takmer ako druhá mama. „Veľmi som si ju obľúbila, samozrejme, že som mala samé jednotky, a učila som v tej dobe iba pre ňu, pre jej pochvalu a samozrejme pre pochvalu mojej mamy.“ Chachulová preto na ňu po rokoch spomína s láskou. „Ona si ma tiež ešte pamätá, lebo učila celú našu rodinu – všetkých súrodencov. Ja si myslím, že dobrá pani učiteľka ovplyvní ďalší život u dieťaťa, jeho prístup ku učeniu a jeho výsledky. A meno pani učiteľky môžem zverejniť Mária Olbertová sa volala,“ uzatvára svoju spomienku čitateľka KĽÚČ OD…
Aj Elena Richter potvrdzuje, že to, čo nám dá učiteľ, si potom so sebou nesieme celý život. „Aj ja mám spomienku, ktorá ma ťaží a poznačila na celý život. Napísala som si krásne svoju domácu úlohu v 2. ročníku základnej školy to bolo. A učiteľka ma bila palicou po rukách, že kto mi to napísal? Trauma. A odvtedy mám problém sa ja rovnako podpísať v úrade či hoc kde.“
Anna Smírová si tiež dobre spomína na svoju pani učiteľku zo základnej školy. „Volala sa Sonička Drenčeniová. Bola to najúžasnejšia pani učiteľka až do piateho ročníka ZŠ, ešte teraz si ma pamätá, a to je už koľko rokov. Bola ochotná nám pomôcť vo všetkom, obetavá, mám na ňu krásne spomienky.“ Ďalšia respondentka Monika Necpálová si dobre spomína na svoju učiteľku Tomášikovú.
Vladimíra Popraca učila ako prvá mníška. „V úvode nám bola rádová sestrička Aurea a potom už pani učiteľka Boleráska, Koštialová atď. Pani Boleráska ešte chodí k manželke Julke na frizúru, pomôže jej po schodoch z kaderníckeho salónu , ale hlavne, že pani učiteľka chodí po svojich. Pane Bože, to sú roky spomienok,“ uzavrel spomienky na prvých učiteľov pán Vladimír.
(alb), ilustračná foto am, M. Albert na najstaršej univerzite vo švédskej Uppsale